Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zvoliť, zvoliť si -ľ! dok.

1. vybrať si z viacerých možností: z. (si) správnu cestu, z. si povolanie; z. (si) priamku

2. iba zvoliť uskutočniť voľbu, voľby: z-li ho za poslanca parlamentu, z. prezidenta, z. nový výbor

zvoliť -lí -lia zvoľ! -lil -liac -lený -lenie dok.

zvoliť si -lí si -lia si zvoľ si! -lil si -liac si -lený -lenie si dok.

voliť, -í, -ia rozk. voľ nedok.

1. (čo, koho, medzi čím, medzi kým i bezpredm.) rozhodovať sa pre jednu z viacerých možností, vyberať si z viacerých možností: v. (správny, nesprávny, nový) postup, spôsob; v. (iné) riešenie; v. si priateľov (Tim.); Inej cesty voliť nemôže. (Jil.) Mal si voliť zamestnanie. (Urb.) Vie, že volil nešťastné slová. (jaš.) Volila radšej smrť, než vydať sa za katovho pomocníka. (Zäb.) Ťažko je zazlievať, keď človek môže voliť medzi zemiakom a ananásom. (Vaj.) Čo jeden láskavejší, čo jeden skvelejší, ako tu voliť, ktorému dať prvenstvo? (Rys.); kart. v. farbu (pri mariáši) vyberať niektoré farbu ako tromf; škol. v. si učebný predmet; v. kombináciu predmetov;

2. telef. (čo) vytáčať číslo volaného účastníka na automatickom telefónnom prístroji;

3. (koho, čo) (pri voľbe, pri voľbách) odovzdávať niekomu svoj hlas, hlasovať: v. kandidáta, v. poslancov, v. prezidenta, v. predsedu, v. funkcionárov, v. nový výbor;

opak. volievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 3 zvoliť i vyvoliť

zvoliť¹, i zvoliť si, -í, -ia, rozk. zvoľ (si) dok.

1. (koho za koho, koho kam; koho, čo) hlasovaním, voľbou (vo voľbách) vybrať, vyvoliť, ustanoviť do istej funkcie, na základe voľby (volieb) poveriť niekoho svojím zastupovaním al. vykonávaním nejakej funkcie, uskutočniť voľbu (voľby nejakej funkcie), uskutočniť voľbu (voľby) nejakého voleného funkcionára al. orgánu. z. niekoho za poslanca Národného zhromaždenia, Slovenskej národnej rady, národného výboru, z. niekoho za predsedu, z. niekoho do presedníctva sjazdu; do výboru; z. prezidenta, z. (si) predsedu, z. (si) nový výbor, z. Národné zhromaždenie; sjazd zvolí nový ústredný výbor; Prichodí Nový rok, keď vyprší termín hlásnikovi! — zvoľme druhého. (Tim.) Bude lepšie, keď si zvolíme spomedzi seba deputáciu a vyšleme ju. (Fr. Kráľ)

2. len zvoliť si (čo, čo za čo) na základe uváženia si vybrať z viacerých možností (obyč. jednu), rozhodnúť sa pre niektorú (niektoré) z viacerých možností: z. si svoje životné povolanie, životný cieľ, z. si spisovateľské meno, z. si správnu (nesprávnu) cestu, z. si spôsob spracovania, z. si tému, z. si priamku, z. si bod; z. si učiteľstvo za svoje povolanie; slobodne zvolený text (Tim.); Janko Krap mu núkal miesto v bezpečnostnom sbore, ale čatár Koza si radšej zvolil krčmu. (Min.) Miloval rozháranosť, a preto si zvolil za bývanie opustenú ruinu v poli. (Vám.)

zvoliť², -í, -ia, rozk. zvoľ dok. kniž. zastar. (k čomu, na čo, bezpredm., so spoj. aby i s neurč.) vysloviť, dať súhlas, dať dovolenie na niečo, súhlasiť s niečím, privoliť na niečo, pristať na niečo; dovoliť niečo: Ale ja to nedopustím; ja na to nezvolím. (Ti.) Jej rodičia by nezvolili, aby sme boli niekoľko rokov zasnúbení. (Jégé) Johanka veľmi ochotne zvolila. (Šolt.) (Votrelec) nezvolí ani vodičkou uhasiť chalupy horiace. (Pláv.);

nedok. zried. zvoľovať, -uje, -ujú (Dobš.)

