Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zovrieť2 -ie -ú -tý/-ný dok.

1. pevne stiahnuť, stisnúť: z. pery, z. predmet kliešťami

2. objať, obopnúť; obkľúčiť: z. niekoho do náručia; mesto z-é blokádou

3. naplniť tiesnivým pocitom: strach mu z-l srdce, z-la ho úzkosť;

nedok. zvierať, zovierať2 -a

1. k 1 – 3

2. iba zvierať geom. vymedzovať (význ. 1): priamky z-jú uhol

// zovrieť sa pevne sa stiahnuť, stisnúť: ruka sa z-ie do päste, v päsť; hrdlo sa mu z-lo;

nedok. zvierať sa, zovierať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zvierať ‑a ‑ajú nedok.; zvierať sa

zvierať sa, zovierať sa -ra sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok.


zvierať, zovierať -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

držať sa 1. rukami byť prichytený • pridŕžať sapridržiavať sapridržovať sa: držal sa, pridŕžal sa zábradliazvierať (pevne sa niečoho držať): zvierať kľučkunár. al. expr. trímať sa: unavený sa trímal dverí

2. správať sa podľa niečoho • pridŕžať sapridržiavať sapridržovať sa: v živote sa držal, pridŕžal istých zásadspravovať sariadiť sa: riadiť sa svojím presvedčenímnespúšťať sanezriekať sa: ani v zúfalstve sa nezriekal svojej vieryzachovávať (držať sa pravidiel): zachovávať presný postup

3. neprerušene pokračovať v čase • trvaťpretrvávaťžiť: tradície sa držia, trvajú, žijú v horských dedinkáchjestvovaťexistovaťbyť: problémy stále existujú, súudržiavať sakniž.: dlieťtlieť: ešte sa nádej udržiava, tlie; stále v ňom dlie túžbazachovávať sa: zvyšky osídlenia sa zachovávali dlho po odchode obyvateľov

4. p. správať sa1 1 5. p. nachádzať sa 1 6. p. spoliehať sa


držať 1. mať v ruke, v zuboch a pod. a nepustiť • zvierať (veľmi pevne držať): držať, zvierať predmet kliešťaminár. al. expr. trímať: trímal v ruke starý album

2. zachovávať v istom stave, polohe a pod. • udržiavaťmať: držala, udržiavala, mala šaty, domácnosť v poriadkunár. al. expr. trímať: trímal hlavu hore

3. mať uložené, uschované • prechovávaťmať: cennosti držia, prechovávajú, majú v trezoreuschovávaťopatrovať: uschovávať, opatrovať niečo na tajnom miesteskrývaťukrývaťschovávaťprekrývať (tajne): utečenca skrývali, prekrývali v pivnicichovať: všetky staré listy chová v bielizníkunár. al. expr. trímať: spomienky stále trímal v srdci

4. uskutočňovať niečo sľúbené • dodržiavať: vie držať, dodržiavať dané slovozachovávaťplniťspĺňať: zachováva, plní dohodnuté podmienky

5. p. chovať 1 6. p. pokladať 7. p. dbať, starať sa 1 8. p. nadŕžať


stískať 1. tlakom, tisnutím dávať k sebe, dovedna al. smerom dolu • stláčaťstlačovaťtlačiťtisnúť: stíska, stláča v ruke vreckovku; stíska, tlačí, tisne kľučku; tisne si dieťa k sebezvieraťzovierať: z(o)viera pery, ceruzu v prstochzatínať (pevne stískať): zatína pästežmoliťmädliťexpr.: mäkušiťmiagaťmliagať: žmolí, miaga v dlani papier; v rozpakoch mädlí, mäkuší zásteruobjímať (obopínať rukami, obyč. pri citovom prejave) • túliť (nežne tlačiť k sebe): objíma ženu, stíska ju, túli si ju k sebeexpr. oblápať

