zvrchovaný príd.
1. ničím neobmedzený, nezávislý, suverénny, samostatný: z. štát, národ, orgán, z-á vláda, moc
2. úplný (význ. 2), dokonalý, absolútny: z-é šťastie, blaho, z-é ovládanie nástroja
3. vrcholný (význ. 1), najvyšší, krajný: z. čas, z-á miera, chvíľa;
zvrchovane prísl.;
zvrchovanosť -i ž.: štátna z., rešpektovať z. národa; Deklarácia z-i Slovenskej republiky; z. šťastia
zvrchovanosť -ti ž.
samostatnosť možnosť, schopnosť sám o sebe rozhodovať, sám konať • svojprávnosť: samostatnosť, svojprávnosť občanov • nezávislosť: nezávislosť politiky, krajiny • sloboda: sloboda vierovyznania • suverenita • suverénnosť • zvrchovanosť (najvyššia moc): suverenita, zvrchovanosť štátu • autonómia • autonómnosť • samospráva • samosprávnosť • svojbytnosť • samobytie • samobytnosť (riadenie sa, spravovanie sa vlastnými zákonmi): autonómia, samosprávnosť, svojbytnosť spoločenstva • autokefália
sloboda 1. možnosť voľne, bez cudzieho nátlaku sa prejavovať, rozhodovať, konať: sloboda prejavu, vyznania • voľnosť: osobná voľnosť
2. stav bez závislosti • nezávislosť • samostatnosť • zvrchovanosť: štátna, politická sloboda, nezávislosť, zvrchovanosť; bojovať za slobodu, nezávislosť, zvrchovanosť • suverenita • suverénnosť: suverenita, suverénnosť štátu
zvrchovanosť p. samostatnosť, sloboda 2
zvrchovanosť, -ti ž.
1. najvyššia, zvrchovaná moc, suverenita; nezávislosť, samostatnosť: národná, štátna z., právna z., úplná, absolútna z.; z. štátu, z. národa, z. ľudu; brániť z., rešpektovať, uznávať z. niekoho, niečoho, bojovať za svoju z., zaistiť si z., ohrozovať z. niekoho, niečoho, stratiť z. nad niekým, nad niečím, zrieknuť sa vlastnej z-i; (Vo Veľkomoravskej ríši vládol) Mojmír I., pod ktorého zvrchovanosťou panoval v Nitre Pribina. (Fr. Kráľ)
2. zastar. najvyššia miera niečoho, najvyšší bod niečoho, vrchol niečoho: Kerský úprimne myslel, že dosiahol zvrchovanosť šťastia, najvyšší bod svojich želaní. (Vaj.) Prečo si nebežala k svojej rechtorke, alebo niekam do kláštora, ty zvrchovanosť pobožnosti? (Vaj.) Žena a dcéra ho (principála) rešpektujú ako najvyššiu osobu v dome, lebo uznávajú jeho duševnú zvrchovanosť (Šolt.) prevahu.
3. zastar. kto je triedne, spoločensky vyššie postavený, vrchnosť: Syn slovenského sedliaka brinkol do tvári urodzenej zvrchovanosti svoje slovenské quos ego. (Vaj.)
4. zried. schopnosť vykonávať niečo so zručnosťou, s úplnou istotou, dokonale ap., suverénnosť: Získava istú umeleckú zvrchovanosť, z ktorej ho nemožno vyrušiť. (Karv.)