Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zvolať dok.

1. prenikavo vysloviť obyč. v citovom rozpoložení; skríknuť, zakričať, vykríknuť: prekvapene z-l: o ničom neviem!

2. zavolať na niekoho (význ. 3): z. na brata

3. zavolaním zhromaždiť: z. rodinu na oslavu

4. zorganizovať uskutočnenie rokovania, konferencie ap.; pozvať na túto akciu: z. zasadnutie miestnej samosprávy; z. členov lektorského zboru;

nedok. zvolávať -a

1. k zvolať (význ. 3, 4)

2. privolávať (niečo zlé): z. hromy-blesky na celú rodinu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zvolať ‑á ‑ajú dok.

zvolať -lá -lajú -laj! -lal -lajúc -laný -lanie dok.

pozvať1 zdvorilo al. priateľsky vyzvať niekoho, aby sa na niečom zúčastnil, aby niekam prišiel • zavolať: pozvať, zavolať priateľa domov na obed; pozvať, zavolať niekoho na slávnosť, na svadbupovolať (najmä úradne): povolali ho na lekársku prehliadkuzvolaťzozvať (pozvať viacerých): zvolať, zozvať účastníkov odbojapopozývaťpozvolávať (postupne, viacerých): na svadbu popozývali, pozvolávali celú rodinuprizvať (pozvať popri niekom inom): na hostinu prizvali napokon aj mňahovor. ohlásiť: na krstiny nás neohlásilizastar. invitovať (J. Chalupka)predvolať (pozvať v úradnej veci): dostať predvolanie na súd


vykríknuť vydať zo seba prenikavý zvuk, prenikavo hlasno vysloviť (obyč. v citovom rozpoložení) • skríknuť: vykríknuť, skríknuť zo sna, zo strachuzvolaťkniž. skričaťkríknuť: zvolá, skričí od prekvapeniazhíknuťzahíknuťzahíkať: zhíknuť od údivuexpr.: zrevaťzarevaťzvriesknuťzvresknúťzvrešťaťzvrieskaťzavrieskaťzavrešťať (drsne, neartikulovane vykríknuť) • expr.: zrúknuťzryčaťzručaťzaryčaťryknúťzryknúťzhučaťzhúknuťzried. zhviaknuťziapnuťvyziapnuť (neartikulovane, obyč. zlostne) • pejor.: vybliaknuťzbliaknuťzabľačaťzabliakaťzaškriekaťzaškrečaťzjačaťzajačať (nepríjemne, ostro)

p. aj zakričať


zvolať 1. prenikavo, obyč. v citovom rozpoložení niečo vysloviť; takýmto spôsobom sa obrátiť na niekoho • zavolaťskríknuťvykríknuťzakričať: zvolala, skríkla vysokým tenkým hlasom; vykríknuť, z(a)volať, zakričať z plného hrdla na niekohoskričať: skričal v zúfalstve na otcaexpr.: zrevaťzarevaťzavrešťaťzavrieskaťzvrešťaťzvresknúťzvriesknuť: z(a)revať od bolesti; deti z(a)vrešťali, zavrieskali, zvreskli od hrôzyexpr.: zahulákaťzhúknuťzahúknuťzhučaťzahúkaťzhrmieťzahrmieťzahrmotať (zvolať, obrátiť sa na niekoho neprimerane hlasným, zle artikulovaným a pod. hlasom): mladík čosi zahulákal, zhúkol miesto pozdravu; Z(a)hrmeli, zhučali na nás: stojte!expr.: zhíknuťzahíkať (zvolať od prekvapenia): zhíkla, zahíkala nad toľkou krásouprivolaťkniž. prevolať (hlasno): privolať, prevolať na slávu

2. volaním sústrediť na jedno miesto; požiadať o prítomnosť na istom podujatí • zavolaťpovolať: vedúci zvolal, zavolal, povolal všetkých pracovníkov do knižnice; povolať brancovzozvaťpozvať: zozvať poslucháčov do zasadačky; pozvať členov na zasadnutiepopozývaťpozvolávať (postupne viacerých): popozývali, pozvolávali na svadbu všetkých príbuzných

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

volať1, -á, -ajú nedok.

1. (bezpredm. i čo, na koho, na čo, za kým, za čí i so spoj. že) (o človeku) vydávať silný, mocný hlas; veľmi hlasno niekomu niečo oznamovať, ohlasovať (obyč. pri dorozumievaní na diaľku); kričať; (o zvieratách) ozývať sa, ohlášať sa: v. z veľkej diaľky; v. silným, mocným hlasom; kniž. v. veľkým hlasom (Rúf.); v. niekomu na slávu; Ľudia volali na seba jasnejšími hlasmi. (Urb.); v. na kone, na záprah; v. za odchádzajúcimi; „Máš?“ voláme o dušu. (Mor.) Z plného hrdla volám: Odzbrojiť! (Len.) Ktosi volal, že horí povala. (Hor.); kukučka volá; Kohút zaspieva hlasom trikrát volajúcim. (Rúf.);

pren. (o veciach) vydávať zvuk, ozývať sa: trúba volá (Vaj.) Keby som ja mlčal, kamene budú volať. (Zúb.)

Ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva (prísl.) o primeranej reakcii na niečie konanie; bibl., kniž. hlas volajúceho (volajúci) na púšti zbytočné, márne reči, al. snahy, nenachádzajúce ozvenu, ohlas;

2. (koho, čo) hlasom (obyč. vyslovením mena), posunkami ap. vyzývať, pobádať niekoho, aby k niekomu prišiel, aby niekam išiel: v. niekoho späť; v. deti domov; Počuť ženský hlas. Volá ma matka. (Vám.) Volajú raňajkovať. (Ráz.) Poďte dnu, — volá majster. (Taj.) Poď sa pigať, Maroš! — volá ho Miško. (Ráz.) Zuza ho volá očami. (Tim.) Pohvizdujem na psa, volám ho, ale nič. (Švant.); pren. práca, povinnosť ho volá musí sa venovať práci, povinnosti, má prácu, povinnosť;

3. (koho) vyzývať, pozývať niekoho ustálenou (úradnou al. priateľskou formou), aby niekam prišiel, aby navštívil niekoho al. nejaké miesto s nejakým cieľom, v nejakej veci ap.: v. lekára, v. pohotovosť, bezpečnosť; v. niekoho na (pred) súd predvolávať; v. niekoho na návštevu, na svadbu; Prišiel som vás volať na radostník. (Laz.) Dostal som telegram, volajú ma na poradu. (Urbk.) Volajú ho na všetky strany do kosby. (Taj.); v. niekoho za svedka; pren. kniž. v. niekoho na zodpovednosť robiť zodpovedným;

4. hovor. (koho, komu, kam) telefonicky sa spájať s niekým, telefonovať niekomu: v. (telefonicky) priateľa, priateľovi; v. na sekretariát, na hlavnú správu; (Informátor) načúval (pri aparáte) a dával Jožkovi najavo, že volá sekretárka. (Štef.)

5. (o čo, po čom, zried. i po kom) naliehavo, úpenlivo si žiadať niečo al. niekoho, dožadovať sa, dovolávať sa niečoho al. niekoho: v. o pomoc, v. o pomstu; v. po slobode, v. po náprave; Tu nič nedýcha, nevolá po živote. (Jaš.) Hydrocentrála bola preťažená, každý volal po elektrickom prúde. (Min.) Volali po štátnom zástupcovi, žiadali hlavu cenzora, ktorý článok prepustil. (Letz); cirk. hriech volajúci do neba, o pomstu, do neba volajúci hriech veľmi ťažký; kniž. do neba volajúca krivda, urážka veľmi veľká, ťažká;

opak. volávať, -a, -ajú;

dok. k 1-4 zavolať, k 1 i zvolať


zvolať1, -á, -ajú dok.