2. p. šetriť 2


tisnúť 1. tlakom spôsobovať, aby sa niečo k niečomu tesne priblížilo • pritískaťpritláčaťtlačiť: tisne, pritíska, pritláča, tlačí si hlavu o dverevtláčaťvtískaťpchať (dovnútra, nasilu): vtláča, vtíska, pchá mu do ruky peniazstrkať: strká do vrecka zvyšok jedlatískaťtiskať: tíska tekvicu do vody

2. spôsobovať pevný dotyk (rukou al. inou časťou tela) • zvierať: úprimne mu tisne dlaň; pevne zviera perystláčaťstískať: stláča, stíska v ruke hračku

3. p. tlačiť 2


tlačiť 1. tlakom pôsobiť na niečo • pritláčať: tlačiť ceruzu na papier, tlačiť na pedál, pritláčať pedáltískaťtiskaťpritískať: tískať, pritískať si ruku na čelodláviťgniaviť (pôsobiť hmotnosťou, tlakom na väčšiu plochu): dláviť zemiaky, gniaviť trávumiagaťpučiťmliaždiť (tlakom drviť): miagať, pučiť ovociešliapať (šliapaním tlačiť): šliapať kapustu

p. aj pchať

2. tlakom dávať do pohybu • tískaťtiskaťtisnúť: tlačí, tíska, tisne pred sebou káru; tlačí, tisne fúrik do kopcapotískaťpotláčaťpotlačovaťposúvaťpohýnať: potíska, pohýna, posúva páku od sebapostrkávaťpostrkovať (tlačiť ľahkými nárazmi) • subšt. šibovať

3. tesne obklopovať a tým obmedzovať pohyb, spôsobovať bolesť a pod. • tiesniťzvieraťtiskaťtískať: golier ho tlačí, tiesni, zviera, tískastláčať: súper tlačí, stláča mužstvo do rohu ihriskaťažiť: batoh ho ťaží

p. aj omínať

4. p. trápiť, znepokojovať 5. p. domŕzať, naliehať 6. p. sádzať 2


trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiťsužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužujeznepokojovaťexpr.: zožieraťžraťužieraťhrýzťzhrýzaťzjedaťujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samotaexpr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrieskľučovaťzarmucovaťumáraťkrušiťbolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otcadeprimovaťtiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspechzvierať (ťažko doliehať) • tlačiťťažiťexpr.: gniaviťdláviťmoriťkváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit vinynivočiťexpr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočiakniž.: zžieraťtrudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilodoliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavyexpr. omínať: omína ho svedomietrýzniťtýraťmučiťkatovaťbičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesťexpr.: tyranizovaťterorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinudrviť: horúčka, zima ho drvírozrývaťhlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútokobťažovaťunúvaťustávaťexpr.: molestovaťkrižovaťhovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcamihovor. expr. mordovaťhovor.: sekírovaťmacerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťouhovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať


vinúť 1. krúživým pohybom umiesťovať • navíjať: vinuli, navíjali drôt na cievkumotaťnamotávať: motať vlnuobtáčaťobkrúcaťovíjať (vinúť okolo niečoho): obkrúcal, ovíjal jej ruku okolo pása

2. nežne k sebe pritláčať • túliť: matka k sebe vinula, túlila dcéruobjímať (obopínať rukami): objímala synatisnúťtískaťtiskaťpritískaťprivíňaťprituľovať (vinúť s väčšou silou): tisol si na hruď uplakané dieťastískaťzvieraťzovierať (s veľkým tlakom vinúť k sebe): zvieral ju v náručíexpr. tuľkať


zužovať sa stávať sa užším, úzkym • úžiť sa: cesta sa do vrchu zužuje, úžizmenšovať sa (čo do šírky) • stenčovať satenčiť sa: nos sa mu ku koreňu stenčuje, tenčísťahovať sazvierať sa (v objeme): hrdlo sa dojatím sťahuje, zviera; membrána sa zmenou tepla sťahuje

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zovrieť2, -vrie, -vrú, -vrel, -vretý/-vrený dok.

1. (čo, koho) stisnúť, stlačiť, stiahnuť: z. pery, z. päste; z. niekoho do náručia objať; Zovrel revolver vo vrecku kabáta a čakal. (Min.); pren. strach im zovrel srdcia (Podj.) naľakali sa; Srdce jej (Milke) zovrel žiaľ (Krno) pocítila žiaľ, bolesť.

