zvedavý príd.
1. kt. sa rád dozvedá; svedčiaci o tejto vlastnosti: z-é ženy, deti; z. pohľad, z-á otázka; z-é oči i pren. zvedavec, zvedavci
2. byť z. zaujímať sa o výsledok niečoho, o niečo: je z. na nového suseda, na stav zápasu; som z., ako sa to skončí, čo z toho bude, či príde
● expr. z. ako (stará) baba veľmi;
zvedavo prísl.: z. sa pozerať, pýtať;
zvedavosť -i ž.
zvedavý -vá -vé 2. st. -vejší príd.
pýtať sa 1. dávať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa, zistiť niečo • spytovať sa • opytovať sa • klásť otázku: všetci sa pýtali, spytovali, opytovali, čo to má znamenať; kládli mi otázku, či súhlasím • vypytovať sa (viackrát sa pýtať)
2. otázkami prejavovať záujem o niečo, o niekoho • vypytovať sa • prezvedať sa • prezviedať sa: pýtať sa, vypytovať sa na cestu do centra mesta; pýtať sa, prezviedať sa na príčinu niečoho, na názor, na mienku o niečom • dopytovať sa • dozvedať sa • hovor.: dovedať sa • dovedovať sa • dovedúvať sa: dopytovať sa na správny smer; dozvedá sa, dovedúva sa, či je dakto doma • byť zvedavý • zaujímať sa • vyzvedať sa: som zvedavý na bližšie okolnosti; zaujímali sa, koľko dom stojí; vyzvedať sa na ostatnú rodinu • spytovať sa • opytovať sa: akýsi cudzinec sa spytoval, opytoval na vás • radiť sa (pýtať radu): ľudí sa raď a rozumu sa drž
3. žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam ísť • žiadať sa: dieťa sa pýta, žiada na ruky; pes sa pýta, žiada dnu • chcieť (nástojčivo): chce už z nemocnice domov
vyzvedať sa otázkami nástojčivo zisťovať • vyzvedať • vypytovať sa: vyzvedá (sa), vypytuje sa, ale nič sa nedozvie • prezvedať sa • prezviedať sa • dopytovať sa • dozvedať sa • hovor.: dovedať sa • dovedovať sa • dovedúvať sa: dopytuje sa, dovedúva sa na celú rodinu • hovor. expr. zried. zvedačiť • byť zvedavý: zvedačí po novotách, je zvedavý na novoty • hovor. expr.: vyťahovať • ťahať rozumy (z niekoho, od niekoho): celý večer z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo; ťahali z nás rozumy, ako pokračovať • sliediť • pátrať • expr. snoriť (tajne sa vyzvedať) • špehovať • hovor. špiónovať • hovor. pejor. špicľovať (zisťovať niečo zatajované): špehuje, špicľuje v nepriateľskom tábore • mámiť • lákať: mámia, lákajú od nás tajné informácie • pýtať sa • spytovať sa • opytovať sa (otázkami zisťovať): zvedavo sa pýta, spytuje, čo sa v jeho neprítomnosti prihodilo
zaujímať sa prejavovať záujem o niečo, o niekoho • mať záujem • hovor. interesovať sa: zaujímať sa, mať záujem o nové spôsoby hospodárenia • stáť (o niečo): už o to nestojím, už ma to nezaujíma • expr.: trhať sa • ruť sa • ruvať sa • biť sa (prejavovať veľmi veľký záujem): mládenci sa o ňu trhajú, rujú, ruvú • expr. poškuľovať (nepriamo, nenápadne sa zaujímať o niečo): poškuľuje po novom aute • byť zvedavý (zaujímať sa o výsledok niečoho): sú zvedaví, ako sa zápas skončil
zvedavý ktorý sa rád dozvedá niečo nové; svedčiaci o tejto vlastnosti: zvedavý človek • prezviedavý: mal prezviedavú kolegyňu • všetečný (priveľmi al. nemiestne zvedavý): všetečná žena, všetečné otázky • poet. zried.: zvedný (Sládkovič) • zvedochtivý (Hviezdoslav)
zvedavý, 2. st. -ejší príd.
1. ktorý sa chce niečo al. všetko dozvedieť, ktorý sa o nieččo al. o všetko zaujíma, chce všetko vedieť, byť pri všetkom; všetečný: byť veľmi, trochu z.; z. svet, z-é ženy, deti; Vy ste, slečna, veľmi zvedavá, všetko by ste chceli vedieť. (Tim.) Ani novinári, tá zvedavá čeliadka, neobšmietali sa okolo väzenského traktu s bločkami a fotografickými aparátmi. (Žáry) Zvedavý Orieška bol rád, že sa hádam dačo dozvie. (Kal.); z. ako žena; z. ako stará baba (Krno) veľmi;
2. (na čo, na koho; so spoj. ako, či, so vzťažnou predmetovou vetou) majúci záujem o výsledok niečoho, o niekoho, očakávajúci, vyčkávajúci: byť z. na niekoho, na niečo; Bol zvedavý, či Kadlec dodrží svoj deň. (Štef.) Zvedavý som, ako budú na to reagovať mládenci. (Urb.) Spýtavým zrakom hľadela na matku, zvedavá, ako prijme jej návrh. (Zúb.) Ale ja som skutočne zvedavá, za koho sa vydám. (Tim.)
3. ukazujúci, prezrádzajúci zvedavosť niekoho, vyjadrujúci zvedavosť, všetečný. z. pohľad, z-á otázka, z-é oči; prezerať si niekoho z-ým okom; z-á netrpezlivosť; z-á hlava (Gráf); z-á tvár (Urb.); „No?“ zabzučalo na kladách zvedavé slovko. (Fr. Kráľ) Jefim rozširuje zvedavé zrenice. (Jil.);
zvedavo prísl.: z. sa pýtať, pozerať, skúmať dačo;
zvedavosť, -ti ž.: ženská, ľudská, detinská z.; nedočkavá, dychtivá z.; intelektuálna, bádateľská z.; horieť z-ou; premôcť, nasýtiť svoju z.; napínať z. niekoho; prebúdzať v niekom z.; byť hnaný z-ou; Zvedavosť — mrzká cnosť. (úsl.)