1. (čo, s predmetovou vetou) nahlas, prenikavo vysloviť, povedať niečo (obyč. v istom citovom rozpoložení); zakričať, skríknuť; vykríknuť: hlasno z. niečo, prekvapene, pohoršene, rozhorčene z. niečo; z. niečo hlasom náruživým (Kuk.); z. niečo vysokým, neprirodzeným hlasom (Gráf); „Mučili ma,“ zvolal zas temno, zaškrípajúc zubami. (Jégé) „A ty sa smeješ?“ zvolal on s bolestnou výčitkou. (Kuk.)

2. (čo na koho) nahlas vyslovenou vetou (obyč. zvolacou) al. oslovením sa obrátiť na niekoho; zavolať na niekoho; osloviť niekoho: „Čože ti je zas, čože sa mračíš?“ zvolá na mňa. (Jégé) „Nože, mladý zať,“ zvolal na Ondreja, „nože si trochu medzi nás.“ (Krno) Berci veľkým hlasom zvolal na krčmára: „Starý, odprac zo stola fľaše a poháre!“ (Štítn.)


zvolať2, -á, -ajú dok.

1. (koho, čo) zavolať viacerých na jedno miesto; zavolaním al. iným znamením zhromaždiť, sústrediť na jedno miesto: Musím teraz zvolať pol rodiny, tehlu vyviezť, posprávať komíny. (Ráz.-Mart.) Zvolala do svojej izby celé Piargy, hriala pálenku. (Švant.) Ráno po ústupe zvolal dôstojníkov a poddôstojníkov do malej kancelárie píly. (Min.)

2. (čo, koho) osobitným nariadením, rozkazom, dekrétom, výzvou ap. povolať, dovedna, zhromaždiť (najmä členov istého orgánu al. organizácie na rokovanie, poradu, na vykonávanie funkcie ap.): z. Národné zhromaždenie, Slovenskú národnú radu, z. zasadnutie vlády, z. členov strany na schôdzku, z. snem, z. sjazd strany, z. zasadnutie národného výboru, z. robotníkov na pracovnú poradu, z. medzinárodnú konferenciu; z. obecné zastupiteľstvo (Fr. Kráľ);

nedok.. zvolávať


zvolávať, -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo) povolávať viacerých na jedno miesto; volaním al. iným znamením zhromažďovať, sústreďovať na jedno miesto: Ženy zvolávali deti. (Fel.) Stariga gagoce, zvolávajúc svoje mladé, strativšie sa od nej v tej trmevrme. (Kuk.) Kohút už zvolával svoju čeľaď na pánty. (Vaj.); zvony zvolávajúce ľud na vzkriesenie (Heč.);

2. (čo, koho) osobitným nariadením, rozkazom, dekrétom, výzvou ap. volať dovedna, zhromažďovať (najmä členov istého orgánu al. organizácie na rokovanie, poradu, na vykonávanie funkcie ap.): zasadnutie výboru zvoláva predseda; sjazdy strany zvoláva ústredný výbor; I zvoláva kráľ na štvrtý deň vodcov svojich k rade do šiatra svojho. (Kal.) Ľudová strana zvoláva na 6. októbra do Žiliny schôdzku výkonného výboru. (Urb.) Schôdzky a demonštrácie zvoláva Komunistická strana (Smrč.) organizuje.

3. (koho, čo na koho, na čo, kam) privolávať niekoho al. niečo (obyč. niečo zlé, nepríjemné) na niekoho al. na niečo: (Bláznivý Simeon) hromžil a zvolával na hlavy poslucháčov síru a oheň. (Zúb.) Zvolával pomstu na naše hlavy. (Hor.) Otecko, nezvolávajte nešťastie do domu. (Jil.); hovor. z. na niekoho všetkých čertov a diablov želať niekomu všetko zlé;

