zrušiť dok.
1. urobiť neplatným, odvolať: z. sľub, dohodu, slovo, z. zákaz, rozsudok
2. odstrániť (význ. 2), zlikvidovať, porušiť: z. hranice, z. továreň, výrobu; z. krok! povel na zmenu rytmického kroku na voľný;
nedok. zrušovať
zrušiť -ší -šia zruš! -šil -šiac -šený -šenie dok.
odstrániť 1. vziať niečo odniekiaľ s cieľom uvoľniť, vyčistiť niečo a pod. • dať preč • dať nabok: odstrániť zátarasu spred brány; chybné výrobky odstrániť, dať preč, dať nabok • odpratať • spratať (zároveň dať na svoje miesto): odpratať topánky do skrine; odpratať smeti z dvora • poodstraňovať • poodpratávať • pospratávať • pobrať (postupne, viac vecí)
2. zariadiť, aby niečo prestalo jestvovať • zlikvidovať: odstrániť, zlikvidovať všetky prekážky, ťažkosti • odpomôcť (niečomu): odpomôcť biede, chorobám • zrušiť: zrušiť cirkevné školy • kniž. eliminovať: zdroj nákazy už eliminovali • subšt. skasírovať: výhody v podniku skasírovali • publ. odbúrať: prebujnenú administratívu treba odbúrať • hovor. expr. odparentovať: odparentovanie demokracie • zahladiť (niečo, čo má ostať utajené): zahladiť stopy zločinu • vyhnať: vyhnanie plodu z tela, bolesti z hlavy • vyňať: vyňať chorú obličku • vykoreniť (odstrániť s koreňom, pren. celkom odstrániť): vykorenenie buriny; pren. zlo treba vykoreniť
3. proti vôli zbaviť niekoho niečoho výhodného (obyč. funkcie, postavenia a pod.) • zbaviť sa: odstránili ho z vedenia; vo vedení sa ho zbavili • zosadiť: zosadili ho z úradu • hovor. odstaviť: je už odstavený od rozhodovania • hovor. expr. vyšachovať: vyšachovali ho z funkcie • vyradiť • vylúčiť (zbaviť účasti na niečom): za trest ho z kolektívu vyradili, vylúčili • subšt. odkrágľovať: odkrágľovať politického protivníka
odvolať vyhlásiť za neplatné • zrušiť • anulovať: odvolať, zrušiť sľúbenú návštevu, zrušiť slovo; odvolať, anulovať dohodu, rozsudok, výsledok zápasu • kniž. revokovať: revokovať uznesenie • odb. stornovať (v administratívnom okruhu, napr. objednávku, zmluvu) • odrieknuť • odriecť (o niečom sľúbenom): odriekli účasť na zasadnutí • poodvolávať • pozrušovať • poodriekať (postupne, viac vecí al. viacerých)
vypovedať1 1. prinútiť opustiť isté miesto, zakázať pobyt • vykázať • vyhostiť: vypovedať, vykázať z bytu niekoho; vyhostiť cudzinca z republiky • vyhnať: previnilca vyhnali z mesta • zastaráv.: vyobcovať • vytvoriť: vyobcovali ho, vytvorili ho zo svojej spoločnosti
2. urobiť neplatným istý právny stav, dať výpoveď z niečoho • zrušiť: vypovedať, zrušiť zmluvu, dohodu, árendu • odvolať: zmluvu o pôžičke odvolali; jedného dňa ho z miesta odvolali
3. prestať fungovať, prerušiť pravidelnú činnosť (o mechanizmoch, orgánoch a pod.) • zlyhať: motor vypovedal, zlyhal; srdce mu vypovedalo, zlyhalo • vynechať: hlas jej od dojatia vynechal
4. verejne oznámiť, verejne ohlásiť • vyhlásiť: vypovedať, vyhlásiť vojnu susednej krajine
5. p. povedať1, vyjadriť
zastaviť 1. spôsobiť, aby sa niečo prestalo pohybovať, aby prestalo postupovať • zadržať: zastaviť, zadržať bežiace stádo • pristaviť: vonku ma pristavil cudzinec • staviť: plynutie času sa nedá staviť • zastar. predstať: predstali ho zbojníci • zaskočiť: zaskočiť niekoho na ceste • hovor. zahamovať • zabrzdiť (brzdou, obyč. nejaký mechanizmus): prudké zahamovanie, zabrzdenie kolies stroja • zried. zhatiť: zhatiť nepriateľa • subšt. zhaltovať (Beňo) • prerušiť (nejakú činnosť): prerušil ho v speve, v robote • likvidovať • zlikvidovať • zrušiť (činnosť): zlikvidovať, zrušiť výrobu • práv. obstaviť (úradne zastaviť): obstaviť plat • pozastavovať • popristavovať (postupne, viacerých jedincov)
2. prestať postupovať • zastaviť sa • zastať: motor (sa) náhle zastavil, náhle zastal • uviaznuť: auto uviazlo pred bránou; v poveloch: Zastaviť! Stáť! Stoj! Stop!
