zvedenie [-ie, -í] s 1. zlákanie, zvábenie, navedenie: odwrať ffalessné včeňý, skrze diabelské swedeňý (CC 1655); Pane, neuwod nas w pokussenj skrze dábelska zwedenj (SP 1696); ten (majster) ma daty pokuty bez wymluwy a bez zwedeny swetkuw (CA 1698); knez má moc k zwedeňú Sina Marie na oltár do rúk swogích (BN 1796) sprítomnenie; pod gmenem tym gedine zrozumene gest zwedeny a zwabeny kunstaruw (Kur 18. st) 2. oznámenie, poznanie, novina, správa; predtucha, predvídanie: praescita: budúcych wec zweděňá; praenotio: prezweďeni, obeznani, prwe poznani - zweďeni (KS 1763)