zvyk -u m. ustálený spôsob konania, správania, návyk, obyčaj; tradícia: dobrý, zlý, starodávny z., sila z-u, robiť niečo zo z-u, ľudové z-y
□ mať niečo vo z-u pravidelne robievať
● z. je železná košeľa zvyk sa ťažko prekonáva;
zvykový príd.: z-é právo
zvyk -ku pl. N -ky m.
prax 1. bežný spôsob konania • postup: prax, postup pri podávaní daňového priznania • kniž. úzus: taká bola vtedy prax, taký bol vtedy úzus • zvyk • obyčaj • zvyčaj: vžitá prax, vžitý zvyk, vžitá obyčaj
2. p. činnosť 1 3. p. skúsenosť
zákon 1. objektívne, vedou objavené súvislosti javov sveta; ich presná formulácia: prírodné, fyzikálne zákony • zákonitosť (čo sa uskutočňuje podľa zákonov, čo vyplýva z nich): zákonitosti jazykového vývoja • princíp (všeobecný základný zákon): princíp akcie a reakcie
2. ustálené pravidlo záväzné pre príslušníkov istého celku; ustálený postup pri istej činnosti: prirodzené zákony ľudskosti • norma: spoločenská, mravná norma • zásada: pevné životné zásady • obyčaj (ustálený spôsob konania): domáca obyčaj • zvyklosť: krajové zvyklosti • zvyk: storočný zvyk • zvyčaj • zákonitosť: umenie má svoje zákony, zákonitosti • princíp: princípy vedeckej práce
zvyk ustálený spôsob správania, konania vzniknutý pravidelným opakovaním istej činnosti: ľudové zvyky; nedobrý zvyk fajčiť v spálni • obyčaj: robiť niečo podľa starej obyčaje • zvyklosť: krajové zvyklosti • kniž. uzancia: obchodná uzancia • hovor. móres (obyč. mn. č.): zavádzať nové móresy • expr.: manier • maniera (obyč. mn. č.): má panské maniere, maniery • zvyčaj • návyk (osvojený spôsob správania, konania): hygienické návyky • pravidlo (prijatá zásada): životné pravidlá • konvencia: spoločenské konvencie • tradícia (súhrn zvykov, názorov prechádzajúcich z pokolenia na pokolenie): ostať verný tradíciám • kniž. úzus: vžitý úzus • zastaráv. mrav: podľa rodinného mravu
zvyk, -u m. vzťah človeka k niečomu al. niekomu vzniknutý častým opakovaním, ustálený spôsob konania, správania sa, návyk, obyčaj; tradícia: národný z.; miestny z.; právny, obchodný z.; pridržiavať sa z-u; sila z-u; robiť niečo zo z-u; Ona v tomto ohľade zostane pri starom zvyku. (Jégé) Mala zvyk napádaných brániť. (Tim.) Zašomrala stará nie zo zlosti, ale zo zvyku. (Taj.) Je to už taký zvyk, že sú vtedy dediny prázdne — všetko na jarmoku. (Taj.)
● mať vo z-u (s neurč. i čo) pravidelne niečo robievať; zvuk je železná košeľa (úsl.) zvyku sa človek ťažko zbavuje
zvyk m ustálený spôsob konania, správania, návyk, obyčaj, tradícia: pany Swetogenssczy stary zwyk zachowagy (L. JÁN 1480); sto zlattych panu Krysstoffowi Kubinskemu ukladali sme y podle prawa nassyho a starych zwykow nassych (P. ĽUPČA 1564); (Jano Dodora) do spoleczenstwi sauseduow se prigme podle obiczegi a zwiku starobileho (ŽILINA 1622); Hanzo Trubač y predeslych časuw neporadne w zlodegstwy postižen byl, a predce od neporadneho sweho bezbožneho zwiku polepšity se nechcze (S. ĽUPČA 1737); zwjk obracy se na prirozenj, kdo gak ge od mlady navčenj (Se 18. st)
žvýk-% p. žviach-