viezť, vezie, vezú, viezol, rozk. vez, bud. povezie i bude viezť nedok. (koho, čo) vozidlom, dopravným prostriedkom dopravovať; prevážať: v. uhlie, mlieko, tovar, náklad; v. dieťa v kočíku, v. niekoho, niečo na aute, autom, na voze, vozom; vezie ho autobus (Gráf); Na šiestich vozoch vezú debny. (Ráz.) Veziem ti synka (Jil.) privážam;
dok. zviezť
|| viezť sa
1. ísť povozom, na dopravnom prostriedku: v. sa valkom, vozom, autom, lietadlom, na vlaku, na voze, na aute, na lietadle; Rád veziem sa touto dolinou. (Vaj.) Eugen viezol sa krokom okolo Jablonského domu (Vaj.) pomaly.
● hovor. expr.: už sa v tom vezie je v tom veľmi zapletený, zamotaný; už som sa viezol (napr. pri skúške) nevedel som, čo ďalej, nemal som úspech; v. sa s niekým na jednej káre mať spoločný osud, údel ap.;
2. šinúť sa, kĺzať sa, šmýkať sa po povrchu niečoho: padol a viezol sa po blate;
dok. zviesť sa
zvádzať1, -a, -ajú nedok.
1. (koho; koho na čo, s neurč.) pôsobiť na niekoho, obyč. rečami al konaním, s cieľom získať ho na svoju stranu al. na istú činnosť, nahovárať niekoho na niečo, často na zlé, lákať, vábiť, navádzať niekoho: z. niekoho na zlé chodníčky; Nezvádzaj mi syna do krčmy! (Fr. Kráľ) Títo ľudia chodili medzi roľníctvo a zvádzali ho do baní. (Jégé) (Žid-krčmár) celý mesiac pred voľbou zvádzal voličov. (Taj.)
2. (koho i bezpredm.) svojou pôsobivosťou, krásou, presvedčivosťou ap. priťahovať, lákať, vábiť: Jedno i druhé, ňadro i chlapča zvádzajú: dotýkať sa, polaskať hoci mramor. (Tat.) Práve silné umenie zvádza, kazí. (Vaj.)
3. v spojeniach zvádzať pozornosť, pohľad ap. upútavať, priťahovať záujem: Tá zvádza na seba pozornosť. (Tat.)
4. (koho) navádzať, nahovárať niekoho na nemanželský, nedovolený, nezákonný pohlavný styk: z. nedospelé dievča, cudziu ženu, cudzieho muža, neskúseného chlapca; Kde je tá pobehlica, čo zvádza mladých ľudí? (Jégé) Ach, ty oplan naničhodný! Dcéru mi zvádzať! (Fr. Kráľ)
5. kniž. (koho, čo odkiaľ kam) viesť, odvádzať niekoho zo správnej cesty, odvádzať od cieľa: z. z cesty do závejí (Jil.); pren. Bola to nerovná bitka. Najsilnejšia bola tma, lebo zvádzala rany na nepravý cieľ. (Jil.); pren. z. národ zo správnej cesty, z. členov strany z marxistickej pozície;
6. kniž. (k čomu; koho, čo k čomu) viesť nesprávnym smerom, privádzať k nesprávnemu uzáveru, hodnoteniu niečoho: z. k domnienke, z. k pesimistickému ponímaniu niečoho, z. niekoho k mechanickej práci, z. niekoho k hromadeniu prázdnych slov; K odchylnej judikatúre by bola zvádzala už tá okolnosť, že Slovensko po tisícročie žilo v celkom inej právnej kultúre (Luby);
dok. zviesť2
zvádzať3, -a, -ajú nedok. kniž. obyč. len v spojeniach zvádzať boj viesť boj, bojovať; zvádzať zápas zápasiť: z. boj s buržoáznou ideológiou, s nepriateľom, s reakciou; z. tuhé boje o puk; z. boj o vyššiu produktivitu; (Rybári) zvádzajú s ňou (s prírodou) svoj víťazný boj (Štítn.) podrobujú si ju; z. zápas o holú existenciu, z. urputný zápas na život a na smrť s niekým; z. zápas o každú skyvu chleba (Štef.); (Dorica) každodenne zvádza s ním potýčky pre dohán. (Kuk.);
dok. zviesť3
zviesť sa, zvedie sa, zviedlo sa neos. dok. zastar. (komu) povodiť sa nejako, pochodiť, obísť nejako: Vybral sa na sklený vrch, že veď aj jemu sa môže tak dobre zviesť ako jeho bratovi. (Dobš.)
zviesť1, zvedie, zvedú, zviedol, zvedený, rozk. zveď dok.
1. (čo kam) spôsobiť, aby niečo vedením prešlo zhora nadol; vedením dopraviť na iné, nižšie položené miesto, doviesť: z. vodu do kanála, z. blesk do zeme, z. elektrinu do pivnice, z. anténu k oknu; Pišta by vykopal tu na záhrade jamu, vycementoval a zviedol do nej hnojovku potrubím. (Švant.)
2. (koho kam) vedením dopraviť niekoho zhora dolu, odviesť dolu, zaviesť dolu: z. niekoho dolu schodmi, z. niekoho do pivnice;
3. (koho, zried. i čo; koho s kým) spôsobiť, aby sa niekto s niekým zišiel, stretol; spojiť niekoho s niekým na základe spoločných záujmov: Taký je beh života: zviedol nás na krátky čas a rozdelil možno naveky. (Kuk.) Odpor proti ľahkomyseľnému životu ho zviedol v Pešti s vážnymi mladými ľuďmi. (Jégé) Keď nás takto náhoda zviedla — mám k vám prosbu. (Vaj.) Manželia sa poškriepia, pohnevajú a Eros, božský Eros ich pojme za ruky a zvedie ich spolu (Jégé) zmieri. (Mladomanželia) sa rozišli, zviedol som ich, ale koniec bol rozsobáš (Bodic.) zmieril.
