zverbovať dok.
1. (v min.) najať za vojaka, naverbovať: sedliakov z-li do cisárskeho vojska
2. hovor. nahovoriť (význ. 1), zlákať, zvábiť: z. kamarátov na výlet
// zverbovať sa:
1. (v min.) dať sa najať za vojaka: z-l sa na vojnu
2. dať sa získať na istú činnosť: z-l sa do baní
zverbovať -buje -bujú -buj! -boval -bujúc -bovaný -bovanie dok.
zverbovať sa -buje sa -bujú sa -buj sa! -boval sa -bujúc sa -bovaný -bovanie sa dok.
naviesť 1. usilovať sa získať niekoho na niečo (presviedčaním a pod.) • nahovoriť • navravieť: naviedol, nahovoril ho na šport • navnadiť • nalákať • navdať (lákaním naviesť): navnadil ju na cestovanie • prehovoriť • prevravieť (naviesť uvedením dôvodov): prehovoril ho, aby sa vrátil • zlákať • zviesť • zvábiť (obyč. na niečo zlé): dal sa zviesť na krádež • hovor. nakriatnuť • expr.: nabadurkať • nabastviť • nabaláchať: nabadurkal syna na výlet • hovor.: naverbovať • zverbovať (naviesť na niečo s naliehaním): naverboval kamarátov na výlet
2. p. usmerniť 1
pretiahnuť 1. ťahaním dostať na iné miesto • presunúť: pretiahnuť, presunúť nábytok do kúta izby • preložiť • premiestiť • premiestniť (položiť na iné miesto): skriňu sme už dávno preložili, premiest(n)ili do predsiene • presťahovať (preniesť nábytok na iné miesto): postieľku sme presťahovali do detskej izby • popreťahovať (postupne, viackrát, na viacerých miestach)
2. ťahom dostať cez úzky priestor, ponad al. popod niečo • prevliecť: pretiahnuť, prevliecť niť cez uško; pretiahnuť si sveter cez hlavu; pretiahnuť, prevliecť plachtu pod chorým dieťaťom • popreťahovať • poprevliekať (postupne)
3. hovor. priviesť, odviesť do iného celku, na svoju stranu • zlákať • zvábiť: pretiahli, zlákali, zvábili hráča do svojho klubu • šport. slang. zlanáriť: viacerých hráčov zlanárili do cudziny • hovor., často pejor. zverbovať • naverbovať: zverbovať, naverbovať niekoho na svoju stranu • získať (nahovoriť na svoje zámery): získali ho do svojho kolektívu • popreťahovať (postupne, viacerých)
4. ťahom, námahou vyčerpať al. poškodiť • presiliť • natiahnuť: pretiahnuť si, presiliť si svaly • prepnúť • prepäť: prepnúť svoje sily • ponaťahovať (postupne): príliš si ponaťahovať chrbát
5. predĺžiť časovú hranicu • prekročiť: pretiahnuť, prekročiť daný termín
6. p. udrieť 1 7. p. prezliecť
získať 1. rozličným spôsobom, najmä úsilím, prácou, šikovnosťou spôsobiť, aby niekto pre seba al. pre druhého niečo zaistil (ako vlastníctvo al. inú hodnotu) • dosiahnuť • nadobudnúť: získať, nadobudnúť statočnou prácou veľký majetok; získať, dosiahnuť postavenie, tituly, vzdelanie • expr. nadobariť: za vojny si nadobarili veľké majetky • vziať • zobrať • nabrať: Odkiaľ si vzal, zobral peniaze? • pren. načerpať: načerpať silu, poučenie • pren. naverbovať: naverbovali ďalších do partie • zadovážiť si • zaobstarať (si) • obstarať (si) • kniž. opatriť si (cieľavedome získať): prístroje si zadovážil, (za)obstaral v zahraničí • hovor. zohnať • hovor. expr. splašiť: vedel si zohnať, splašiť všetko, hoci aj podvodmi • dostať (ako výsledok predchádzajúceho konania): dostať, získať odmenu, vyznamenanie za niečo • dostať sa (k niečomu) • kniž. zastar.: obsiahnuť • občiahnuť: všetci odsúdenci obsiahli, občiahli milosť • odniesť si: družstvo si odnieslo víťazstvo; odniesť si poučenie na druhý raz • domôcť sa (s námahou, veľkým úsilím): napokon sa domohol uznania • vybojovať • kniž.: dobyť • vydobyť (s veľkým úsilím, bojom): moc napokon v politickom boji dobyla opozícia; vybojovať si nezávislosť • kniž. vykúpiť (získať obeťou, námahou): ťažko si vykúpili slobodu • hovor. expr.: vydupať • vydupkať (energicky získať): vydupať si autoritu; dieťa si vydupkalo pozornosť • expr.: vydrieť • vylopotiť (získať ťažkou prácou): krvavo vydreté, vylopotené peniaze • vylákať • vymámiť (lákaním, mámením získať) • zastar. vypravotiť (získať pravotou, súdne): vypravotiť dom • hovor. expr. vyfigľovať (fígľami získať) • hovor. expr.: vytĺcť • vytrieskať: zo všetkého vytrieska kapitál • zarobiť • hovor. expr. trhnúť (peniaze): celou transakciou zarobil, trhol málo • utŕžiť • stŕžiť (peniaze, obyč. predajom niečoho; expr. byť postihnutý niečím): za zeleninu utŕžil tisíc korún, expr. utŕžiť, stŕžiť posmech za svoju ochotu • hovor. chytiť: chytiť prvú cenu v športke • dôjsť • prísť (k niečomu): ľahko dôjsť, prísť k majetku • vyťažiť • expr. vydolovať (niečo z niečoho): vyrobiť, vyťažiť olej zo semien, cukor z repy • vyslúžiť si • utrpieť (nechcene získať niečo nežiaduce, nepríjemné): vyslúžiť si zlé meno; utrpieť výsmech • expr. vykveštovať si
2. dosiahnuť, že niekto začne postupovať podľa našich predstáv, zámerov; vzbudiť v niekom priazeň, náklonnosť (k sebe al. k niečomu) • hovor. pritiahnuť: získať deti pre šport, pritiahnuť deti k športu; usporiadali ples, aby získali, pritiahli občanov • nakloniť si: chcela si nakloniť svokru za každú cenu • prehovoriť • zagitovať • naagitovať (získať prehováraním, agitáciou): chceli ma prehovoriť, zagitovať do funkcie dozorcu • hovor., často pejor.: zverbovať • naverbovať (naliehavo získať): naverbovali chlapcov za dobrovoľníkov; na akciu zverbovali aj mňa
3. dosiahnuť z niečoho úžitok, zisk • mať zisk • kniž. profitovať: z akcie mnohí finančne získali, mali zisk, profitovali
zverbovať p. získať 2, naviesť 1, pretiahnuť 3
verbovať, -uje, -ujú nedok. (koho i bezpredm.)
1. získavať, najímať mužov pre vojenskú žoldniersku službu, na vojnu (v starších časoch): v. vojakov, dobrovoľníkov; Čo len toľko bubnujú? Či zas k vojsku verbujú? (Bedn.) Kráľ Fridrich II. pre svoju gardu dal verbovať a chytať vysokých chlapov (Gráf)
2. často pejor. získavať agitáciou, lákaním, nahováraním: (Agitátori) agitovali, do fabrík a na stavby verbovali. (Tat.) On dietky miloval, do školy verboval. (Vans.); verbovanie utečencov do cudzineckej légie;
dok. zverbovať
|| verbovať sa kniž. pochádzať, mať pôvod, regrutovať sa: odkiaľ sa verbujú opilci, skadiaľ sa zbiera prostitúcia (Vám.)
zverbovať, -uje, -ujú dok. (koho; koho na čo)
1. (v starších časoch) najať, získať za vojaka, na vojnu, naverbovať (J. Kráľ, Tomašč.);
2. hovor. získať na istú činnosť, nahovoriť na niečo, zlákať, zvábiť; zháňaním sústrediť viac jednotlivcov na jedno miesto: Tentoraz zverboval aj mňa (pašovať kone). (Fig.) (Martin) zverboval ho (kamaráta) na voľný život. (Ráz.) Zverboval Moravčíka od vojska. (Krno) Hneď som zverboval ostatných horárov a začali sme pásť po nemilom hosťovi. (Mor.) Do Pava nahučal, aby zverboval milíciu. (Heč.)
|| zverbovať sa
1. dať sa najať za vojaka, na vojnu (v starších časoch): Idem sa zverbovať za žoldniera do Národnej gardy. (Ondr.) Pôjdem na vojnu, zverbujem sa. (Kuk.) Matúš, nezverboval si sa ty za dobrovoľníka, (Stod.)
2. hovor. dať sa získať na inú činnosť; prihlásiť sa niekam: Pretože sa dopočul, že v Belgicku sú zárobky lepšie, zverboval sa do baní. (Heč.) (Žigmund) sa dal zverbovať do Wolfovej výzvednej služby. (Hor.)
zverbovať dk koho 1. najať, odviesť do vojenskej služby niekoho: dnessniho dne zwerbowali gsme (husárov) gmenem obidwuch dedin zemianskich (VRÚTKY 1744); ve vogne sem zverbovanj, ve vssečkem vimustrovanj (KC 1791); (Vojdušek Lukáš) byl w Sstagerskeg zemy zwerbuwany a asentirowany (Kur 18. st) 2. získať, nahovoriť: na cžu stranu predgnemowaneho Lobodass Mattyassouho syna, Jana rečeneho, zwerbowal (MARTIN 1734); potom Praszrejka Martin tohože Wrabcza Dura y dwakrat pomaly uderil, z toho udereny hned sobe Wrabecz Dura medzy ginssimy y Belan Jana zwerbowal (BLATNICA 1734); Absolon mnostwj welike lidu k sebe bil priwabil, zwerbowal (KT 1750); z. sa dk dať sa najať, odviesť do vojenskej služby: Jano rek, že gestly dwa neb trja w Swatom Martyne se zwerbugu, že on tež pugde medzj njch (MARTIN 1734); pán Miklian Sándor pred nekolika roky medzy wogakuw sa zwerbowal (VRÚTKY 1753); Kelmajer Janos w Pesthi do regimentu Gyulay Samuele sa zwerbowal (PONIKY 1785)