zvon -a m.
1. kovový nástroj kužeľovitého tvaru, kt. vydáva zvuk pri nárazoch srdca na jeho steny: kostolné z-y; hlas, hlahol z-a; z-y vyzváňajú
2. niečo podobné tomuto nástroju: prikryť jedlo skleným z-om; potápačský z.; gumený z. nástroj na čistenie zapchatého odtoku; sukňa do z-a šikmo strihaná
● hlas ako z. silný, zvučný; srdce ako z. zdravé; srdce mu bije ako z. prudko;
zvonový príd.
1. k zvon: z. povraz; z-é šaty
2. zvučný (význ. 1), jasný: z. hlas;
zvonec -nca m.
1. zdrob. k zvon
2. menší predmet podobný zvonu použ. na zvukové signály, spiežovec: kravský z., plechový, liaty z.
3. (zložitejší) signálny mechanizmus na zvonenie: elektrický z.;
zvoncový príd.;
zvonček -a m.
1. zdrob. k zvon(ec)
2. rastlina so zvoncovitými kvetmi, bot. Campanula;
zvončekový príd.
zvon -na pl. N -ny m.
guľa 1. jedna z farieb v kartách • kart. slang.: holba • zvon
2. p. strela 1, náboj 3. p. knedle 4. p. päťka 1 5. p. vajce 2
zvon 1. kovový, obyč. bronzový nástroj v tvare obráteného kalicha, ktorý vydáva zvuk pri nárazoch kovového srdca na jeho steny: kostolné zvony, udrieť na zvon • umieráčik (menší, obyč. kostolný zvon oznamujúci smrť niekoho): zvoní mu umieráčik
2. p. guľa 1
zvon, -a m.
1. kovový, obyč. bronzový nástroj kužeľovitého tvaru, zavesený tak, že ho po rozkývaní rozozvučia nárazy srdca na jeho spodnú vnútornú časť: veľký z., malý z., hlahol z-a (z-ov), hlas z-a (z-ov), rozkývať z. (z-y); ťahať z. (Jégé); z-y zuneli (Vaj.); z-y vyzváňajú (Min.); Zvony zahlaholili. (Vaj.) Prudko bijú srdcia zvonov stáročných. (Novom.) (Zvonár) zatiahol za povraz a zvon hneď urobil bim, ešte jedno bim a potom sa rozkolembal. (Červ.) (Obecný hlásnik) zazrel hneď vybúšiť plameň z komína, začal kričať „horí, horí!“ a pár ráz udrel na hranu zvona. (Taj.); srdce (mi) bije (búcha) ako zvon prudko; V hlave hučalo jej ako vo zvone (Taj.) o prudkej bolesti hlavy. Hlas dunel v pracovni ako zvon (Jaš.) plne, zvučne; zvučný, hlasný ako zvon (o hlase) veľmi silný; Bačovi už i tak hlava visela ako zvon ťažká; len oči privrieť (Taj.) bol veľmi ospanlivý, unavený; rozkývať niečo ako z. (z-y); pren.: Zaznel hlas večerného zvona (Urbk.) o podvečernom zvonení; poludňajší z. zvonenie na poludnie; Von zneli smútočné zvony (Urb.) (u kresťanov) zvonenie na znak smútku za mŕtvym; veľkonočný z. (Urb.) (u kresťanov) zvonenie na veľkonočné sviatky; viť na poplašný z. (Mráz) vystríhať pred niečím, biť na poplach. Bije zvon slobody (Taj.) ukazuje sa predzvesť, znamenie slobody; hud. z-y sústava osobitných nástrojov vydávajúcich zvuky podobné zvukom zvonov;
2. teleso al. iný predmet tvaru zvona; príklop, veko ap.: prikryť syr, malo, nádobu ap. (skleným) z-om; tech. potápací z. zariadenie tvaru zvona umožňujúce prácu nad vodou; tech. plynový z. zariadenie na zadržiavanie plynu v nádržiach; krajč. sukňa do z-a ktorá má tvar zvona;
kart. jedna zo štyroch farieb v kartách, guľa, holba;
1. vzťahujúci sa na zvon, týkajúci sa zvona: z. povraz; z. kov z ktorého sa vyrábajú zvony; z. zun (Hviezd.); Vtom do zvonového hlaholu vmiešali sa výkriky na chodbe. (Vaj.)