2. (koho, čo) obkolesiť, obkľúčiť zo všetkých strán: Hrozivá noc a divoká zver ich zovrela. (Tat.) Smrtonosná blokáda zovrela Leningrad. (Karv.)

3. geom. uhol zovretý priamkami vytvorený preťatím dvoch priamok (lúčov);

nedok. zvierať

|| zovrieť sa stisnúť sa, stiahnuť sa: Pery sa mu zovreli. (Karv.) Hrdlo sa mu zovrelo. (Min.);

nedok. zvierať sa


zvierať1, -a, -ajú nedok.

1. (čo) silou, tlakom spájať, tesne k sebe približovať, tisnúť k sebe, stískať, zovierať; udržovať niečo v tesnom spojení, pevne zovreté: z. päste, z. zuby zatínať (v bolesti, v rozhorčení, v odhodlaní ap.); z. pery; z. kolená; z. ruky v päsť; Aj Mišo stíska zuby, aj ostatní ich zvierajú. (Gráf) Bol mŕtvy, no pravú päsť zvieral kŕčovite, že nik ju nevládal otvoriť. (Král.)

2. (čo) pevne stískať z dvoch al. viacerých strán, mocne, pevne držať: z. kameň v dlani, z. v ruke ceruzu, pohár, nožík, z. pravicu niekoho, z. pušku, pištoľ, z. kyticu kvetov, z. volant, z. porisko, valašku; z. niečo vo zveráku; Pod pazuchou zviera pritisnutú knihu. (Fig.) Pravica zviera slák kŕčovite. (Krčm.); pren. (Hrady pánov) dvíhali sa nad okolie a ľud v drapoch zvierali (Ráz.-Mart.) utláčali, vykorisťovali.

3. (koho, čo) stískať v objatí, objímať: silne z. niekoho; z. niekoho v objatí (Horov); Moje ramená zvierajú tvoje sladké telo. (Vaj.) Zvieram ju rukami, aby mi neodišla. (Fig.) Gajdoš zvieral svalnatými rukami chlpatý driek medveďa. (Krno); z. niekoho v náručí ako medveď veľmi silne a neohrabane;

4. (čo, koho) zo strán al. kruhovite tesne obopínať, obklopovať, obkolesovať: slučka zviera hrdlo; prsteň zviera prst; z. niekomu rukami hrdlo; obruče zvierajú sud; obruč zviera koleso; hory zvierajú kotlinu; Les bol napravo i naľavo, vpredu i vzadu, a les bol aj nad nimi, zvieral ich zo všetkých strán. (Min.) Ľady v chladnej okove zvierajú pleso zelené. (Haľ.); z. nepriateľa obkľučovať, obliehať ho zo všetkých strán; z. súpera (v kolektívnych športoch) útočnou hrou obliehať jeho bránu; pren. (Pohľad) zvieral človeka ani obruč sud (Urb.) vzbudzoval v ňom pocit úzkosti; pren. (Mongolského pastiera) zviera okruh noci, okruh takýchto pohľadov, uhrančivých, iskrivých, záludných alebo úskočných. (Tat.)

5. geom. z. uhol dotykom al. preťatím dvoch úsečiek, al. lúčov v jednej rovine vytvárať uhol: úsečky štvoruholníka zvierajú pravé uhly; strana trojuholníka zviera so základňou uhol 30°;

