zvestovať nedok. i dok. kniž.
1. oznamovať, oznámiť (význ. 1), ohlasovať, ohlásiť (slávnostným, nevšedným spôsobom): z. novinu, z. smutnú, radostnú správu; cirk.: z. evanjelium; Z-nie (narodenia Krista) Pána sviatok 25. marca
2. byť predzvesťou, predpovedať: ťažké mraky z-jú búrku;
opak. zvestúvať -a
zvestovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. i dok.
hlásiť dávať na vedomie, na známosť • ohlasovať • zahlasovať: hlásia, ohlasujú, zahlasujú, že vlak mešká • ohlášať: každú zmenu nám ohlášajú • oznamovať: v rádiu oznamujú najnovšie správy • zastar. meldovať: všetko musí meldovať rodičom • kniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinu • predpovedať (hlásiť ako predpoveď): v televízii predpovedajú počasie na sobotu a nedeľu • avizovať • signalizovať (vopred hlásiť): pošta nám avizovala, že balík si treba vyzdvihnúť • zastar. raportovať (podávať úradné, obyč. vojenské hlásenie) • referovať (podávať správu o niečom): pravidelne referuje o všetkom
ohlásiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomie • oznámiť: ohlásili, oznámili výsledky ankety; dali na vedomie všetkým zmenu • avizovať • zahlásiť (vopred): avizovať poštovú zásielku, zahlásiť svoj príchod • hovor. zastar.: omeldovať • zameldovať (vopred) • vyhlásiť (obyč. verejne): vyhlásiť štrajk • zverejniť • publikovať (ohlásiť verejne): zverejnili, publikovali dôležitú správu • prezentovať (ohlásiť svoju prítomnosť): najskôr sa treba prezentovať • signalizovať (podať správu signálom): signalizovala svoj príchod telegramom • kniž. zvestovať (ohlásiť slávnostným, nezvyčajným spôsobom): zvestovať dobrú správu • poohlasovať • pooznamovať (postupne) • prihlásiť (úradne ohlásiť): prihlásenie účastníkov
2. nadviazať rozhovor s niekým a obyč. zároveň aj vyzvať k niečomu • osloviť: keď šiel okolo, zakaždým ma ohlásil, oslovil • prihovoriť sa • privravieť sa (nadviazať rozhovor) • zavolať: Cestou ma zavolaj!
oznámiť 1. dať vedieť, dať správu o niekom, o niečom • dať na vedomie • ohlásiť: oznámili nám zmenu termínu skúšky; výsledky už dali na vedomie, už ohlásili • dať znať • dať vedieť: dajte nám znať, dajte vedieť, kedy prídete • zahlásiť • avizovať (vopred): návštevu zahlásili, avizovali na stredu • inzerovať (inzerátom; pren. oznámiť vôbec): inzerovať predaj garáže • zastar. vybubnovať (verejne, bubnovaním oznámiť) • kniž. zvestovať (obyč. slávnostným spôsobom): zvestovali nám radostnú novinu • podať správu • zreferovať (dať podrobnejšiu správu o niečom): riaditeľovi podať správu o plnení plánu; zreferoval kolegom, čo vybavil • informovať (podrobnejšie): informovať občanov o zmenách v doprave • signalizovať (podať správu signálom, signálmi): signalizoval rukou, aby som mlčal • upovedomiť • kniž. vyrozumieť (úradne): písomne nás upovedomili o rozsudku; vyrozumeli nás o rozhodnutí komisie • kniž. notifikovať (úradne oznámiť) • odb. komunikovať (niekomu niečo) • hovor. zastar. omeldovať: omeldovať návštevu • vyniesť (úradne vyhlásiť): vyniesť rozsudok • tlmočiť (v mene niekoho): tlmočil im vôľu, želanie predstaveného
2. byť predzvesťou, dať signál • signalizovať: napučané stromy oznámili, signalizovali jar • kniž. zvestovať: vietor zvestoval odmäk
3. dať správu o trestnom čine príslušným orgánom, urobiť udanie • udať: oznámiť, udať páchateľa • vyzradiť: vyzradiť vinníka • kniž. denuncovať • subšt. bonznúť • zažalovať (podať žalobu): zažaloval ho pre spreneveru • pooznamovať • poudávať (postupne oznámiť): poudávať spolupracovníkov
veštiť 1. vyslovovať veštbu podľa istých znakov • predpovedať • hádať: Cigánka mu veštila, predpovedala, hádala z dlane, z karát • prorokovať (o starozákonných prorokoch; hovor. expr. vyslovovať predpoveď vôbec): proroci prorokovali príchod Mesiáša; ktosi mu prorokoval dlhý život • čítať osud • zastar. predzvestovať: jasnovidec mu čítal osud, predzvestoval nešťastie • zastar. profetizovať (Škultéty)
2. byť príznakom niečoho • byť predzvesťou • predzvestovať: ťažké mraky veštia, predzvestujú búrku; to je predzvesťou nových čias • predpovedať • zvestovať: to nezvestuje nič dobrého
zjaviť 1. nadprirodzeným spôsobom oznámiť, ohlásiť • zvestovať: starozákonní proroci zjavili, zvestovali mnohé udalosti • predpovedať (vysloviť predpoveď): mať schopnosť predpovedať budúcnosť • vnuknúť (dať niekomu podnet na niečo): hviezdy mu vnukli, aby konal inak
2. kniž. urobiť zjavným (obyč. rečou) • vyjaviť: zjaviť, vyjaviť svoje úmysly • prejaviť • ukázať: prejaviť, ukázať svoje city, túžbu svojho srdca • prezradiť • vyzradiť • povedať: prezradil, vyzradil, povedal všetko, čo o veci vedel
3. p. prezradiť 4. p. zistiť
zvestovať 1. p. ohlásiť 1, oznámiť 1, 2 2. p. zjaviť 1
zvestovať, -uje, -ujú nedok. i dok.
