zvesť -i ž.
1. správa1, chýr, novina: dobrá z. i bibl. evanjelium; zlá, smutná z.; dozvedieť sa radostnú z.; rozniesla sa z. o nešťastí; kolujú, šíria sa z-i
2. iba mn. zvesti časopis na oznamovanie úr. správ, nariadení, opatrení ap.
3. obyč. mn. zvesti rubrika v novinách na uverejňovanie drobných správ, oznámení ap.
● Jóbova z. veľmi smutná, zlá správa
zvesť -ti -tí ž.
chýr 1. informácia šíriaca sa ústnym podaním • zvesť: nepravdivý chýr, nepravdivá zvesť • povesť: šla o ňom povesť, že… • reči (nepodložené, nepravdivé chýry): šíriť reči o niekom • novina • novinka: mám pre vás novinu, novinku • správa: správy sa šíria • klebeta (ohovárajúci chýr): babské klebety • hovor. fáma: fáma hovorí, že…
2. p. povesť 2
správa1 danie niečoho na vedomie • zvesť: správa, zvesť o banskom nešťastí; dozvedieť sa radostnú zvesť • novina • novota • novosť • trocha expr. novinka (nová správa): mám pre vás novinu, novotu, novinku z domova • chýr (správa šíriaca sa ústnym podaním): kolujú všelijaké chýry • informácia (správa na poučenie): získať o niečom obšírne informácie • hlásenie (stručná služobná správa): podať hlásenie o splnení úlohy • oznámenie • oznam (písomná správa, obyč. úradná al. verejná): dostať oznámenie o rozsudku; na tabuli visí oznam • dezinformácia (nepravdivá správa): šíriť dezinformácie • hovor. hláška (neoverená správa): po meste sa rozširujú hlášky o puči • zastaráv. raport (služobná správa, obyč. ústna): prijať raport • kniž. referencia: podať o niekom referencie • noticka • drobnička • drobnosť (krátka, drobná správa v tlači) • anonsa (správa v tlači napr. o programe divadiel, koncertov a pod.) • komuniké (úradná správa): záverečné komuniké z rokovania • depeša (dôležitá rýchla správa): depeša veľvyslanca • posolstvo (správa odovzdaná poslom): priniesť posolstvo • odkaz (správa odovzdaná prostredníctvom niekoho): ústny, písomný odkaz • referát (obšírna analytická správa): predniesť hlavný referát na konferencii • povesť (zvesť šírená ústnym podaním): šla o ňom povesť, že… • hovor. fáma (obyč. nepravdivá správa): šíriť o niekom fámy • klebeta (ohovárajúca, osočujúca správa): babské klebety • reč (nepravdivá, nepodložená správa): neverí všelijakým rečiam • avízo: dostať avízo • hovor. expr.: šuškanda • šepkanda (tajné rozširovanie nepravdivých informácií): nepriateľská šuškanda, šepkanda
zvesť p. správa1, chýr 1
zvesť, -ti ž.
1. kniž. zpráva; chýr, novina: dobrá, príjemná, radostná, poplašná, tajná z.; oznámiť, povedať z. niekomu; rozširovať z-i; prišla, doletela, rozniesla sa z.; kolujú z-i; z. o smrti dakoho
● Jóbova i jóbovská z. veľmi smutná zpráva;
2. kniž. zried. pamiatka, stála spomienka; povesť šírená ústnym podaním: Len kto zachová zvesť o tvojej sláve? (Bar.) Chudobným krpčiarom dostalo sa z toho (ukradnutého) vždy niečo, už i len pre tú zvesť, ktorá delila obyvateľstvo ako za Jánošíka. (Ráz.)
3. náb. zvestovanie, kázanie. z. slova božieho;
4. obyč. v mn. č. zvesti úradný časopis na oznamovanie rozličných zpráv, nariadení, zákonov, opatrení ap.: Školské zvesti;
5. obyč. v mn. č. zvesti rubrika v novinách na uverejňovanie drobnejších z= práv, oznámení ap.: zvesti zo sveta
zvesť1, -a, mn. č. -ovia m. kniž. zastar. zvestovateľ, posol: Obzerala si ho lepšie, zvesta nového kráľovstva. (Kuk.);
náb. rozširovateľ kresťanskej vierouky, vierozvest: A k pápežovi by nebolo ísť so žiadosťou o zvestov? (Jégé)
zvesť2, -u, mn. č. -y m. zastar. zpráva, zvesť, novina: Mráz obišiel kráľovnú, čitajúc smutné zvesty na tvárach poslancov. (Kal.); pren. Na ústach sedí jej zvest veselý (Sládk.) zvestuje radostnú novinu.