Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zviazať -že -žu dok.

1. viazaním spojiť: z. konce špagáta, z. roztrhanú šnúrku

2. obkrútením al. ináč pevne spojiť; takto utvoriť celok, poviazať, zaviazať: z. obilie do snopov, drevo do zväzkov, z. veci do balíka; z. noviny

3. viazaním upevniť: z. balík

4. spútať (význ. 1), poviazať: z. nohy; z. zajatca; z. ruky i fraz. obmedziť konanie

5. urobiť väzbu, zaviazať: dať si z. knihu

6. spojiť na zákl. vnútorných vzťahov, spoločných záujmov ap., zjednotiť: z. svoj život s výskumom vesmíru; z-l svoj život s rybárovou dcérou; spoločné tajomstvo ich z-lo na celý život

mať z-ný jazyk nemôcť voľne rozprávať;

nedok. zväzovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zviazať ‑že ‑žu ‑zal dok.

zviazať sa zviaže sa zviažu sa zviaž sa! zviazal sa zviažuc sa zviazaný zviazanie sa dok.


zviazať zviaže zviažu zviaž! zviazal zviažuc zviazaný zviazanie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

opásať 1. ovinúť driek pásom, remeňom, opaskom a pod. al. pripevniť na pás • prepásaťpodpásať: opásal, prepásal si brucho remeňom; podpásal si mečpripásať (pripevniť k pásu): pripásať k pásu šabľupreviazať: previazala dcére okolo pásu zásteruovinúť: ovinúť si uterák okolo bedier

2. ovinutím, viazaním upevniť • zviazaťprepásať: opásať, prepásať, zviazať balíkstiahnuť (omotaním upevniť): stiahnuť boľavé miesto, stiahnuť vrece motúzom


spojiť 1. z viacerých častí urobiť jeden celok • dať dovedna/vednodať dokopydať dohromady: múry spojiť maltou; kvások dať dovedna, dokopy s múkoupospájať (postupne, viacero častí): konce drôtov treba navzájom pospájaťsceliť (niečo rozdelené): scelili obidve záhradyzlúčiťzdružiť: zlúčili pozemky, združili menšie podnikyskombinovať (spojiť rozličné veci): skombinovať farbyzastaráv. zliať: zliať kmene, národyspáriťpopáriť (spojiť do páru, do dvojice): dvojice sa pri tanci spárili, popárilikombinovať: kombinovať rozličné metódyzopäťzopnúť (pevne spojiť, obyč. sponkou): zopnúť rukáv špendlíkomuzavrieťuzatvoriť (urobiť súvislým): uzavrieť, uzatvoriť okruh, obvod

2. dať do jedného celku (niečo nehmotné) • dať dokopydať dovednadať dohromady: spojiť, dať dokopy, dovedna, dohromady povinnosti so záujmami; spojiť svoje silyzlúčiťzviazaťzdružiť: zlúčiť, zviazať teóriu s praxou; čosi ich vnútorne združilokniž. skĺbiť: skĺbiť dej drámyodb. al. kniž. synkretizovať (spojiť rôznorodé prvky) • kniž. syntetizovať (urobiť syntézu, spojiť do homogénneho celku): syntetizovať poznatkyzomknúť (vnútorne spojiť): v boji zomkli svoje silyspútať (uviesť do tesnej spojitosti): spútať niekoho láskouzreťaziť (spojiť ako do reťaze): zreťaziť dej

3. na základe spolupráce, vzájomného porozumenia a pod. urobiť jednotným • zjednotiťzblížiťkniž. stmeliť: spojiť, zjednotiť úsilie národov; zblížili, stmelili ich spoločné záujmykniž. integrovať: integrovať celoeurópske hnutie