6. (čo komu, koho) ťažko doliehať na niekoho, trápiť, sužovať, moriť, tlačiť niekoho: Dušu mu zviera neznáma úzkosť. (Zúb.) Srdce mu zviera žiaľ. (Tim.) Výčitky mu srdce sťa kliešťami zvierali. (Kuk.) (Trpkosť) mu do zadusenia zvierala hrdlo. (Urb.) (Ohromná ťarcha) dusila dych, zvierala prsia i hlavu. (Vaj.) Kŕč, čo ho dosiaľ zvieral, náhle povolil. (Chrob.);

neos. mať pocit úzkosti, strachu, žiaľu, bolesti ap.: Možno mu srdce zvieralo nad zdanlivou neutešenosťou a bezvýhľadnosťou tohto boja. (Hruš.) Hrdlo mu zvieralo a dýchalo sa mu ťažko. (Ondr.);

dok. zovrieť

|| zvierať sa

1. silou, tlakom sa spájať, tisnúť sa k sebe, zovierať sa: čeľuste klieští sa zvierajú; Mišove prsty sa zvierajú so železnou a desnou istotou. (Gráf); päste sa zvierajú, zuby sa zvierajú zatínajú sa (v stave rozhorčenia, hnevu, bolesti ap.); Päste sa zvierali, zatínali a duša horela hnevom nezmieriteľným, zažratým do nej. (Urb.) Z úst sa mu pení, zuby sa mu kŕčovite zvierajú, pohryznú jazyk, silne krvácajú. (Al.)

2. obyč. v spojení srdce, hrdlo sa zviera (komu čím, od čoho) trápiť sa, sužovať sa, trpieť, byť utrápený (strachom, hrôzou, bolesťou ap.): Srdce sa jej zvieralo niečím ako ľútosť. (Červ.) Srdce sa jej zvieralo od strachu. (Taj.) Samko bledne a hrdlo sa mu zviera. (Vám.) Srdce sa zvieralo ani v žeravých obručiach a zmocňovala sa jej slabosť veľkého očakávania. (Jil.);

dok. zovrieť sa


zvierať2, -a, -ajú nedok. zried. začínať vrieť, zovierať: v kotlíku zviera voda

zvierať3, -a, -ajú nedok. bás. zried. vyvierať: Studnička moja, nikto nevie, kde zvieraš, klokoceš zvonne, tepavo bušíš. (Hviezd.)

zvierať [zví-] ndk zried dostávať sa do bodu varu, zovierať: wezmy kozlowy log, med dobri a stare piwo, war to spolu, a kdiz bude zwirat, wezmi to seme, wsip to toho a mysseg (RG 18. st)

zvierať2 [zví-] ndk (pri varení) zovierať, kypieť; prevárať: suffervefio: podwjrám, trochu zwjrám; refervesco: zasé zwjrám, znowu zwjrám (KS 1763)


zvierať1 [zvie-, zví-] ndk
1. sťahovaním odstraňovať, liečiť nejaký neduh: ematites, slowe kamen čerweny, toky krewne wssecky stawuge a gest pryrozeny studeneho a sucheho mocy swieragici a krew zastawugicy swu trpkosty; hlystowe, moc gegych gest zwalugicy, nerwy preťate zwieragj a speklugj y take kosti (HL 17. st)
2. trápiť, trýzniť, napĺňať stiesneným pocitom: proč včj smysly swjrati, marného zalíbenj a chluby se warovati z wecý, které by chwály a slussného podiwenj hodné byly (KO 1782) tlmiť vášne; z. sa ndk
1. od čoho, v čom zvíjať sa, skrúcať sa: nebo gako matka a těhotna bližjc se ku porodu, swira se a kričj w bolestech swych (COB 17. st); ja sem mel w pekle ležati a tam trpeti muky a se co čerw tam swjrati w wecnem ohni na weky (MaK 1749); (Adrostus) od welikeho hňewu a wzteklosty se swjrage, zubami sskripel (PT 1796)
2. trápiť sa, trýzniť sa, napĺňať sa tiesnivým pocitom: proč tak truchliss, proč se tak swirass a gjž odpola umirass? (KK 1709); zanechagž k wssetečnemu posmechu twogeg Eucharidi zarmucenu bohiňu, ktera s studem a s zaufalstwjm se zwjra (PT 1796);
3. spájať sa: mudrosť Filoklesowa w samu s mnohau bidu a nedostatkem se swjra (PT 1796)

Zvukové nahrávky niektorých slov

sa mu zvieralo srdce son coeur se serrait
ťa zvieram v náručí te serre dans mes bras

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu