zvonica -e -níc ž. vežovitá stavba, v kt. sú zavesené zvony: obecná, drevená z.;
zvonička -y -čiek ž. zdrob.
zvonička -ky -čiek ž. zdrob.
zvonica, -e, -níc ž.
1. nižšia vežovitá stavba (obyč. drevená), v ktorej sú zavesené zvony: obecná z., miestna z.; postaviť z-u; vysoká, úzka drevená z. (Jes-á); Zvony viseli v neokrúchanej nízkej zvonici. (Vaj.) Iba malá zvonica s jedným zvonom trčí na hornom konci dediny. (Hor.)
2. kostolná veža, v ktorej sú zavesené zvony: I postavili, a veru pekný (kostol), i so zvonicou. (Jégé) Chrámová bránica je vlastne iba priechod popod zvonicu. (Švant.);
zvoničný príd. zried.: z-é podstavce;
zvonička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.: Na zvoničke ozve sa zvonček. (Heč.)