zvoliť¹ dk
1. koho, čo, na čo, s neurčitkom vybrať si niečo al. niekoho, rozhodnúť sa pre niektorú z viacerých možností: nema zadny czlowiek nesmyslny w radu wstuputi, aniz ho magi do rady pustiti, czoz by chtieli rozlucziti, czoz mudrzy bozeniczy zgednali aneb zwolili (ŽK 1473); bude pak cechmistr povinen spolu z bratri dvoch na to zvolit, aby každe dobytče, ktere do bitunku privedu, opatrili (CA 1615); zwolime wssickny dedinu pustu zanechatj, nessli bychme melj k panu paterowy choditj a naboženstwj premenitj (VYHNE 1686); (Ježiš) muky trpet zwolil (KK 1709); Michael w Spiskeg stolicy obidlenj swe zwolil (PUKANEC 1769); towarysse, zwol sobe, kteri gest rownj tobe! (Se 18. st)
L. z. za vlastného adoptovať: adopto: zwoliti za wlástního (AP 1769)
2. vyvoliť, ustanoviť do úradu, funkcie al. za kráľa: w tomto nassem vrade, ku kteremu sme zwoleny a od Pana Boha sweho wiwoleny, chceme dobre wecy welebit a zle tupiti; za času richtarstwj Paula Puchali y prisažnich prisediczich geho w predesslich causach gmenowite zapsanich, ktery roku toho zwrchu zapsaneho poradne zwolenj byli, pristupili pred nass vplny vrad (P. ĽUPČA 1564); ( 1599); kdy se pan czechmystr zwoly, kterykolwek ma geho cztity, ssanowaty a w poctiwosty gmity (CA 1709); Ssalamon, sin Dawiduw, za krale izrahelskeho zwolenj, wihlassenj a korunowanj bil (KT 1753); ozdobil se hawran s perami cudzymi namale a chtel, by ho wsecy ptacy zwolili za krále (GV 1755)
3. náb (Bohom) vyvoliť, vopred určiť, predurčiť na určitý cieľ: (Boh) genž tebe swolil Marya, swatymis prsmý krmila; neb tak swatý Pawel napsal w listu, který Židům poslal, že nemá braťi sobe čest žádny, leč Bohem zwolen gest (CC 1655)
4. čo ustanoviť, určiť niečo: saudny den take každy tyden držeti a zwoliti ma (NJ 1785-88); -ovať ndk k 1: Yob rekl: Zwolugi sobe zasskrčenj dusse ma (!) a smrt za žiwot (SP 1696); mnozy lotra mjsto kryže Krystowého sobě zwolugj (SR 17. st); k 2: Matias zwoluge se za pana cechmystra (CA 1698); zvoliť sa dk dohodnúť sa: item o myto: samy przed namy zwolily se obapolnie, ze z bistriczkeho zbozy aby w Hriczowe a z hryczowskecho w Bistrziczy myta nedawaly (TRENČÍN 1483 SČL)

zvoliť² dk komu, čomu k čomu, čo dovoliť, privoliť al. pristať na niečo, súhlasiť s niečím: (pán Fridrich) oznamil my po panu sluznem dworskjm, ze k tomu (zobratiu arbitrov) tez zwoly (TRENČÍN 1585); (Mária) poselstwý angelskému pokorňe zwolila (CC 1655); z nachilnosty k slawnemu magistratu, ktery w tem mnohe pracze wedl, zwolily, aby se to legatum bez dalssiho odkladany spokogilo, odwedlo a dalegj on zadneho vpominany nebilo (SKALICA 1671); Pane, nepripussteg, abich w pokusseny zwolil (Le 1730); zwolil Boch djablowi we wssem Joba sužowaťi (GV 1755); lepeg tisic smrti znesti, než ras k hrichu zwolit (GŠ 1758) podvoliť, ustúpiť; -ovať ndk: gestlize bych ya tobie natisky czinil ktere neslussne, gehožto Pan Buoh niekday, swolugi k tomu, žeby toto zdawanie, kterez ya tobie zapisugi a ty mne po mogieg neb po twe smrti, niczimz nebylo vczineno (ŽK 1485); pre dobitek gegich se gim slobodna pastwa dopussta a zwoluge takowym spuszobem, že oni panj suszedj Lahodssanja powinny budu gednu wapenyczu wapna wipality (KRUPINA 1691); bit y nekdo chcel s tebu rozprawati, aneb neco k tobe promluwiti, nezwolug (SK 1697); my, planeti nebeske, protesstugeme pred Bohem y pred swetem, ze wassemu mordarstwj, wasseg ukrutnosti nezwolugeme (SPr 1783); která žená werícá má muža newerícího, a tento zwoľuge bíwati s nú, nech neprepúšťá muža (BN 1796); toto sswedectwy telessnu pryssahu potwrditi sse zwolugeme (WZ 1797)