zutekať dok. utiecť (význ. 1, 2), ujsť: z. z, od ťažkej roboty, z. pred trestom, naľakal sa a z-l, z. z väzenia
zutekať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kanie dok.
ujsť 1. behom sa vzdialiť al. sa vôbec vzdialiť z pôvodného miesta • utiecť • zutekať: zlodej z miesta činu ušiel, utiekol, zutekal; ujsť pred trestom; utiecť od muža; zutekať zo štúdia • expr. ufujazdiť: sadol na bicykel a ufujazdil • expr.: ufrngnúť • ufrnknúť • ufrndžať • ubrnknúť (letom sa vzdialiť): vtáčik z haluze ufrngol, ubrnkol, ufrndžal • expr. zvirgať: Kde ten chlapec zvirgal? • hovor. expr.: zvrznúť • uvrznúť • uvrzgnúť • ubziknúť • bziknúť • ušmyknúť (obyč. bez dovolenia): deti uvrz(g)li von pri prvej príležitosti; ubziknúť, ušmyknúť zo školy • umknúť (tajne): podarilo sa mu umknúť polícii • zried. ubehnúť • hovor. expr.: upláchnuť • ufrknúť • zdúchnuť • zdrhnúť • zried. zdúchať (potajomky, bez stopy): upláchnuť z prednášky; po roku väzenia zdúchli, zdrhli • zbehnúť • dezertovať • zdezertovať (od vojska) • zdupkať (so strachom, zbabelo): chce zo skúšky zdupkať • expr. zmiznúť • hovor. stratiť sa • hovor. expr. vypariť sa (rýchlo, nenápadne, nebadane): hostia po hodine z oslavy zmizli, stratili sa, vyparili sa • expr.: brnknúť • frngnúť • fuknúť • frknúť • myknúť (zrazu, nečakane): chlapec brnkol, frngol za roh; fukli, mykli do krčmy • hovor. expr.: odtrieliť • odpáliť • odprášiť • odfrčať • odfičať • odfujazdiť • odkapať • odjachať • odcválať: chlapci odtrielili, odpálili, odprášili, aby sa nemuseli zodpovedať; odfrčal, odcválal pred nami na koni • fraz. vziať nohy na plecia • dať sa na útek (začať utekať): od strachu vzali nohy na plecia, dali sa na útek • expr. zried. znohovať (Ballek, Karvaš)
2. dostať sa z dosahu niečoho nebezpečného, nepríjemného a pod. • utiecť • zutekať (pred kým) • uniknúť: ledva ušiel, utiekol, unikol smrti; podarilo sa mu pred políciou zutekať • vyhnúť sa: nesmú ujsť pred zodpovednosťou, nesmú sa vyhnúť zodpovednosti; chce sa vyhnúť posmechu • poutekať (postupne, jeden po druhom): vystrašení chlapci poutekali
3. ostať nepovšimnutý • uniknúť • utiecť: na prednáške mu nič neujde, neunikne, neutečie; nenávistné pohľady mu neušli
4. (o čase) plynutím prejsť • ubehnúť • utiecť • uplynúť • minúť (sa) • prejsť: od prázdnin ušlo, utieklo, ubehlo veľa času; uplynie, prejde ešte dlhý čas, kým sa uzdraví; čas (sa) jej pri robote rýchlo minie
5. (o veciach, myšlienkach a pod.) prestať držať pohromade, prestať byť spútaný, vyjsť z uzavretého priestoru • utiecť • uniknúť: mlieko ušlo z hrnca; plyn, teplo unikne, treba zatvoriť kohútik, dvere; v zápale boja jej ujde, unikne aj príkre slovo • ukĺznuť (mimovoľne): ukĺzne mu zahrešenie
p. aj vykypieť
6. p. zbaviť2
zmiznúť 1. stať sa, urobiť sa neviditeľným, ocitnúť sa mimo dohľadu • stratiť sa: postava zmizla, stratila sa za dverami; stratiť sa v tme, bez stopy • schovať sa • skryť sa • ukryť sa: mesiac sa schoval, skryl za oblak; pred prenasledovateľmi sa ukryl v dave • stratiť sa z obzoru: pašeráci sa akosi stratili z obzoru • expr. prepadnúť sa: zlodej sa mi pred očami prepadol
2. expr. opustiť rýchlo nejaké miesto; rýchlo, nebadane odísť • odpadnúť: prekážky, zábrany odpadli • vytratiť sa • stratiť sa: zmiznúť, vytratiť sa z domu, zo zasadnutia • padnúť (prestať pôsobiť, platiť): bariéry padli • hovor. expr.: vypariť sa • odpratať sa • odpáliť: z oslavy sa vyparili, odpratali veľmi zavčasu; odpálil za roh, aby ho nedobehli • hovor. expr.: zdúchať • zdúchnuť: zdúchnuť z domu • zutekať • ujsť: zutekať, ujsť spred komisie • expr.: ufujazdiť • ufrknúť • ufrngnúť • ubrnknúť (rýchlo odísť) • hovor. expr. vypadnúť • fraz. expr. vziať nohy na plecia
3. prestať jestvovať • stratiť sa • vymiznúť • zaniknúť: staré zvyky sa časom stratili, zmizli, vymizli • vytratiť sa • pominúť sa • prejsť (o stavoch, citoch a pod.): bolesť sa pomaly vytratila, pominula, prešla • hovor. expr. vypariť sa: strach sa zrazu vyparil • kniž.: vyprchať • vypŕchnuť: odvaha rýchlo vyprchala; zlosť z neho pomaly vypŕchne • pohasnúť: smiech pohasol, túžba pohasla • expr. zakapať: voľakedajšie remeslá nenávratne zakapali; kiež hnevy medzi nami zakapú • hovor. vykapať: tolerancia ešte nevykapala • zapadnúť: pieseň zapadla do zabudnutia • zísť • zliezť • skapať: sneh z vŕškov zišiel, zliezol, skapal • rozplynúť sa • rozptýliť sa (pomaly zmiznúť): hmla sa doobeda rozplynula; starosti sa rozptýlili • hovor. vykúriť sa: starosť sa pomaly vykúrila z hlavy • poprechádzať • poprechodiť • postrácať sa • pomiznúť • potratiť sa (postupne zmiznúť): hnevy už poprechádzali, pomizli
zutekať p. ujsť 1, 2
zutekať, -á, -ajú dok.