4. (koho, čo) privolávať, volať niekoho al. niečo za istým účelom; vyzývať na niečo: Chvíľami sa zdalo, že bubnuje, že zvoláva na pomoc každého, kto chce a vládze pomôcť. (Štef.) (Veľký rečník) zvoláva zástupy na obranu vlasti. (Kuk.) Svätovít so slovenským vodcom Slávom do zbrane zvoláva celý národ. (Vlč.); pren. Svedomie starých hodín storočným tiky-taky zvoláva na poplach. (Heč.);

dok. k 1, 2 zvolať1

zvolať [zv-, zesv-] dk
1. čo na koho, ku komu prenikavo, hlasno, niečo zavolať: gysti pastir zwolal: Rubagte chlapczy! (N. PRAVNO 1631); zwolaly na nas, abi sme powstaly (BARDEJOV 1685 E); zwolagme k nemu, ržkúce: O, Gežissi, genž naywyžssý král, nad králmi naymocnegssý! (CC 1655); kdo zwolal na Lussčžika, abi si nedal zbožje wihadzaty? (RAKOĽUBY 1724); tak se namniwam, že wprawde mohel bich tuto zaplakati a zwolati ze swatym Bernardem (MS 1758); o čem uwažugice sobe nekdy Job trpezliwi žalostne powedel a zwolal slowmi tymato: Pereat nox! (SQ 1781); a zwolagme k ukrizowanemu Spasitelu skrussenym srdcom (MiK 18. st)
2. koho zavolať, zhromaždiť niekoho: tenz sluzebnyk pana Paulow byl na nych a dedynu zwolal na horu (D. MOTEŠICE 1584); vicecapitan nas zwolal s pisstalku (SKALICA 1638); když atyamester ginich mjstru ze znamenjm skrze dwere vkazanjm spolu zwolal a oni na vrjzenu hodinu by se nezegssli, každy prestaupnjk, ktery by se nemohl wymluwyti, musj platit dwa funti wosku (CA 1681); žoldneri pak uwedli geg wnitr do syne a swolali wseckau zber (SP 1696); ten huff Gadarenskich pred sebe zwolagme, snad nebude taky spurny (Tr 1728); zwonj gsu predznamenj skrze dwe truby zwučne, ktere Buh prikazal zhotowity, aby lid w hromadu zwolal (Le 1730); -ávať ndk k 1: swatý Anselmus tuto potworu, tuto prekážku, hrých, prawým, smrtedlny, mage welice w nenawisti timato zwolawa slowmy: Kdibych tu wydel mrskost hrjcha a tam muky pekelne, wolil bych se zahružjtj do pekla, než do hrjchu (SK 1697); conclamo: kryčjm, swoláwám, wélmy kryčjm (KS 1763); s. Ambross zwolawa z welikim podiwenim takto: O, twrdsse nad skali, srdca zidowske! (SPr 1783); k 2: kostelnjk zwonenjm zhromaždenj k službám Božjm zwolawa a zhromažduge (KoB 1666); wcil pak ale (Boh) starostliwe a uprimne ngelen ciesaruw, ngelen kraluw, ngelen sedlackuw, ale y takych nagopowrzenegssich žebrackuw k sobe zwolawa (MS 1758); na modlitbu z veže zvolávať (BR 1785)
L. k právu z. predvolávať na súd: načo svedkuw darmo k prawu zwolawati? (s. l. 1747 E); z. sa ndk na čo privolávať sa, zhromažďovať sa: diablowe na raddu se swoláwali, aby preukázali, kam by se byla Eukgenia podela (VP 1764)

zwolať zwolať

Zvukové nahrávky niektorých slov

a zvolať svojich druhov et appeler ses compagnons
juhu na východ, zvolal sud à l'est, cria
na juh a zvolal vers le sud, s'écria
nie je možné, zvolal est impossible, s'écria
zasadnutia sa môžu zvolať réunions peuvent être convoquées
zvolal napokon, môj brat s'écria -t-il enfin, mon frère
zvolal v tej chvíli cria en ce moment
zvolá najneskôr dva roky convoquée deux ans au plus tard
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu