zviera -aťa mn. -atá -rat s.
1. (väčší) živočích, najmä cicavec: domáce, divé, pokusné, úžitkové z.; ranené z.; kŕmiť z-á, starať sa o z-á;
pren. pejor. surový človek, netvor (často v nadávke)
2. expr. živý tvor, človek: chlap ti je čudné z.
● expr.: zúriť ako (divé) z. veľmi; zrevať (od bolesti) ako ranené z. veľmi; veľké z. vplyvný človek;
zvierací1 príd.
1. k zviera: z-ia koža, z-ie stopy; z-ia báj o zvieratách
2. pripomínajúci zviera: z. výzor, z-ia vášeň, z-ie pudy;
zvieratko -a -tiek s. zdrob.;
zvieratstvo -a s. hromad. zvieratá
zviera -raťa pl. N a A -ratá G -rat I -ratami s.
surovec surový, brutálny, bezcitný človek: jej manžel sa ukázal ako surovec a pijan • ukrutník • násilník • nemilosrdník • kniž. hrubec (Tatarka) • kniž. zastar. hrubian (Kukučín) • expr. grobian: správať sa ako grobian • expr. zried. suroň (Krno) • expr. šarha • pejor.: odľud • barbar • rabiát • rabiátnik • beštia • upír • šelma • zver • zviera • hyena • netvor • subšt. hulvát
zviera 1. väčší živočích, najmä cicavec: dravé, lesné zviera; chov domácich zvierat • zver (väčšie dravé zviera): ranený zver • dravec (dravé zviera, obyč. vták al. ryba): jastrab je dravec • šelma • beštia (dravé zviera, obyč. cicavec): skoliť šelmu; krvilačná beštia
2. p. surovec
zviera, -aťa, mn. č. -atá, -at, star. i -ence, -eniec str.
1. jedinec živočíšnej ríše (okrem človeka), živá bytosť, živý tvor s vyvinutou nervovou sústavou, živočích: živé, zabité, mŕtve z.; drobné, veľké, z-á; domáce, zdomácnené, lesné, divé, škodlivé, morské z-á; boj dvoch zviereniec (Sládk.); hosp. úžitkové, hospodárske, poľnohospodárske, ťažné, záprahové, jatkové z-á; lek., biol. pokusné, laboratórne, kontrolné z-á; odb. diluviálne z-á ktoré žili v dilúviu; obetné z. (v niektorých náboženstvách) určené na obeť, na obetovanie; pren. hovor. expr. Spolužiaci dívali sa na mňa ako na predpotopné zviera (Bodic.) ako na veľké čudo, na niečo neobyčajného; expr. Vši nemáme, a blchy — tie sa pri drotároch ani pri cigánoch nedržia; to sú panské zvieratá (Tomašč.) majú ich len páni, zámožnejší ľudia; expr.: kričať, zúriť ako (divé) z. veľmi; stonať ako choré, zranené z. veľmi bolestne; naháňať, hnať dakoho ako z. neľudsky, bezcitne, surovo; tackať sa ako zranené z. (Pláv.) ťažko, nemotorne; Obzerali si Emilu bez ostychu ako dáke zviera (Laz.) veľmi zvedavo a nápadne; viesť niekoho ako z. ľudsky nedôstojne; Deti rastú ako zvieratá bez vyučovania a cviku (Záb.) bez náležitej starostlivosti a výchovy; chodiť ako z kŕdľa vylúčené z. sám, opustený; kráľ zvierat o levovi;
2. expr. živý tvor vôbec, človek: Chlap ti je čudné zviera. (Stod.) Zviera, chodiace vzpriamené na dvoch nohách. (Vám.); pren. Veď pôjdeme v nedeľu (na prechádzku), ty večne zapriahnuté zviera (Vaj.) ustavične pracujúci, kto má stále čo robiť.