2. (o hlase) podobný zvuku zvona, mohutný; zvučný, jasný: z. hlas; Opýtal sa ho nepravdepodobne mocným zvonovým hlasom. (Karv.)
3. svojím tvarom podobný zvonu; smerom do strán sa rozširujúci: z. kabát, z-á spodnička, z-é šaty; stošesť dievok vyzváňajúcich z-ými sukňami (Min.); tech. z. uzáver;
4. kart. týkajúci sa zvonov, gulí ako jednej z farieb v kartách: z. túz (Jes-á); z. kráľ (Vaj.)
zvon [zv-, dzv-] m 1. kovový predmet kužeľovitého tvaru zavesený tak, že ho po rozkývaní rozozvučia nárazy srdca o jeho spodnú časť: Hanusowj z Noweg Wsy za czentnar železa, kterym se okul zwon weliky, dali sme fl 2 (ŽILINA 1586); ja ted posjlam po vkazateli ljstu tohoto geden malj zvon (LIPTOV 1587 E); kdy do Bjstryce wozyly z welkeho zwona srdce, na kočz dano 1 1/4 (ZVOLEN 1640); cloweku žilinskemu na zwoni žebragiczimu fl 6 (KRUPINA 1687); gestly by ohen na mestye se ukazal, neb ginssy larma, gdi se na zwon udery (P. ĽUPČA 1713); weža chrámu Paneg nasseg má zwony tri (KrP 1760); pritreffuge se, ze pri pohrebowani nektereho tela mrtweho ze wsseckima zwonami se zwoni (MK 18. st) F. sukňa čo z. sukňa kužeľovitého tvaru, zvonová sukňa: ženský oděw žlutý s obkladem, spodnj sukně neb ssuba, kortukal, sukně co zwon (WU 1750); povestný z. kto neudrží nič v tajnosti, všetko prezradí: pren vulgator taciti: powestny zwoň, neobstáwá uňho tágnost (KS 1763) 2. neforemný kus soli, zván: inventár: pol zwona soli (PUKANEC 1789); -ový príd k 1: dali sme na powras zwonowj d 48 (KRUPINA 1692); zvonarom za gegich zwonowu robotu dalo sa wedla contractu f 24 den 15 (PUKANEC 1726); (dal som) na mastenge čapuw zwonowich sadla fl 1/4 (P. BYSTRICA 1786); gdi bi napotem polamane csvony aneb jne z metalu stare nadobi na prelatye do nyemeckich urecsistich krain z Uherskej zemi bili zavezene, tehdi ne tak, gak dosavat za materiu csvonovu maju bit considerovane, alje gako preparovani tovar apretur varen abi sa tractovaly (Kur 1786) L. z-ový kvet bot rastlina z rodu pupenec Convolvulus: Convolvulus Hispanicus: drewo se tahnuci zwonovy kvet (OR 1672); -ok [-ek] dem k 1: na gedneg (veži) zwon sedemnasttisyc patsto ffuntuw, na druheg hodynj z mnohjmy zwonky (KrP 1760); tintinaculum: zwonek, zwonček (KS 1763) L. červený z. bot ľubovník bodkovaný Hypericum perforatum: zwar zwonek čerweni u wode a mi nohi, zdrzuge bricha tok (RG 18. st); -ček [-ček, -čok, -eček] dem 1. malý zvon: pohansstj knezowe kadidluicy kadidly, cimbalmy, zwončekj a hrkotačmy cenžjce (KoB 1666); dali sme mlinarom, kdj zwončok na meskom dome priprauwalj, wina, d 6; kupili sme strangh na zwoncok (KRUPINA 1692); ( 1695); pre ohlaseny robotnykow zwonček 1 (DUBNICA n. V. 1720); geden (muž) magicj tensse ussy, po wetre slissy zwuk tech zwončeku (VP 1764); (Pulcheria) obudiwssí sa rano, uhlídala sa w dome otca a zazwoňiwssí na zwonček