zovrieť2, -vrie, -vrú, -vrel, -vretý/-vrený dok.
1. (čo, koho) stisnúť, stlačiť, stiahnuť: z. pery, z. päste; z. niekoho do náručia objať; Zovrel revolver vo vrecku kabáta a čakal. (Min.); pren. strach im zovrel srdcia (Podj.) naľakali sa; Srdce jej (Milke) zovrel žiaľ (Krno) pocítila žiaľ, bolesť.
2. (koho, čo) obkolesiť, obkľúčiť zo všetkých strán: Hrozivá noc a divoká zver ich zovrela. (Tat.) Smrtonosná blokáda zovrela Leningrad. (Karv.)
3. geom. uhol zovretý priamkami vytvorený preťatím dvoch priamok (lúčov);
nedok. zvierať
|| zovrieť sa stisnúť sa, stiahnuť sa: Pery sa mu zovreli. (Karv.) Hrdlo sa mu zovrelo. (Min.);
nedok. zvierať sa
zvierať1, -a, -ajú nedok.
1. (čo) silou, tlakom spájať, tesne k sebe približovať, tisnúť k sebe, stískať, zovierať; udržovať niečo v tesnom spojení, pevne zovreté: z. päste, z. zuby zatínať (v bolesti, v rozhorčení, v odhodlaní ap.); z. pery; z. kolená; z. ruky v päsť; Aj Mišo stíska zuby, aj ostatní ich zvierajú. (Gráf) Bol mŕtvy, no pravú päsť zvieral kŕčovite, že nik ju nevládal otvoriť. (Král.)
2. (čo) pevne stískať z dvoch al. viacerých strán, mocne, pevne držať: z. kameň v dlani, z. v ruke ceruzu, pohár, nožík, z. pravicu niekoho, z. pušku, pištoľ, z. kyticu kvetov, z. volant, z. porisko, valašku; z. niečo vo zveráku; Pod pazuchou zviera pritisnutú knihu. (Fig.) Pravica zviera slák kŕčovite. (Krčm.); pren. (Hrady pánov) dvíhali sa nad okolie a ľud v drapoch zvierali (Ráz.-Mart.) utláčali, vykorisťovali.
3. (koho, čo) stískať v objatí, objímať: silne z. niekoho; z. niekoho v objatí (Horov); Moje ramená zvierajú tvoje sladké telo. (Vaj.) Zvieram ju rukami, aby mi neodišla. (Fig.) Gajdoš zvieral svalnatými rukami chlpatý driek medveďa. (Krno); z. niekoho v náručí ako medveď veľmi silne a neohrabane;
4. (čo, koho) zo strán al. kruhovite tesne obopínať, obklopovať, obkolesovať: slučka zviera hrdlo; prsteň zviera prst; z. niekomu rukami hrdlo; obruče zvierajú sud; obruč zviera koleso; hory zvierajú kotlinu; Les bol napravo i naľavo, vpredu i vzadu, a les bol aj nad nimi, zvieral ich zo všetkých strán. (Min.) Ľady v chladnej okove zvierajú pleso zelené. (Haľ.); z. nepriateľa obkľučovať, obliehať ho zo všetkých strán; z. súpera (v kolektívnych športoch) útočnou hrou obliehať jeho bránu; pren. (Pohľad) zvieral človeka ani obruč sud (Urb.) vzbudzoval v ňom pocit úzkosti; pren. (Mongolského pastiera) zviera okruh noci, okruh takýchto pohľadov, uhrančivých, iskrivých, záludných alebo úskočných. (Tat.)
5. geom. z. uhol dotykom al. preťatím dvoch úsečiek, al. lúčov v jednej rovine vytvárať uhol: úsečky štvoruholníka zvierajú pravé uhly; strana trojuholníka zviera so základňou uhol 30°;
6. (čo komu, koho) ťažko doliehať na niekoho, trápiť, sužovať, moriť, tlačiť niekoho: Dušu mu zviera neznáma úzkosť. (Zúb.) Srdce mu zviera žiaľ. (Tim.) Výčitky mu srdce sťa kliešťami zvierali. (Kuk.) (Trpkosť) mu do zadusenia zvierala hrdlo. (Urb.) (Ohromná ťarcha) dusila dych, zvierala prsia i hlavu. (Vaj.) Kŕč, čo ho dosiaľ zvieral, náhle povolil. (Chrob.);
neos. mať pocit úzkosti, strachu, žiaľu, bolesti ap.: Možno mu srdce zvieralo nad zdanlivou neutešenosťou a bezvýhľadnosťou tohto boja. (Hruš.) Hrdlo mu zvieralo a dýchalo sa mu ťažko. (Ondr.);
dok. zovrieť
|| zvierať sa
1. silou, tlakom sa spájať, tisnúť sa k sebe, zovierať sa: čeľuste klieští sa zvierajú; Mišove prsty sa zvierajú so železnou a desnou istotou. (Gráf); päste sa zvierajú, zuby sa zvierajú zatínajú sa (v stave rozhorčenia, hnevu, bolesti ap.); Päste sa zvierali, zatínali a duša horela hnevom nezmieriteľným, zažratým do nej. (Urb.) Z úst sa mu pení, zuby sa mu kŕčovite zvierajú, pohryznú jazyk, silne krvácajú. (Al.)
2. obyč. v spojení srdce, hrdlo sa zviera (komu čím, od čoho) trápiť sa, sužovať sa, trpieť, byť utrápený (strachom, hrôzou, bolesťou ap.): Srdce sa jej zvieralo niečím ako ľútosť. (Červ.) Srdce sa jej zvieralo od strachu. (Taj.) Samko bledne a hrdlo sa mu zviera. (Vám.) Srdce sa zvieralo ani v žeravých obručiach a zmocňovala sa jej slabosť veľkého očakávania. (Jil.);
dok. zovrieť sa
zvierať2, -a, -ajú nedok. zried. začínať vrieť, zovierať: v kotlíku zviera voda
zvierať3, -a, -ajú nedok. bás. zried. vyvierať: Studnička moja, nikto nevie, kde zvieraš, klokoceš zvonne, tepavo bušíš. (Hviezd.)