Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zviazať -že -žu dok.

1. viazaním spojiť: z. konce špagáta, z. roztrhanú šnúrku

2. obkrútením al. ináč pevne spojiť; takto utvoriť celok, poviazať, zaviazať: z. obilie do snopov, drevo do zväzkov, z. veci do balíka; z. noviny

3. viazaním upevniť: z. balík

4. spútať (význ. 1), poviazať: z. nohy; z. zajatca; z. ruky i fraz. obmedziť konanie

5. urobiť väzbu, zaviazať: dať si z. knihu

6. spojiť na zákl. vnútorných vzťahov, spoločných záujmov ap., zjednotiť: z. svoj život s výskumom vesmíru; z-l svoj život s rybárovou dcérou; spoločné tajomstvo ich z-lo na celý život

● mať z-ný jazyk nemôcť voľne rozprávať;

nedok. zväzovať

zväzovať sa -zuje sa -zujú sa -zuj sa! -zoval sa -zujúc sa -zujúci sa -zovanie sa nedok.

zväzovať -zuje -zujú -zuj! -zoval -zujúc -zujúci -zovaný -zovanie nedok.

zväzovať, -uje, -ujú nedok.

1. (čo s čím, čo čím) spájať dva al. viacero predmetov dovedna, viazať spolu. z. niekoľko špagátov, z. kukuričné klasy do zväzkov, z. topánky po dvoch, z. prúty remeňom; Začal povrázkom zväzovať zlomené oje. (Bodic.) Videla, ako mu (žandári) ruky zväzujú. (Tim.); pren. Zanovite zväzoval trhajúce s myšlienky, ale ďalej sa nemohol prebiť (Urb.) hľadal súvislú niť myšlienok.

● kniž. z. niekomu ruky, krídla obmedzovať ho v tvorivom myslení, v konaní, znemožňovať mu voľné konanie, činnosť;

2. (koho, koho s kým, čo s čím) spájať na základe spoločných záujmov, vzájomnej náklonnosti, spoločnej ideológie, zjednocovať, združovať: spoločný jazyk zväzuje všetkých príslušníkov národa; boj proti spoločnému nepriateľovi zväzuje jedného s druhým; (Anča) akoby všetko, čo ju zväzovalo s týmto životom, opúšťala. (Tim.) Taká dôvera ma zväzovala s Malkou. (Švant.)

3. zried. (čo s čím) spájať pomocou nejakého dopravného al. komunikačného prostriedku. železnica zväzuje Európu s Áziou, jeden štát s druhým;

4. (čo s čím) spájať, viazať niečo na niečo na základe istých súvislostí, vnútorných vzťahov: z. boj proti zahraničnému nepriateľovi s bojom proti domácej reakcii;

5. kniž. zried. spájať ľudí do zväzku, napr. manželského: Dal si sľub, dal si nám právo zaväzovať a rozväzovať. (Jes-á);

dok. zviazať

|| zväzovať sa

1. spájať sa na základe spoločných záujmov, zjednocovať sa: Ľudia cítili, ako sa zväzujú v dlhý rad rovnako utrápených a rovnako mysliacich tvorov. (Urb.)

2. vzájomne sa viazať v istom postupe, nadväzovať na seba: verše sa zväzujú rýmom, asonanciou;

dok. zviazať sa

zviazať, -že, -žu dok.

1. (čo, čo s čím) viazaním spojiť dva predmety dovedna (obyč. pomocou uzla), viazaním urobiť z dvoch častí jeden celok. z. roztrhnutý povraz; z. dve šnúrky, z. motúz s drôtom, z. dva konce niečoho;

2. (čo, čo do čoho, čo čím) viazaním spojiť viac rovnorodých jednotlivín do celkku, viazaním upraviť do istej podoby, obyč. do zväzku, poviazať; zaviazať: z. obilie, trávu do snopov, z. vysušený ľan motúzmi, z. prúty lykom, z. drevo do zväzkov; zviazané brvná, kláty; kopa kníh, zviazaných remeňom (Vám); Zviazali ju (kyticu) drôtom a prichystali. (Hor.) Marína odtrhla si dve ruže, očistila od pichliačov a zviazala. (Tim.)

3. (koho, čo; čo komu, čomu) putami poviazať a tým obmedziť voľný pohyb, dať do pút, sputnať, spútať, poviazať: z. niekomu ruky; Natiahneme naň vrece, zviažeme ho a nesieme pred otca. (Al.) Ičko vytiahol z vrecka motúzok a zviazal jej (husi) nohy. (Ráz.-Mart.); pren. V bolestnej bezmoci ležím tu zviazaná putami nemoci. (Ráz.-Mart.); pren. Zviažeš reťazou pažravou búriacej duši voľný let (Sládk.) nedovolíš jej rozlet.

● kniž. z. krídla niekomu, niečomu obmedziť ho v tvorivom myslení, v konaní, znemožniť mu voľnú myšlienkovú činnosť, voľné konanie; mať zviazané ruky (niečím) byť obmedzený v tvorivej činnosti. Dramaturgia má zviazané ruky systémom divadelnej praxe. (Karv.)

4. (čo čím, čo do čoho) obviazaním spevniť, uviazať niečo cez niečo, zaviazať: z. balík motúzom, z. veci do uzlíka; (Totka) zviazal (šaty) do batôžka a zavrela do truhly. (Kuk.); pren. expr. Jej kosti v starej koži zviazané boli by padli na zem ako mizerné vrece. (Jil.)

5. (koho, čo; koho, čo s kým, s čím) spojiť na základe vnútorných, úzkych vzťahov, spoločných záujmov, spoločného zmýšľania, zjednotiť: Prísaha srdcia naše zviazala. (Sládk.) (Niektorí literáti) zviazali svoj osud s protiľudovou činnosťou. (Top.) Cítili, že ich čosi spolu zviazalo. (Jégé) Námorník zviazal svoj život s dcérou rybára. (Tat.) Zviazal som ich (zákony) so životom. (Jaš.)

6. hovor. arch. obyč. v spojení zviazať ruky niekomu spojiť do manželského zväzku, zosobášiť: Nám ešte kňaz ruky nezviazal — ja si podržiavam úplnú slobodu. (Pal.) Nevedeli ešte, čo si počnú, až im kňaz ruky zviaže. (Zgur.)

7. zried. (čo) (oknihách) dať, urobiť väzbu, zaviazať: z. knihu;

nedok. k 1-6 zväzovať

|| zviazať sa

1. zried. (čím) viazaním sa navzájom spojiť: Prieskumníci sa zviazali opaskami, a tak sa spúšťali za kapitánom Labudom. (Min.)

2. (s kým, s čím) spojiť sa na základe spoločných záujmov, spoločného zmýšľania, úzkych, vnútorných vzťahov ap., zjednotiť sa: No ostať s nimi (s težakmi), zviazať sa neodvolateľne, zapustiť korene do takej pôdy — nie. (Kuk.); veda sa musí zviazať s potrebami života;

3. kniž. zried. (s čím i bezpredm.) (o rukách) podaním sa pevne spojiť: Stará ruka sa zviaže s mladou. (Heč.) Tu (muž) usmeje sa: „Súdruh je komunista“. „Tak“ — odvetím, a ruky zviažu sa. (Len.);

nedok. zväzovať sa

zväzovať [zva-, zve-] ndk
1. spájať, priväzovať dva al. viac predmetov dovedna: žency neb koscy zbyeragj (žito) potom do snopou a zwazugj (KoB 1666); venec spletal a zvazuval (BR 1785); (Foloe) opustila panenskych rúk dylo, zwazowat na wence kwytki (PT 1778); asso assare: hradi spolu zvazuji (LD 18. st); ga sam som gich (obruče) zwazuwal, ale nebossky strycz pry prytomnosty mogeg za ne penyze wzal (PUKANEC 18. st)
2. koho (o ľuďoch a zvieratách) poviazať, sputnať niekoho: yako niakych zloczynczow w nassych wlastnych gruntiech lapagu a zwezugu (TRENČÍN 1583); do gesliček býl wložen wssého sweta knýže, matka rukú zwazuge (CC 1655) zavíja dieťa do perinky; gestli ge (kôň) kusawy, (maštaliar) zasydluge (:zwazuge:) (ho) nahubkom (OP 1685); (Pavol apoštol) spredu cirkew Kristowu welmy prenasledowal, krestianuw chital, zwazowal (KT 1753); diabel pekelny, ktery abi sy ty negak z geho pazuruw neussel, dwognasobnu retazu tebe zwazuje (MS 1758);
x. pren hressy člowěk proti Bohu a náhle ho zwazuge smrt (SK 1697) zomiera, umiera; (nepriateľ) znáhlá dussu twú z zwázkami nahozenyma swazowat bude (BlR 18. st); gemu otiec swatych a kral lidy dal moc y bure zwazowaty, y wetri skrocowatj (CS 18. st) krotiť, utišovať
F. ruky z. obmedzovať v konaní, znemožňovať voľné konanie, činnosť: dary sú milostne zwazky, ktery ruky ku pomstie wstažene zwazugu, že se pomstitj nemužu (KT 1753)
3. spájať niekoho, niečo s niekým, niečím, vytvárať putá, pripútavať: a čokólwek swazowat buďess na zemi, zwázano bude y na nebi (KB 1756); ščedrostu nagwicz proti chudim proukázanú zwazowal k sobe mysle lidské (PeP 1771); že šťesťj i časné i wečné mladožeňíka a mladožeňice od chwíľe tég wisíwa, w kterú bíwajú zwazuwáný (BN 1796)
4. vykonávať viazanie kníh, robiť knižnú väzbu: gesstě by snad lepe bylo exempla in materia nakaupiťi a knjharum zwázati dati, ba nad toho gesstě lépe, kdybi sam včytel takowé materie wěděl swázowati a swazowal (BZ 1749); -úvať frekv: colligare: swázati, swazowati, swazúwati (PD 18. st); z. sa ndk spolu sa spájať, napájať sa, vytvárať spojenie: tjto kostj swazugj se wespolek; tyto kosti (:črevové, kýčlové, čerieslové:) swazugj se wespolek; trtol swazuge se s spodnjm koncem křjžowé kosti skrze chrůstawec (ZK 1777); littery, které sa ze spodneg linige zwázugu, mosa o trj ssjrokostj pera od sebe oddálene byt, které na horneg linige sa spolu zwezugu, mosa o dwe ssjrokostj pera gedna od druheg odstupene byt (UP 1780)