pri posťeli položení, wiďela k sebe idúcu služebnú (DS 1795); x. pren powinen budem od mista, tak take y od czwoncžeka po pochrebe penezi odat (PREŠOV 18. st) za zvonenie; Buch wss. w Starem zakone prikazal Aronowi, abi nosil na ruchu swem zwonečki zlate (SF 18. st); tymi zazrakj gako nekterimj zwonečkj mnostwj lidu se probuzowalo (CS 18. st) L. hodinky zo z-om, z. pri hodinách budík: expergesacio: budjm, budič, zwonček pri hodinách (WU 1750); hodinky na mure wisice ze zwončekem (M. KAMEŇ 1772); hodginky zelene ze zvončekom (P. BYSTRICA 1780) 2. nádoba na oferu, ofera: do zwončeka a žebrakom po Lowšanim fl 25; W. pani Mat. do zwončeka d 25 (s. l. 1655); ( 1656); gazdowy a Andrissowy na swatky na offeru a do zwončeka d 8 (B. BYSTRICA 1719); na každe wyročyte slawnosti offera takowa pro pana farara a z zwončekem to bude na chram Boži oddawat (M. LÚKA 1784) 3. bot zvonček okrúhlolistý Campanula rotundifolia: Campanula rotundifolia: zwonček (LF 1791) L. poľný z. rastlina z rodu zvonček Campanula: Campanula sylvestris: polny zwonček (KS 1763) 4. bot rastlina z rodu pupenec Convolvulus: Convolvulus: zwonček (DQ 1629); helxine: zwonček bylina aneb božj pohárček, yarabicowa bylina, pri sťene rostlá bylina (KS 1763) pupenec roľný Convolvus arvensis L. biely z. pupenec roľný Convolvulus arvensis: k trave se pricitugj: byely zwoncek (KoB 1666); wezmi zelinu bgeli zwonček (LR2 17. st) 5. bot ľubovník bodkovaný Hypericum perforatum: hyperidon planta: zwoneček (PD 18. st) L. z. svätého Jána, červený z., žltý z. ľubovník bodkovaný Hypericum perforatum: perforata: s. Jana zwonček (DQ 1629); nasledugjce barwierske su: čerwenj zwonček (KoB 1666); Hypericium perforata: swateho Jana zwonček (VTL 1679); Hypericon: s. Jana zwonček (GF 1717); perforata: zwonček čerweny (:bylina:), sw. Yána bylina (KS 1763); drž w stagi, w komore a w piwnici w ssáti zawjázanje čerwený neb žlutý zwonček, polný chmel, recke semeno (PL 1787); proti melancholie a smutnim misslenkam s. Jana zwonček, čekanku, dewaternik, černobil uwar we wode a kupag se w tom, at sa upotiss (LR8 18. st) 6. bot rastlina z rodu orlíček Aguilegia: Aguilegia, zwonček lepey sadyty, nežli sity (OR 1672) 7. bot poniklec lúčny český Pulsatilla pratensis bohemica: pulsatilla: zwonček, zwončeki (:byli:), denny seň, černá bylina (KS 1763) 8. zool strnádka obyčajná Emberiza citrinella: Lutea, Luteola: sternad, zwonček (GU 1793) 9. zool zelienka obyčajná Loxia chloris: Chloris: zelenohláwek, zwonček, zelenka; Slavi Chloridem aur Galgulum zwonček, id est Campanulam appellant (GU 1793) P. atpn Johannes Zwonczek (v N. Meste n. V. 1522 U1); -ový príd k 5: naposledy pak wezmy terpentinoweho olege, bude pak ten oleg zwončekowy yako krew čerweny, kdy se bedlywe dela (MT 17. st); wezmi componirowaneho zwončekoweho olege (HT 1760)