4. umožniť styk, kontakt • skontaktovať: čaká, kým ho spoja s ordináciou; skontaktujte nás s riaditeľomprepojiť (navzájom spojiť): prepojiť elektrické vedeniepreklenúť (spojiť dve miesta klenbou): preklenutie rieky mostom


spútať, sputnať 1. putami zabrániť voľnému pohybu, dať do pút: spútali, sputnali mu ruky a odviedli prečzviazaťpoviazať (upevniť motúzom, špagátom a pod.): pri prevoze museli zviera pevno zviazať, poviazaťzaputnať (upevniť putami al. ináč): zaputnali mu nohy aj rukypoputnaťposputnávať (postupne) • opútaťoputnať (ruky, nohy)

2. p. spojiť 2 3. p. ovládnuť 1


zaškrtiť 1. zovretím hrdla usmrtiť • uškrtiťzahrdúsiť: svoju obeť zaškrtil, uškrtil, zahrdúsil šálomzadrhnúť: líška zadrhla sliepkuzadusiťudusiťzadláviť (dusením, dlávením krku) • poškrtiťpodláviťpodusiťpohrdúsiť (postupne, viac jedincov) • pridrhnúťpridusiťprihrdúsiťpriškrtiťpridláviť (takmer zaškrtiť)

2. tesno ovinúť, urobiť menej priepustným • stiahnuťzovrieťzviazať: zaškrtiť, stiahnuť kmeň stromu; zovrieť, zviazať ruku škrtidlompritiahnuť: pritiahnuť plyn, plameň


zatiahnuť 1. ťahom napnúť a pohnúť k sebe • potiahnuťmyknúťpomyknúť: zatiahnuť, potiahnuť za povraz; myknúť opratamišklbnúťpošklbnúť: šklbnúť za rukáv, (po)šklbnúť za vlasytrhnúťpotrhnúť: trhli, potrhli reťazoupozaťahovať (postupne)

2. ťahaním spevniť • pritiahnuťutiahnuťstiahnuť: zatiahnuť niečo uvoľnené, pritiahnuť si opasok; utiahnuť, stiahnuť si vlasy do uzladotiahnuť (celkom zatiahnuť) • zakosíliťzauzliť (zatiahnuť uzlom): zakosíliť, zauzliť špagátzaviazaťzviazať: zaviazať, zviazať šnúrku na uzolpozaťahovaťpopriťahovať (postupne)

3. vnútiť vstup, účasť niekoho niekde (obyč. do nepríjemnej situácie) • vtiahnuť: zatiahli, vtiahli do aféry celú rodinuzapliesťzamiešať: zapliesť, zamiešať niekoho do sporov, do hádkyzaviesťzavliecť: ideológia nás zaviedla, zavliekla do ekonomickej katastrofyexpr.: zamotaťzamočiťnamočiť: zamotali, zamočili ma do prípadupozaťahovať (postupne)

4. p. zájsť 1 5. p. zaspievať 6. p. odtiahnuť 1


zaviazať 1. prepletením, uzlom, slučkou a pod. spojiť niečo: zaviazať konce šnúrkyzauzliťzakosíliť (zaviazať na uzol): špagát pevne zauzlil, zakosílilzaslučkovať: zaslučkovať niť, špagátzviazať (pevne spojiť do celku): zviazať obilie do snopovzatiahnuť (niečo uvoľnené spevniť): zatiahnuť vlasy do uzlapoviazať (postupne): poviazať kyticepozaväzovaťpouväzovať (postupne, jedno po druhom) • podviazať (zaviazať odspodu)

2. p. obviazať 3. p. pripútať 2


zjednotiť urobiť jednotným • spojiť (do celku): politické hnutia treba zjednotiť, spojiťzomknúť: túžba po slobode ich zomklakniž.: stmeliťintegrovať: stmeľujúce, integrujúce tendencie vo svetesceliť (dať do jedného celku niečo rozdelené): sceliť pozemkyunifikovaťzastar. unírovať: unifikovať zákony, právozblížiť: spoločné názory nás zblížilizviazaťzdružiť (na základe spoločných záujmov, náklonnosti): boj proti spoločnému nepriateľovi ich zviazal, združil


