zrub -a/-u m.
1. otesané brvno (ako časť drevenej konštrukcie): drevo na z-y, škáry medzi z-mi
2. konštrukcia z otesaných brvien: z. studne
3. dom, chata z otesaných brvien: drevený z., postaviť si z.;
zrubový príd.: z-á stena, chata, stavba; z. tábor;
zrúbik -a, zrúbok -bka m. zdrob.
zrubový -vá -vé príd.
zrub, -a/-u m.
1. otesané brvno, otesaná klada, drevený trám (obyč. ako časť drevenej konštrukcie). drevo na zruby drevených domov a iných budov (Vans.); Tam chalupa, má zruby tiež. (Hviezd.) Vešia ju (kapsu) na vyčnievajúci koniec zrubu. (Chrob.); štrbiny medzi zrubmi vyplnené machom (Ondr.);
2. nižši štvorcová konštrukcia z tesaných brvien ako ohrada na studni: Už ukázalo sa vedro nad zrubom. (Vaj.) Jano ťahá vodu, zrub vŕzga. (Taj.); krytý zrub studne (Tim.);
3. stena (dreveného domu) skladajúca sa z otesaných brvien: škáry v zrube (Chrob.); Stanú pred kolibou, zrubom ktorej prežaruje ešte niečo. (Raz.) Stajňu dohasili, zrub skoro celý zostal. (Kuk.) Blesk udrel do veľkého hradného zrubu. (Hor.)
4. dom, domec z otesaných brvien; chata: zruby sťa klietočky (Kuk.); drevené z-y; Keď Milica vyšla zo zrubu, otvoril sa pred ňou les ako chrám. (Hor.);
zrubový príd.
1. pozostávajúci, utvorený zo zrubov, z drevených trámov: z. domec, z-á stena, z-á stavba, z-á hrádza;
2. utvorený zo zrubov ako domcov z brvien: z-á osada, z. tábor;
zrúbok, -bka m. zdrob. k 1
zrubový p. zrub
zrubný, zrubový príd určený na zhotovovanie zrubu: (brat) s toho drewa zrubneho sobe dom postawil (PUKANEC 1776); Mateg Braxator priwezol z Rodbachu try razi zrubowe drewa (HRANOVNICA 1779)