1. rýchlo opustiť nejaké miesto (často zo strachu pred niekým, pred niečím al. zo snahy zbaviť sa niekoho, niečoho), ujsť, utiecť: (Rečník) sa zjašil a zutekal. (Zgur.) Ženy zutekali z poľa. (Ráz.-Mart.) A čo mladé — zutekalo. (Chal.) Beg musel s hanbou neslávne zutekať. (Hor.)
2. tajne, nepozorovane sa vzdialiť z nejakého nebezpečného al. nepríjemného miesta, utiecť: z. z koncentráku, z väzenia; z. z vojny, z armády, z bojiska, z frontu; Človeku už neprichodí, prisámbohu, len zutekať tuodtiaľ. (Urb.) Odporný bude tento dom. Ja zutekám. (Tim.)
3. (pred kým, pred čím) rýchlo, náhlivo sa vzdialiť od niekoho, od niečoho nebezpečného, rýchlo odísť z nebezpečného miesta, ujsť, utiecť: Zutekali pred ním (pred policajtom) do bočných ulíc. (Tomašč.) Bel r. 1704 pred Kurucmi zutekal do Halle. (Vlč.) (Slony) zutekali pred nebezpečenstvom. (Ondr.)
4. (pred čím, pred kým, od čoho) vyhnúť sa niečomu, niekomu, utiecť: z. pred trestom, pred hnevom niekoho; Zutekala pred jeho pohľadom. (Zel.) Všetci redaktori pred ním (Drozdom) zutekali. (Karv.) Podarilo sa mu zutekať od ťažkej fyzickej roboty. (Ondr.)
5. zried. uplynúť, ujsť, utiecť: I roky zutekali. (Smrek)
zutekať, zutiecť [-té-, -tí-] dk 1. koho, kam, od niekoho rýchlo odísť, ujsť niekam: Kubo s Tomassom ssly na zatku, a tak zutekly tich lidy (ILAVA 1648); Jankowy Tomkowy keg z ruku wyrazily, ale že on predcze placzu dostal a Duro zutekal (MARTIN 1664); poctiwa slawna stolica, mace wirozumicz, za tich dazduw (!) sma dawali, co lonskeg zimi zutiekali (JAROVNICE 17. st); ked Surowec zaspal, zutekal sem na Malinecz (ZVOLEN 1740); celé ty stada zemskich a diwokych zwiret, gak by metlu Božske moci mrskané byli, zutékli (VP 1764); pokľa staryj z loži stanul, pan starosta von zucekal (PV 1798) 2. od koho, z čoho, odkiaľ rýchlo sa vzdialiť, utiecť od niekoho, odniekiaľ: tovaryše z horneg zeme od panuw zutekaly (ŠTIAVNICA 1672); Csorny a Ferencz z aresstu zutekaly (LEVOČA 1785); a premohuce obidwúch, zwládal gjch, takže nahý a poraneni zutekali z domu toho (WP 1768); jestli bijs bil dobrý bil, ňebil bijs zuťekal z kraju tvého (BR 1785) 3. pred kým, čím rýchlo sa vzdialiť, ujsť od niekoho, niečoho: wiznal, iak sme pred haiduki zutekali (PREŠOV 1608); Kubranie odtud na nich upadssy bili a mordowaly, až sotwi pred nimi zutekat mohly (TRENČÍN 1652); kde sy, a ktery csas od regimentu zutekal (KRUPINA 1741); zutekagjce pred zuriwostu Petrowu (WP 1768); zutekávať frekv utekávať, rýchlo odchádzavať: grunty budu puste a podani zutyekawaty budu (RUŽOMBEROK 1659); (diabli) geden na druhého rozgedowanj na Pána rozkaz zutekáwali (VP 1764)