zvodca -u mn. -ovia m. kto niekoho zvádza, zviedol (význ. 5, 6): z. mladých dievčat, z. mládeže;
zvodkyňa -e -kýň ž.;
zvodcovský príd.
zvodca -cu pl. N -covia m.
zvodca kto niekoho zvádza al. zviedol (na niečo zlé, nedovolené): zvodca mladých žien • zvádzač: politickí zvádzači národa • zvodník: nehanebný zvodník ju oklamal • zastar. zvoditeľ (Timrava) • pokušiteľ • podkušiteľ: prefíkaný pokušiteľ
zvodca, -u, mn. č. -ovia m. kto zvádza, vábi, nahovára, navádza na niečo, najmä na zlé, nemravné, zakázané a pod.; pekný, príťažlivý muž: z. (vydatých) žien, z. dievčat; z. mojej milenky (Vaj.); Bol by obyčajným zvodcom ženy, ktorej lásku zneužil so lživým predstieraním, že si ju vezme. (Jégé) A národ, klátivý, nestály, nevyspytateľný, uveril zvodcom. (Vans.); pren. Akým zvodcom k úprimnosti je čakanie potme (Jégé) lákadom;
zvodkyňa, -ne, -kýň ž. žena zvádzajúca mužov (obyč. na pohlavný styk); prostitútka; pekná, pôvabná žena: (Z izby) vychádzali zlomení bradáči, blčiace zvodkyne. (Karv.) Sú mestá, podobné polnočným zvodkyniam. (Karv.);
zvodcovský príd.: z-é pohľady
zvodca [zvo-, zvô-, zvú-] m kto zvádza, vábi, nahovára, navádza na niečo: cžasu pominuleho, dyž tenž Alexius M. Dorothu Petrassku, yakžto ženu zvuodczy jinych žen pocztivych jinemu podezrženu, pravem nasym jiti do vezeny dal (TRENČÍN 1549 SLL); my w tom w ničem newinowaty, ale že nas ty predmenowany zwodcy nawedly (BARDEJOV 1685); wudcowe geho bily zwudcowe a slepy wudcowe, ktery zewnitr zdaly se lidem sprawedliwy, ale wnitr plny bily pokritstwy a neprawosti (CO 17. st); pane, rozpomenulj gsme se, že tento zwudce rekl gesste žiw gsa: po trech dneh wstanu (Le 1730); sectarius: nasledownj swudce (AP 1769); bratrj, we wšem sa chowagme gako služebnjcy Božj, gakožto swudcowé, awšak prawdomluwnj (Le 18. st); nespya pres noc opylcy, tanečnycy, cyzoložnycy, zbognyci, čarodegnicy, zwodcy, ktery o modlytbe nyč newedy any nemysly (PoV 18. st)