● hovor. veľké zviera významná, vplyvná osobnosť: Priviedol z Londýna niekoľko veľkých zvierat, tuším ministrov. (Karv.) Riaditeľ je tamhore dobre zapísaný, ktovie, akým veľkým zvieraťom sa stane. (Zgur.) Reptiš prijal úder s dôstojnosťou veľkého zvieraťa. (Tat.); pren. Bol som aj zvedavý na toto vychýrené zviera (okresného náčelníka) (Letz) vplyvného človeka, o ktorom sa veľa hovorilo.
3. expr. neľudský, krutý, surový človek (často v nadávkach); nebezpečný človek: Bolo počuť výkrik: „Zviera!“ Predseda súdu cengá. (Min.) Siahol mi na život, takto, aha...! Zavrieť to nebezpečné zviera! (Min.);
zvieratko, -a, -tiek str. zdrob. expr. obyč. malé zviera
zviera [zvie-, zví-, zvé-] s 1. živočích (okrem človeka): take sloboda gemu (lehotskému richtárstvu) pole lowyty, ptáki, zwerata male y welke (BUDATÍN 1478 SČL); panugte nad ribami morskymi a nad ptacztwem nebeskym y nadewssemi zwieraty (BAg 1585); Noé z winem a z rewý krew čtwěrých zwirenec spolu proto smissal, aby ukazal, že opili lide premenagj se na opicu (SK 1697); gak dichtiwy misliwec, ktery po negakem zwireti stjha (VP 1764); to gest wec istá, že politowáňi prawe zwirencom preukázané, gest znakom spaňilého srdca (DS 1795); nepolug na zwirata a ptakow, lebo kotne gsu a sedza na wegcoch (PR 18. st) L. divoké z. živočích žijúci vo voľnej prírode: ferus: diwoké zwjra (KS 1763); po horách a pustatinách blúdice diwoké zwira (VOv 1779); poľné z. živočích žijúci v poli: Bůh zrídils w zemy mnohe stworeny, ptactwo, zwyrata polny, stromi, kwiti (KK 1709); zwjrata pólné poslussné su gemu (Nobuchodonozorovi) (KB 1757); vodné z. živočích žijúci vo vode: polné zwjrata na wodné sa premeňovali (KB 1757); morské z. živočích žijúci v mori: gine take zwjrata na morske gjch nasledovali (PT 1796); vodnozemné z. obojživelník: amphibius: wodnozemné zwjra (KS 1763); krídlaté z. vták: aligerum genus: krydlaté zwjra (KS 1763); škodné z. škodlivý, neužitočný živočích: štepy na takú wzdalenost posadili by se oni, od škodnich zwjrat a hubjcich čerwu ochraniti hledala (HRANOVNICA 18. st); ukrotiteľ zvierat krotiteľ: mansvetarius: ukrotjtel zwjrat; kdo diwoké zwjrata kroti (KS 1763) 2. netvor, vymyslený, neexistujúci živočích: sstyri twári gedno zwjra melo, y sstyri krydla gedno zwjre melo (KB 1756); (starček) spatruge nenadále negaké prediwne zwjre, čloweka z konem spogeného (VP 1764); -ací [-ací, -ečí] príd: codo: zwjraci koža; theriotrophium: zwjracy zahrada (KS 1763); skrze hrobi neporadneho pozadanj ga negak wirozumiwam lidi tich, kteri howadze, telace, brawčowe, barane, zwirace, ptače maso w zapowedene dni užiwat žadagu (SPr 1783); co tehdy jest, že mnozý zpisowatelé knjch swau wlidnost sedlskému žiwotu jako nejakowému diwokému a zwjrečymu predkladati se neostjchajj? (ZS 1795); -atský príd: belluata tepetia: zwjratske kobérce; bestialitas: ťelestnost zwjratská, howadská (KS 1763); -atsky prísl divoko, zversky: bestialiter: po (:zwjratsky, po:) howadsky (KS 1763); -atko dem k 1: swrčky gsu zwiratka šaškam malim rovne (PR 18. st); w této nemoci pro nečistotu a neopateru této zwyratká napuchnú, ožluknú a hnit začjnagj (HRANOVNICA 18. st)