zviazať 1. viazaním spojiť (dve al. viacero častí) a utvoriť tak celok • zaviazať: zviazať konce špagáta; z(a)viazať šnúrky na mašličku; z(a)viazať snop obiliavyviazať: vyviazať obilie do snopovzakosíliťzauzliť (zviazať uzlom): niť treba pevne zakosíliť, zauzliťzatiahnuť (niečo uvoľnené): zatiahnuť si pevnejšie mašľuuviazaťpriviazať (viazaním upevniť, pripevniť): psa uviazať, priviazať na reťazpreviazať (niečo cez niečo): previazať balíček mašľoustiahnuťopásaťprepásať (viazaním okolo niečoho spojiť): stiahnuť prúty do zväzku; opásať, prepásať štôs kníh motúzomobkrútiťokrútiťobviazaťoviazať (niečím): o(b)krútiť, o(b)viazať balík špagátompoviazaťpozväzovať (postupne zviazať): snopy treba rýchlo poviazať, pozväzovať

2. dať do pút a tým obmedziť voľný pohyb • spútaťsputnaťzaputnať: zviazať, spútať niekomu nohy, ruky; sputnali, zaputnali ho do reťazípoviazaťpoputnaťposputnávať (postupne, viacero jednotlivcov): zločincov chytili pri čine a hneď ich poviazali, poputnalioputnaťopútať (ruky, nohy)

3. p. spojiť 2, zjednotiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zväzovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čo s čím, čo čím) spájať dva al. viacero predmetov dovedna, viazať spolu. z. niekoľko špagátov, z. kukuričné klasy do zväzkov, z. topánky po dvoch, z. prúty remeňom; Začal povrázkom zväzovať zlomené oje. (Bodic.) Videla, ako mu (žandári) ruky zväzujú. (Tim.); pren. Zanovite zväzoval trhajúce s myšlienky, ale ďalej sa nemohol prebiť (Urb.) hľadal súvislú niť myšlienok.

kniž. z. niekomu ruky, krídla obmedzovať ho v tvorivom myslení, v konaní, znemožňovať mu voľné konanie, činnosť;

2. (koho, koho s kým, čo s čím) spájať na základe spoločných záujmov, vzájomnej náklonnosti, spoločnej ideológie, zjednocovať, združovať: spoločný jazyk zväzuje všetkých príslušníkov národa; boj proti spoločnému nepriateľovi zväzuje jedného s druhým; (Anča) akoby všetko, čo ju zväzovalo s týmto životom, opúšťala. (Tim.) Taká dôvera ma zväzovala s Malkou. (Švant.)

3. zried. (čo s čím) spájať pomocou nejakého dopravného al. komunikačného prostriedku. železnica zväzuje Európu s Áziou, jeden štát s druhým;

4. (čo s čím) spájať, viazať niečo na niečo na základe istých súvislostí, vnútorných vzťahov: z. boj proti zahraničnému nepriateľovi s bojom proti domácej reakcii;

5. kniž. zried. spájať ľudí do zväzku, napr. manželského: Dal si sľub, dal si nám právo zaväzovať a rozväzovať. (Jes-á);

dok. zviazať

|| zväzovať sa

1. spájať sa na základe spoločných záujmov, zjednocovať sa: Ľudia cítili, ako sa zväzujú v dlhý rad rovnako utrápených a rovnako mysliacich tvorov. (Urb.)

2. vzájomne sa viazať v istom postupe, nadväzovať na seba: verše sa zväzujú rýmom, asonanciou;

dok. zviazať sa


zviazať, -že, -žu dok.

1. (čo, čo s čím) viazaním spojiť dva predmety dovedna (obyč. pomocou uzla), viazaním urobiť z dvoch častí jeden celok. z. roztrhnutý povraz; z. dve šnúrky, z. motúz s drôtom, z. dva konce niečoho;

2. (čo, čo do čoho, čo čím) viazaním spojiť viac rovnorodých jednotlivín do celkku, viazaním upraviť do istej podoby, obyč. do zväzku, poviazať; zaviazať: z. obilie, trávu do snopov, z. vysušený ľan motúzmi, z. prúty lykom, z. drevo do zväzkov; zviazané brvná, kláty; kopa kníh, zviazaných remeňom (Vám); Zviazali ju (kyticu) drôtom a prichystali. (Hor.) Marína odtrhla si dve ruže, očistila od pichliačov a zviazala. (Tim.)

