zviazanie [zvia-, zvá-; -ie, -í] s 1. miesto, kde sa niečo s niečím spája, spoj, spojenie, pripojenie: colligatum: zwázani, spolúzwázani; compactio: pripogeni, pribjni, zwázani; vinctio: zwázani, zwazowáni; nexus: swazek, spogeni, swazani; monoloris: strechowy, čo gedno swázani má (KS 1763); regule ku zwázanj litter (UP 1780) 2. poviazanie, obviazanie nikoho za účelom znehybniť ho; obmedziť jeho pohyb, sputnanie: sstranok na zwiazange Szegy Miska (ŽILINA 1703); concatenatio: zaputnani, do put wloženj, retazu swázanj; convinctio: powázani, swázani (KS 1763) 3. utiahnutie, stiahnutie: astrictio: stáhnutí, swázani, pritahnúti (KS 1763) 4. vytváranie pút, vzťahov; pripútavanie na základe nej. vzťahov: ale y z wás techdi, který, newerím, že zwázaňý ňegaké z ďáblem sprawili; viložil jím zrozumitedlňe, čo jest stav manželský vedle zrozeního a čo vedle zjeveního zákona, kďiž vec tá totižto ňeňi juž samé lidské jednáňí a seba vespolek spúsobem lidským zvázaňí (BR 1785) 5. obmedzenie vplyvu: magú síce ag zemské knížaťá zwázáňá wládu (BN 1796) 6. urobenie knižnej väzby: knihar a impressor zwazačowy knjch k zwazanj dawa (KoB 1666)