Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj

zvedavý príd.

1. kt. sa rád dozvedá; svedčiaci o tejto vlastnosti: z-é ženy, deti; z. pohľad, z-á otázka; z-é oči i pren. zvedavec, zvedavci

2. byť z. zaujímať sa o výsledok niečoho, o niečo: je z. na nového suseda, na stav zápasu; som z., ako sa to skončí, čo z toho bude, či príde

expr. z. ako (stará) baba veľmi;

zvedavo prísl.: z. sa pozerať, pýtať;

zvedavosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zvedavý; zvedavo prísl.; zvedavosť ‑i ž.

zvedavý -vá -vé 2. st. -vejší príd.

-vý/395405±14 1.47: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 61429±5 no/6767 zveda/2756 ži/2224 zdra/2219 pra/1691 láska/1471 spravodli/1145 futbalo/1100 hoto/933 citli/870 zaujíma/861 športo/830 podozri/738 hokejo/724 trpezli/707 filmo/664 (1573/35729)

/3407478±3935 1.42: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 590600→588606
+1175
−929
starý/16007 mladý/15550 istý/14887 ročný/12936 bývalý/12733 dobrý/11788 svätý/11293→11470
+15
−37
slovenský/11111 schopný/9960 veľký/9267±490 malý/8843 spokojný/8096 nový/6767 hlavný/6317 šťastný/5960 celý/5790 ochotný/5579 milý/5542 americký/5364 vysoký/4625 český/4262 chorý/3503 ruský/3489 nemecký/3416 zodpovedný/3340 skúsený/2834 zvedavý/2756 zlý/2656 úspešný/2628 povinný/2404 hrdý/2385 bohatý/2324 verný/2254 živý/2224 zdravý/2219 britský/2145 silný/2109 obyčajný/2098 slobodný/2066 samotný/1969 ženatý/1951 súčasný/1894 vďačný/1886 policajný/1870 hladný/1817 plný/1766 pekný/1765 drahý/1716 pravý/1691 skvelý/1674 nezávislý/1648 smutný/1627 nadšený/1627 pokojný/1554 (6910/322447)

pýtať sa 1. dávať niekomu otázku s cieľom dozvedieť sa, zistiť niečo • spytovať saopytovať saklásť otázku: všetci sa pýtali, spytovali, opytovali, čo to má znamenať; kládli mi otázku, či súhlasímvypytovať sa (viackrát sa pýtať)

2. otázkami prejavovať záujem o niečo, o niekoho • vypytovať saprezvedať saprezviedať sa: pýtať sa, vypytovať sa na cestu do centra mesta; pýtať sa, prezviedať sa na príčinu niečoho, na názor, na mienku o niečomdopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytovať sa na správny smer; dozvedá sa, dovedúva sa, či je dakto domabyť zvedavýzaujímať savyzvedať sa: som zvedavý na bližšie okolnosti; zaujímali sa, koľko dom stojí; vyzvedať sa na ostatnú rodinuspytovať saopytovať sa: akýsi cudzinec sa spytoval, opytoval na vásradiť sa (pýtať radu): ľudí sa raď a rozumu sa drž

3. žiadať o dovolenie niečo robiť, niekam ísť • žiadať sa: dieťa sa pýta, žiada na ruky; pes sa pýta, žiada dnuchcieť (nástojčivo): chce už z nemocnice domov