3. (koho, čo; čo komu, čomu) putami poviazať a tým obmedziť voľný pohyb, dať do pút, sputnať, spútať, poviazať: z. niekomu ruky; Natiahneme naň vrece, zviažeme ho a nesieme pred otca. (Al.) Ičko vytiahol z vrecka motúzok a zviazal jej (husi) nohy. (Ráz.-Mart.); pren. V bolestnej bezmoci ležím tu zviazaná putami nemoci. (Ráz.-Mart.); pren. Zviažeš reťazou pažravou búriacej duši voľný let (Sládk.) nedovolíš jej rozlet.

kniž. z. krídla niekomu, niečomu obmedziť ho v tvorivom myslení, v konaní, znemožniť mu voľnú myšlienkovú činnosť, voľné konanie; mať zviazané ruky (niečím) byť obmedzený v tvorivej činnosti. Dramaturgia má zviazané ruky systémom divadelnej praxe. (Karv.)

4. (čo čím, čo do čoho) obviazaním spevniť, uviazať niečo cez niečo, zaviazať: z. balík motúzom, z. veci do uzlíka; (Totka) zviazal (šaty) do batôžka a zavrela do truhly. (Kuk.); pren. expr. Jej kosti v starej koži zviazané boli by padli na zem ako mizerné vrece. (Jil.)

5. (koho, čo; koho, čo s kým, s čím) spojiť na základe vnútorných, úzkych vzťahov, spoločných záujmov, spoločného zmýšľania, zjednotiť: Prísaha srdcia naše zviazala. (Sládk.) (Niektorí literáti) zviazali svoj osud s protiľudovou činnosťou. (Top.) Cítili, že ich čosi spolu zviazalo. (Jégé) Námorník zviazal svoj život s dcérou rybára. (Tat.) Zviazal som ich (zákony) so životom. (Jaš.)

6. hovor. arch. obyč. v spojení zviazať ruky niekomu spojiť do manželského zväzku, zosobášiť: Nám ešte kňaz ruky nezviazal — ja si podržiavam úplnú slobodu. (Pal.) Nevedeli ešte, čo si počnú, až im kňaz ruky zviaže. (Zgur.)

7. zried. (čo) (oknihách) dať, urobiť väzbu, zaviazať: z. knihu;

nedok. k 1-6 zväzovať

|| zviazať sa

1. zried. (čím) viazaním sa navzájom spojiť: Prieskumníci sa zviazali opaskami, a tak sa spúšťali za kapitánom Labudom. (Min.)

2. (s kým, s čím) spojiť sa na základe spoločných záujmov, spoločného zmýšľania, úzkych, vnútorných vzťahov ap., zjednotiť sa: No ostať s nimi (s težakmi), zviazať sa neodvolateľne, zapustiť korene do takej pôdy — nie. (Kuk.); veda sa musí zviazať s potrebami života;

3. kniž. zried. (s čím i bezpredm.) (o rukách) podaním sa pevne spojiť: Stará ruka sa zviaže s mladou. (Heč.) Tu (muž) usmeje sa: „Súdruh je komunista“. „Tak“ — odvetím, a ruky zviažu sa. (Len.);