4. (čo na koho, na čo) obviniť niekoho z niečoho, zvaliť (vinu) na niekoho: Keby sme si dali vychytať všetky myši, na koho zvedieme, keď si odkrojíme z Pampúchovej slaniny? (Urb.);
nedok. zvádzať1
zviesť2, zvedie, zvedú, zviedol, zvedený, rozk. zveď dok.
1. (koho; koho na čo i k čomu; s neruč.) zapôsobiť na niekoho, obyč. rečami al. konaním, s cieľom získať ho na istú činnosť, nahovoriť niekoho na niečo, často na zlé, zlákať, zvábiť, naviesť: z. niekoho rečičkami (Tat.); Zlí kamaráti ho zviedli. (Kuk.) Čert nespal. V podobe maliara Cvengroša po službe zviedol Vrtíka znova pod viešku. (Urb.) Ktorý volič nedal sa zviesť na pijatiku, tomu sľubovali horydoly. (Taj.); práv. z. k priestupku, z. na trestný čin;
2. (koho) svojou presvedčivosťou, príťažlivosťou, pôsobivosťou, čarom ap. pritiahnuť, zlákať, zvábiť, prilákať, privábiť: Urobil dobre, že sa dal zviesť volaním svojej túhy? (Zúb.) Koho dar nezvedie, hrozba neskloní... (Kuzm.) To je pekelná pýcha, čo ťa zviedla. (Min.) Darinu zviedol pohľad do izby, i vošla. (Jégé)
3. v spojeniach zviesť pohľad, pozornosť ap. spôsobiť, aby sa pozornosť niekoho upriamila na niečo, upútať, pritiahnuť záujem na niečo: Jánošík sa podíva na mŕtveho otca a zvedie naň i pohľad drábov. (Ráz.-Mart.)
4. (koho) naviesť, nahovoriť na nemanželský, nedovolený, nezákonný pohlavný styk: z. cudzieho muža, mladé, neskúsené dievča; Zvedie všetky dievčatá, ktoré priťahuje jeho mužnosť. (Boor) Ešte toho večera takmer celé Ráztoky vedeli, že Evu Hlavajovú zviedol notár. (Urb.)
5. kniž. (koho, čo, odkiaľ kam) odviesť niekoho zo správnej cesty, odviesť od cieľa; odvrátiť: Sláva sveta nezveď ťa z pravej cesty k cieľu. (Vans.) Metóda socialisticko-realistickej umeleckej tvorby nemôže nás zviesť na scestie. (Mráz) Nech si hviždí víchor hluchý, z cesty nezvedie. (Mih.) Zviedol odpoveď na celkom inú koľaj. (Jil.); z. pracujúci ľud z cesty k socializmu;
6. kniž. (koho, čo k čomu) odviesť iným, často nesprávnym smerom, priviesť k nesprávnemu uzáveru, hodnoteniu niečoho: z. niekoho k mylnému náhľadu, k planému teoretizovaniu, k odchylným záverom;
7. kniž. (koho) uviesť do omylu, pomýliť, oklamať, zmiasť, spliesť: dať sa z. nesprávnym názorom; Nik, nik ho nezvedie a nenaletí na nijaký blud. (Horov)
8. kniž. (koho k čomu, na čo) doviesť k istému skutku, rozhodnutiu ap., priviesť; donútiť: Ločmanku hneď schytí hnev a zvedie k rečiam, ktoré pána iba rozhnevajú. (Kuk.) (Zabíjali) všetky nežnejšie poryvy, ktoré by ich (vojakov) boli mohli zviesť k plaču. (Urb.) (Pokušenie) zvedie ju na výčiny, ktoré vždy otrávia pokoj jej budúcnosti. (Jégé) Silná prítulnosť k rodine zviedla ju k tomuto kroku. (Vaj.);
nedok. zvádzať2
zviesť3, zvedie, zvedú, zviedol, zvedený, rozk. zveď dok. kniž. obyč. v spojeniach zviesť boj, bitku vybojovať boj, bitku; pobiť sa: z. boj s prežitkami v myslení ľudí; pästiari zviedli medzi sebou tuhý boj; z. boj s časom splniť úlohu v stanovenom čase; Nad slivovicou zviedli lekár a učiteľ zakaždým boj. (Jégé); Lietadlá zviedli prudkú vzdušnú bitku; (Sokovia) zviedli tuhú bitku pred domom šora Pierota, kým si nepokrvavili hlavy. (Kuk.);
nedok. zvádzať3
zviesť4, -zvedie, zvedú, zviedol, zvedený, rozk. zveď dok.
1. kniž. zastar. (čo) urobiť, uskutočniť, vykonať: Asi taký zviedli pohovor. (Hviezd.) Zviedlo sa vyšetrovanie a tým prišli na stopu diabolského zločinu. (Vaj.)
2. kraj. (čo, čo s kým, s čím) odkázať niečo (s niekým) urobiť; urobiť niečo s úspechom; poradiť si s niekým: Ondro vidí, že s Pazderom nič nezvedie. (Heč.)