zvrhlý príd. zvrátený (význ. 2), nemorálny, nemravný, zhýralý; svedčiaci o nemorálnosti: z. človek; z. čin, z-á morálka, z-é vzťahy;
zvrhlo prísl.;
zvrhlosť -i ž.
1. k zvrhlý
2. zvrhlý čin, skutok
zvrhlosť -ti -tí ž.
abnormalita vymykanie sa norme • abnormálnosť • nenormálnosť: abnormalita, abnormálnosť, nenormálnosť pomerov • kniž. abnormita • nepravidelnosť: nepravidelnosť pulzu • úchylnosť • úchylka (nápadná odchýlka od normálneho stavu): duševná, psychická úchylnosť, úchylka • zvrátenosť • perverzita • perverznosť • zvrhlosť
nemravnosť porušovanie mravných zásad; nemravný čin (op. mravnosť) • nemorálnosť • kniž.: amorálnosť • amoralizmus • imorálnosť • imoralita: dopúšťať sa nemravností, nemorálností, amorálností • kniž. nemrav (Dobšinský) • neslušnosť • hanebnosť • nehanebnosť • neprístojnosť: nehanebnosť, neprístojnosť správania • hriešnosť • pejor.: bezbožnosť • bohapustosť (porušovanie kresťanskej morálky): bohapustosť rečí • skazenosť • spustnutosť • pren. prehnitosť (mravný úpadok): skazenosť, prehnitosť spoločnosti • zvrátenosť • perverznosť • perverzita • pejor.: zvrhlosť • zhýralosť: všetky jeho činy sú poznamenané zvrátenosťou, zvrhlosťou • chlipnosť • kniž. smilstvo (o pohlavnom živote): chlipnosť pohľadu • pejor.: oplzlosť • obscénnosť • obscenita: obscénnosť filmového záberu • necudnosť • kniž. neresť • predajnosť (oddávanie sa nízkym vášňam) • expr.: špina • špinavosť • prasacina • hrub.: sviňacina • svinstvo
perverzita odchylnosť od normálneho, bežného v okruhu morálky • úchylnosť • perverznosť • zvrátenosť: sexuálna perverzita, zvrátenosť • zvrhlosť • neprirodzenosť
zvrhlosť p. perverzita
zvrhlý príd.
1. (o človeku) ktorý mravne klesol, ktorý robí nemravné, zvrátené, podlé činy, mravne skazený, nemravný, zvrátený, perverzný. z. človek, z-á žena; z. zločinec; z. uličník (Vám.); Aká pekelná myšlienka dozrela práve v tej polhodine vo zvrhlej osobe. (Fr. Kráľ) Zvrhlý je tento svet. Mňa doňho nerátajte. (Kost.); lek. malígne z-é tkanivo zhuné;
2. (o citoch, skutkoch, myšlienkových smeroch ap.) ktorý svedčí o zvrhlosti, zvrátenosti svojho pôvodcu al. nositeľa, zvrátený, perverzný: z-á morálka, z. čin, z-é citové, erotické vzťahy, z-á pomstychtivosť, z-á nenávisť; najzvrhlejšia tyrania (Vaj.); Ich vkus je zvrhlý, nesúci pečať ich degenerácie. (Brez.) V školách bolo všetko práve také zbabelé a zvrhlé ako vonku v živote. (Vám.);
zvrhlo prísl. zried.: z. konať;
zvrhlosť, -ti ž.
1. bez mn. č. vlastnosť zvrhlých, zvrátených ľudí: mravná z. (Štítn.) Bŕdneme do kolena v bahne zvrhlosti. (Kuk.) Len svadbite! len hýrte! cudzoložte, vy rozkošníci! dielo dovŕšte zvrhlosti ľudskej. (Hviezd.)
2. zvrhlý, zverský skutok, zverskosť: páchať z-i; Nijaký zver nie je schopný tej neopísateľnej beštiality a zvrhlosti ako človek. (Vám.) Všetci statoční ľudia proti tejto genocídnej čiže vyhladzovacej zvrhlosti rozhorčene protestujú. (Heč.)