vyzvedať sa otázkami nástojčivo zisťovať • vyzvedaťvypytovať sa: vyzvedá (sa), vypytuje sa, ale nič sa nedozvieprezvedať saprezviedať sadopytovať sadozvedať sahovor.: dovedať sadovedovať sadovedúvať sa: dopytuje sa, dovedúva sa na celú rodinuhovor. expr. zried. zvedačiťbyť zvedavý: zvedačí po novotách, je zvedavý na novotyhovor. expr.: vyťahovaťťahať rozumy (z niekoho, od niekoho): celý večer z neho vyťahovala, čo sa vlastne stalo; ťahali z nás rozumy, ako pokračovaťsliediťpátraťexpr. snoriť (tajne sa vyzvedať) • špehovaťhovor. špiónovaťhovor. pejor. špicľovať (zisťovať niečo zatajované): špehuje, špicľuje v nepriateľskom táboremámiťlákať: mámia, lákajú od nás tajné informáciepýtať saspytovať saopytovať sa (otázkami zisťovať): zvedavo sa pýta, spytuje, čo sa v jeho neprítomnosti prihodilo


zaujímať sa prejavovať záujem o niečo, o niekoho • mať záujemhovor. interesovať sa: zaujímať sa, mať záujem o nové spôsoby hospodáreniastáť (o niečo): už o to nestojím, už ma to nezaujímaexpr.: trhať saruť saruvať sabiť sa (prejavovať veľmi veľký záujem): mládenci sa o ňu trhajú, rujú, ruvúexpr. poškuľovať (nepriamo, nenápadne sa zaujímať o niečo): poškuľuje po novom autebyť zvedavý (zaujímať sa o výsledok niečoho): sú zvedaví, ako sa zápas skončil


zvedavý ktorý sa rád dozvedá niečo nové; svedčiaci o tejto vlastnosti: zvedavý človekprezviedavý: mal prezviedavú kolegyňuvšetečný (priveľmi al. nemiestne zvedavý): všetečná žena, všetečné otázkypoet. zried.: zvedný (Sládkovič)zvedochtivý (Hviezdoslav)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zvedavý, 2. st. -ejší príd.

1. ktorý sa chce niečo al. všetko dozvedieť, ktorý sa o nieččo al. o všetko zaujíma, chce všetko vedieť, byť pri všetkom; všetečný: byť veľmi, trochu z.; z. svet, z-é ženy, deti; Vy ste, slečna, veľmi zvedavá, všetko by ste chceli vedieť. (Tim.) Ani novinári, tá zvedavá čeliadka, neobšmietali sa okolo väzenského traktu s bločkami a fotografickými aparátmi. (Žáry) Zvedavý Orieška bol rád, že sa hádam dačo dozvie. (Kal.); z. ako žena; z. ako stará baba (Krno) veľmi;

2. (na čo, na koho; so spoj. ako, či, so vzťažnou predmetovou vetou) majúci záujem o výsledok niečoho, o niekoho, očakávajúci, vyčkávajúci: byť z. na niekoho, na niečo; Bol zvedavý, či Kadlec dodrží svoj deň. (Štef.) Zvedavý som, ako budú na to reagovať mládenci. (Urb.) Spýtavým zrakom hľadela na matku, zvedavá, ako prijme jej návrh. (Zúb.) Ale ja som skutočne zvedavá, za koho sa vydám. (Tim.)

3. ukazujúci, prezrádzajúci zvedavosť niekoho, vyjadrujúci zvedavosť, všetečný. z. pohľad, z-á otázka, z-é oči; prezerať si niekoho z-ým okom; z-á netrpezlivosť; z-á hlava (Gráf); z-á tvár (Urb.); „No?“ zabzučalo na kladách zvedavé slovko. (Fr. Kráľ) Jefim rozširuje zvedavé zrenice. (Jil.);

zvedavo prísl.: z. sa pýtať, pozerať, skúmať dačo;

zvedavosť, -ti ž.: ženská, ľudská, detinská z.; nedočkavá, dychtivá z.; intelektuálna, bádateľská z.; horieť z-ou; premôcť, nasýtiť svoju z.; napínať z. niekoho; prebúdzať v niekom z.; byť hnaný z-ou; Zvedavosť — mrzká cnosť. (úsl.)

Zvukové nahrávky niektorých slov

dosť zvedavý, ale nie zlý curieux, mais pas méchant
svoje dôvody byť zvedavý ses raisons pour être curieux

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu