zvedavý príd.
1. kt. sa rád dozvedá; svedčiaci o tejto vlastnosti: z-é ženy, deti; z. pohľad, z-á otázka; z-é oči i pren. zvedavec, zvedavci
2. byť z. zaujímať sa o výsledok niečoho, o niečo: je z. na nového suseda, na stav zápasu; som z., ako sa to skončí, čo z toho bude, či príde
● expr. z. ako (stará) baba veľmi;
zvedavo prísl.: z. sa pozerať, pýtať;
zvedavosť -i ž.
zvedavosť -ti ž.
zvedavý, 2. st. -ejší príd.
1. ktorý sa chce niečo al. všetko dozvedieť, ktorý sa o nieččo al. o všetko zaujíma, chce všetko vedieť, byť pri všetkom; všetečný: byť veľmi, trochu z.; z. svet, z-é ženy, deti; Vy ste, slečna, veľmi zvedavá, všetko by ste chceli vedieť. (Tim.) Ani novinári, tá zvedavá čeliadka, neobšmietali sa okolo väzenského traktu s bločkami a fotografickými aparátmi. (Žáry) Zvedavý Orieška bol rád, že sa hádam dačo dozvie. (Kal.); z. ako žena; z. ako stará baba (Krno) veľmi;
2. (na čo, na koho; so spoj. ako, či, so vzťažnou predmetovou vetou) majúci záujem o výsledok niečoho, o niekoho, očakávajúci, vyčkávajúci: byť z. na niekoho, na niečo; Bol zvedavý, či Kadlec dodrží svoj deň. (Štef.) Zvedavý som, ako budú na to reagovať mládenci. (Urb.) Spýtavým zrakom hľadela na matku, zvedavá, ako prijme jej návrh. (Zúb.) Ale ja som skutočne zvedavá, za koho sa vydám. (Tim.)
3. ukazujúci, prezrádzajúci zvedavosť niekoho, vyjadrujúci zvedavosť, všetečný. z. pohľad, z-á otázka, z-é oči; prezerať si niekoho z-ým okom; z-á netrpezlivosť; z-á hlava (Gráf); z-á tvár (Urb.); „No?“ zabzučalo na kladách zvedavé slovko. (Fr. Kráľ) Jefim rozširuje zvedavé zrenice. (Jil.);
zvedavo prísl.: z. sa pýtať, pozerať, skúmať dačo;
zvedavosť, -ti ž.: ženská, ľudská, detinská z.; nedočkavá, dychtivá z.; intelektuálna, bádateľská z.; horieť z-ou; premôcť, nasýtiť svoju z.; napínať z. niekoho; prebúdzať v niekom z.; byť hnaný z-ou; Zvedavosť — mrzká cnosť. (úsl.)
zvedavosť ž úsilie, snaha dozvedieť sa, zistiť niečo, zaujímať sa o niečo: vy (katolíci) kcete prijiti k divotvornemu obrazu Bohorodičky Marie s čistej a puhej zvedavosti (SJ 18. st)