nedok. zväzovať sa

zviazať [zvia-, zvá-] dk
1. čo čím spojiť, poviazať dva al. viac predmetov dovedna niečím: a tak ssedsse w noczi, wzali rzebržik geden u Sepetecže a druhi u kaplanki a zwazawssi gey opratkami, ktere u midlarže, genž na nich ssati sussy, porezaly (SKALICA 1641); (poddaní sú povinní) zežate zbozi zwazat a do krizu ulozit (ILAVA 1751); z takoveg vrbi každy Žid sobe musj pet neb ssest halauzek zvázat, k kterjmy prigdauce do synagogy, modlj se (BT 1758); zwaž potem obidwa konce niti spolu (SN 1772)
F. (biskupi) i nad nami majú své ruki zvázané, a preto, že aňi skrz nás ňemúžu popraveňí mníšek obsáhnúťi (BR 1785) majú obmedzenú moc, vplyv; gestly w spaňú, kdiž gest rozum swázany, snássat bude negaky telesny sen (BlR 18. st) nie je možné, nedá sa myslieť, premýšľať
2. čo s čím spojiť, prepojiť: (lúka) za križovatkou, ktera ge zwazana spolu s tou, čuo ge na doline (TURIEC 1722); potoky, ktere zwázane gsu s dewatdesat a osem mosty (KrP 1760)
3. čo do čoho niekoho, niečo do niečoho upevniť, zaviť, zabaliť: musskatowy kwet, ssaffranu niekolyk perek zwazaty w ssatku, wpustyty do wyna (HL 17. st); colligere in fasciculos manuales: do hrsti swázati (KS 1763); semeno aneb wagečka musa sa do bileg a čisteg ssatečky zwazati (SN 1772)
4. čo niečo na niekoho, na niečo pripevniť, priviazať: Iáson potom gho na gjch hlawy zwazal, w pluch zaprahl a s nimj nekolik brázd zoral (HI 18. st)
5. viazaním utvoriť, vyrobiť: (cudzí tovariš) gedno palečne koleso dostatečne zwazal a urobil (TRSTENÁ 1759)
6. koho čím spútať, poviazať niekoho: nocznu hodinu vkrutne spak rucze zwazaly, a tak na zamek Trenczyn poslaly (TRENČÍN 1583); swetka bilj chitilj a zwazalj (SKLABIŇA 1660); Jana zwjazali a sebow na kuse wjedli (SELEŠŤANY 1742); (Pauka) chlapi chytice, strangamy a žynkou geho wlastnimj tuze za ruky zwiazaly (Kur 18. st)
7. čo spojiť na základe nej. vzťahov, zväzkov: tobeť dám kljče kralowstwý nebeského a cožkoli swážess na zemi, bude swázano y na nebi (IA 1708); o, jak welika proti mne laska tobe zwazala, zalostiwy Gezjssy (PI 1749); kďiž čas prišél, abi guž sobášený bili, mládenec od swích roďičuv gest poslan ke swéj zasnúbeňici, abi tam bili swátostňe zwázaný (BU 1795) zosobášený
8. urobiť knižnú väzbu: když se giž těchto stranky spolu zwázali aneb zessyli, tak potem mjst a lidstwj knjžka prichystana se držeti muže (SO 1785)
9. čo obmedziť, znemožniť vplyv, moc, pôsobenie niečoho: (Kristus) diabla, hrých mocne zwázal (CC 1655); syn Sožj, ktery peklo rozboril, sskaredeho diabla w nem zwazal, gemu moc odgal (KK 1709); takhle diabel mnohe zle a sskodliwe weci spusobuge, ba ano ani by neprestawal spusobowati, kdibi od Boha wssemohuciho nebil zwazany a skroceny (MS 1758)
10. (o dohode, zmluve) uzavrieť: Buh zwazal proty nam ten zapis, zaležegici w ustanowenich, kteriž bil odporny nam (Le 1730); Graübinden Grosonskich, ta bila we troge zmluwe giž zwazana, sedem dedjn mage (KCS 18. st); z. sa dk
1. náb dať sa poviazať, spútať za účelom znehybnenia, obmedzenia pohybu: wladár sweta s tymy gyste putamy se zwázat pre nás dal (SJ 18. st)
2. dať, urobiť prísľub, zaviazať sa: jinšá príčina ňeňi, pre kterú sa z včil zažádaním zvázať ňechce, jakto z očekávaňí (BR 1785)

a prečo ste zviazali et pourquoi avez -vous maltraité

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu