zveličený príd. neprimerane zväčšený, nadnesený, prehnaný, prepiaty: z-é zásluhy, nároky, slová, správy; lingv. z-é podstatné meno (napr. chlapisko);
zveličene prísl.
zveličene 2. st. -nejšie prísl.
zveličený príd.
1. neúmerne, neprimerane zväčšený, vystupňovaný, prehnaný, preexponovaný, prepiaty: z-é reči, slová, zásluhy, z-é zprávy, z-é nároky, z-á formulácia; z-á výčitka (Zúb.); Pozdravil sa so zveličenou úctivosťou. (Pláv.)
2. kniž. zried. ktorý sa stal veľkým, väčším; zväčšený: Ťažké, v reťaze spojené, novými vrstvami zveličené oblaky nestačili sa udržať vo výške hôľnych končiarov. (Lask.)
3. lingv.: z-é prídavné meno (napr. vysokánsky, vysočizný), z-é podstatné meno (napr. domisko) ktorého vystupňovaný význam je vyjadrený osobitnou príponou, augmentatívum;
zveličene prísl. odlišne, nadmerne, prehnane: z. folkloristický (Zúb.); Z princípu však, druh môj, a pre príklad iným všetko dľa presvedčenia zveličene činím. (Ráz.-Mart.)