1. (čo, čo komu) upovedomovať, upovedomiť niekoho o niečom, oznamovať, oznámiť, ohlasovať, ohlásiť, hovoriť, povedať niečo (obyč. slávnostným, nevšedným spôsobom): z. veľkú novinu, z. smutnú zprávu; „Jano, Zuza sa bude vydávať,“ zvestoval štrnásťročný honelník Paľko. (Rys.) „Eva sa utopila,“ zvestovala mu Ilčíčka. (Urb.); náb. z. slovo božie šíriť kresťanské náboženstvo;
2. kniž. (so spoj. že) znamenať niečo, byť znamením niečoho, dať, dávať najavo: Pred nimi zasadené zástavy do zeme zvestovali, že tu Bešeňovskí, tam Potockovskí svoje stánky rozostavali. (Kal.) Všeobecné chrápanie zvestovalo o chvíľku, že v chalupe všetko spí. (Kuk.) Neodpovedala, iba dlhým pohľadom mu zvestuje, že ho bude očakávať. (Kuk.)
3. trochu zastar. (čo, čo komu) vyslovovať predpovedať o dačom, predpovedať: Ale príde čas, kde prehliadneš a uznáš, že ti je na osoh dnešné utrpenie. To ti zvestuje tvoj otec na smrteľnej posteli. (Kuk.) (Bratia) chovajú tuná aj smrti oddané deti aj jej samej život zvestujú. (Dobš.)
4. zried. (čo) byť predzvesťou niečoho: mrak zvestujúci záhubu; Prešibol náhly závan, zvestujúci odmäk. (Laz.);
opak. zvestúvať, zried. i zvestovávať, -a, -ajú
zvestovať dk/ndk 1. povedať, oznámiť správu, novinu, zvesť: a czo se nam w swatem evangeliu zwestuge a nam k wereni podawa (TC 1631); angele z nebe poslaný ženám powedewsse to zwestowali, že Pán gich z mrtwých wstal (CC 1655); richtara sinowja tam w tich hajoch boly, a to preto (svedok) oznamit wie, ponewacz mu to nebohy Goricza sam o tom zwestuwal (BELUŠA 1775); Kupido nimfam raddu swau zwestowal (PT 1796) 2. byť predzvesťou, predpovedať: prorocy od dáwna gsú prorokowali, mesyasse Krysta pýssýc zwěstowali (CC 1655); duha, wečerny gasno pekne poczasi zwestuge (KoA 17. st); Krystus, ktery pokog celemu swětu zwestowal (TeP 1746); muor, hlad wognu zwestowal (MiK 18. st); z. sa dk zjaviť sa: w budúcj noc mrtwj syn sweg matce se zwestuwal a prjliss pekně geg děkuwal, že swému mordarowj také dobroděnja proukazala (SlK 1766-80); -ávať, zvestúvať frekv k 1: dobry (duchovia), kteri gakossto Gabrielowe z rozkazu boskeho Gežisse a geho učeni nam zwestuwagu, aby sme ho počali w srdci nassem (MS 1749); nepriteli gisté nowini zwestowáwali (PT 1778); a wčil Bůh zwestuwa lidem, aby wsseci wssudy pokani činili (MK 18. st)