3. uzavrieť prístup niekam postavením prekážky • zahatať • zahatiť • zahradiť: zastaviť, zahatať cestu; zahradiť východ • pozastavovať • pozahatávať • pozahrádzať (postupne)
p. aj zatarasiť
zrušiť zmariť pôsobnosť, znemožniť ďalšiu činnosť, platnosť niečoho: zrušiť termín volieb, zrušiť zmluvu • odvolať (vyhlásiť za neplatné): odvolať nariadenie • odrieknuť • odriecť • nedodržať: odriekli účasť na konferencii; zrušiť, nedodržať sľub • anulovať: výsledok zápasu anulovali • práv. nulifikovať (vyhlásiť za neplatné) • práv. derogovať (zrušiť platnosť istej normy, časti zákona) • likvidovať • zlikvidovať • odstrániť • subšt. skasírovať: (z)likvidovať, odstrániť všetky rozdiely medzi deťmi; (z)likvidovať umelé hranice; vedúci účet skasíroval • odb. stornovať (objednávku, zmluvu, účet) • zastaviť • skončiť (s niečím) • ukončiť (niečo): zastaviť, zrušiť vývoz zbraní; skončiť s výrobou chemikálií, ukončiť výrobu chemikálií • zavrieť • zatvoriť • uzavrieť (činnosť niečoho): (u)zavrieť priechod cez ulicu; zatvoriť baňu, podnik, prevádzku • pozrušovať • poodvolávať • poodriekať (postupne zrušiť): pozrušovať, poodvolávať termíny, nariadenia • rozviazať (zrušiť zmluvu, dohovor): rozviazali s nami pracovný pomer
rušiť, -í, -ia nedok.
1. (čo) zrušovať, mariť existenciu niečoho, robiť neplatným, odvolávať, nedodržiavať: r. sľub, r. slovo, r. zákony a nariadenia, r. ustanovenia, r. platnosť rozsudku;
2. (čo) nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho, čiastočne mariť, kaziť, porušovať: r. mier, r. výstavbu; Nebudete jej vôľu rušiť? (Kuk.) Škoda mu rušiť šťastie. (Smrek) Ruším to dlhé mŕtve ticho. (Vlč.)
3. (koho) vytrhovať z myšlienok, vyrušovať v práci, v spánku, pri oddychu ap.: Mládenec priviera mihalnice, aby ho nerušila krásna noc. (Tat.);
dok. k 1 porušiť, zrušiť;
k 2 narušiť;
k 3 vyrušiť
zrušiť, -í, -ia dok. (čo)
1. zmariť, zastaviť pôsobnosť, existenciu niečoho, urobiť neplatným, odvolať, nedodržať: z. sľub, prísahu, z. slovo, z. zákony a nariadenia, z. zákaz, z. platnosť niečoho z. ústavu; z. zmluv; z. rozsudok; V stolici voľbu zrušili. (Taj.) Nemusím zrušiť, čo som si umienila. (Tim.); hist. zrušenie poddanstva, nevoľníctva, roboty;
2. odstrániť, porušiť: z. hranice, z. medze; Treba ju (oponu) zrušiť ako každý predsudok. (Tat.) Celú továreň zrušia a stroje odvezú. (Tomašč.); voj., tel. z. krok povel k zmene rytmického kroku na ľubovoľný krok (napr. pri prechode cez most);
nedok. zrušovať, -uje, -ujú
zrušiť dk čo 1. zmariť, odvolať, nedodržať niečo: ten Bozy pokoy gest zrussyl na niem a oblupil geho tielo y zbozy (ŽK 1473); zawazek stal se na to, že ktera strana zrussy, na panow fl 12 a na prawo dedini teg fl 6 ma položiti, potom druhe gednani činiti (VYDRNÍK 1587); gestli by pak potomcy nasse tuto pansku lasku zapowerchnucze, tuto zlahodu nassu zrussit chtely (BERTOTOVCE 1628); nebo lepsseg gest neslubiť, nežli slub zrussiťi (GV 1755) 2. (fyzicky) odstrániť, zničiť niečo: pakly by se most zrussil, tehdj ty siry wssetky na ty robotniky, ktery budu most delaty, ma se daty (TURIEC 1565); (Kristus) treťy den wstaw, hrobowé pečeťi nezrussyl; (Mária) plod brycha sweho zroďila, a pannenstwý nezrussyla (CC 1655); o, Pane nass Gežjssy, zruss diabelsku rjssy (PoP 1723-24); že stánek ména twého zrussá y že rozhážú mečem swym roh oltára twého (KB 1757); -ovať ndk k 1: labefacto: nakazugem, narussugem, zrussugem (KS 1763); profano: poswěcene wecy zrussugem (AP 1769); (zbojníci) nepokog robga a bezpečnost pospolitu zrussowat se opowažugu (HRANOVNICA 1782); k 2: convello: roztrháwám, trhám na kusi, wywracám, zwalám, zrussugem, kazým (KS 1763)
zrušiť sa dk proti komu vzbúriť sa, povstať proti niekomu: pomisli gsi, gesli bi obec tato aneb dedina proti swemu kralowi, wezmuce do ruki zbrog, proti nemu se zrussila a zrebellowala (MK 18. st)
zrušovať p. zrušiť