Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zverbovať dok.

1. (v min.) najať za vojaka, naverbovať: sedliakov z-li do cisárskeho vojska

2. hovor. nahovoriť (význ. 1), zlákať, zvábiť: z. kamarátov na výlet

// zverbovať sa:

1. (v min.) dať sa najať za vojaka: z-l sa na vojnu

2. dať sa získať na istú činnosť: z-l sa do baní

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zverbovať ‑uje ‑ujú dok.; zverbovať sa

zverbovať -buje -bujú -buj! -boval -bujúc -bovaný -bovanie dok.


zverbovať sa -buje sa -bujú sa -buj sa! -boval sa -bujúc sa -bovaný -bovanie sa dok.

naviesť 1. usilovať sa získať niekoho na niečo (presviedčaním a pod.) • nahovoriťnavravieť: naviedol, nahovoril ho na športnavnadiťnalákaťnavdať (lákaním naviesť): navnadil ju na cestovanieprehovoriťprevravieť (naviesť uvedením dôvodov): prehovoril ho, aby sa vrátilzlákaťzviesťzvábiť (obyč. na niečo zlé): dal sa zviesť na krádežhovor. nakriatnuťexpr.: nabadurkaťnabastviťnabaláchať: nabadurkal syna na výlethovor.: naverbovaťzverbovať (naviesť na niečo s naliehaním): naverboval kamarátov na výlet

2. p. usmerniť 1


pretiahnuť 1. ťahaním dostať na iné miesto • presunúť: pretiahnuť, presunúť nábytok do kúta izbypreložiťpremiestiťpremiestniť (položiť na iné miesto): skriňu sme už dávno preložili, premiest(n)ili do predsienepresťahovať (preniesť nábytok na iné miesto): postieľku sme presťahovali do detskej izbypopreťahovať (postupne, viackrát, na viacerých miestach)

2. ťahom dostať cez úzky priestor, ponad al. popod niečo • prevliecť: pretiahnuť, prevliecť niť cez uško; pretiahnuť si sveter cez hlavu; pretiahnuť, prevliecť plachtu pod chorým dieťaťompopreťahovaťpoprevliekať (postupne)

3. hovor. priviesť, odviesť do iného celku, na svoju stranu • zlákaťzvábiť: pretiahli, zlákali, zvábili hráča do svojho klubušport. slang. zlanáriť: viacerých hráčov zlanárili do cudzinyhovor., často pejor. zverbovaťnaverbovať: zverbovať, naverbovať niekoho na svoju stranuzískať (nahovoriť na svoje zámery): získali ho do svojho kolektívupopreťahovať (postupne, viacerých)

4. ťahom, námahou vyčerpať al. poškodiť • presiliťnatiahnuť: pretiahnuť si, presiliť si svalyprepnúťprepäť: prepnúť svoje silyponaťahovať (postupne): príliš si ponaťahovať chrbát

5. predĺžiť časovú hranicu • prekročiť: pretiahnuť, prekročiť daný termín

6. p. udrieť 1 7. p. prezliecť


získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuťnadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanieexpr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetkyvziaťzobraťnabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze?pren. načerpať: načerpať silu, poučeniepren. naverbovať: naverbovali ďalších do partiezadovážiť sizaobstarať (si)obstarať (si)kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničíhovor. zohnaťhovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmidostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečodostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuťobčiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosťodniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý razdomôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznaniavybojovaťkniž.: dobyťvydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosťkniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili sloboduhovor. expr.: vydupaťvydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosťexpr.: vydrieťvylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniazevylákaťvymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť domhovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcťvytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitálzarobiťhovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol máloutŕžiťstŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotuhovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športkedôjsťprísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetkuvyťažiťexpr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repyvyslúžiť siutrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmechexpr. vykveštovať si

2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanovnakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenuprehovoriťzagitovaťnaagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcuhovor., často pejor.: zverbovaťnaverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa

3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať ziskkniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali


zverbovať p. získať 2, naviesť 1, pretiahnuť 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

verbovať, -uje, -ujú nedok. (koho i bezpredm.)

1. získavať, najímať mužov pre vojenskú žoldniersku službu, na vojnu (v starších časoch): v. vojakov, dobrovoľníkov; Čo len toľko bubnujú? Či zas k vojsku verbujú? (Bedn.) Kráľ Fridrich II. pre svoju gardu dal verbovať a chytať vysokých chlapov (Gráf)

2. často pejor. získavať agitáciou, lákaním, nahováraním: (Agitátori) agitovali, do fabrík a na stavby verbovali. (Tat.) On dietky miloval, do školy verboval. (Vans.); verbovanie utečencov do cudzineckej légie;

dok. zverbovať

|| verbovať sa kniž. pochádzať, mať pôvod, regrutovať sa: odkiaľ sa verbujú opilci, skadiaľ sa zbiera prostitúcia (Vám.)


zverbovať, -uje, -ujú dok. (koho; koho na čo)

1. (v starších časoch) najať, získať za vojaka, na vojnu, naverbovať (J. Kráľ, Tomašč.);

2. hovor. získať na istú činnosť, nahovoriť na niečo, zlákať, zvábiť; zháňaním sústrediť viac jednotlivcov na jedno miesto: Tentoraz zverboval aj mňa (pašovať kone). (Fig.) (Martin) zverboval ho (kamaráta) na voľný život. (Ráz.) Zverboval Moravčíka od vojska. (Krno) Hneď som zverboval ostatných horárov a začali sme pásť po nemilom hosťovi. (Mor.) Do Pava nahučal, aby zverboval milíciu. (Heč.)

|| zverbovať sa

1. dať sa najať za vojaka, na vojnu (v starších časoch): Idem sa zverbovať za žoldniera do Národnej gardy. (Ondr.) Pôjdem na vojnu, zverbujem sa. (Kuk.) Matúš, nezverboval si sa ty za dobrovoľníka, (Stod.)

2. hovor. dať sa získať na inú činnosť; prihlásiť sa niekam: Pretože sa dopočul, že v Belgicku sú zárobky lepšie, zverboval sa do baní. (Heč.) (Žigmund) sa dal zverbovať do Wolfovej výzvednej služby. (Hor.)

zverbovať dk koho
1. najať, odviesť do vojenskej služby niekoho: dnessniho dne zwerbowali gsme (husárov) gmenem obidwuch dedin zemianskich (VRÚTKY 1744); ve vogne sem zverbovanj, ve vssečkem vimustrovanj (KC 1791); (Vojdušek Lukáš) byl w Sstagerskeg zemy zwerbuwany a asentirowany (Kur 18. st)
2. získať, nahovoriť: na cžu stranu predgnemowaneho Lobodass Mattyassouho syna, Jana rečeneho, zwerbowal (MARTIN 1734); potom Praszrejka Martin tohože Wrabcza Dura y dwakrat pomaly uderil, z toho udereny hned sobe Wrabecz Dura medzy ginssimy y Belan Jana zwerbowal (BLATNICA 1734); Absolon mnostwj welike lidu k sebe bil priwabil, zwerbowal (KT 1750); z. sa dk dať sa najať, odviesť do vojenskej služby: Jano rek, že gestly dwa neb trja w Swatom Martyne se zwerbugu, že on tež pugde medzj njch (MARTIN 1734); pán Miklian Sándor pred nekolika roky medzy wogakuw sa zwerbowal (VRÚTKY 1753); Kelmajer Janos w Pesthi do regimentu Gyulay Samuele sa zwerbowal (PONIKY 1785)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu