zriekať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie (sa) nedok.
zriecť sa1 i zrieknuť sa1, -kne, -knu, -kol dok. (čoho, koho) dobrovoľne al. z donútenia vzdať sa niečoho, odriecť sa, odrieknuť sa: z. sa majetku, dedičstva, z. sa úradu, odnosti, z. sa kandidatúry; z. sa (osobného) pohodlia; z. sa niečoho v prospech niekoho, niečoho; Martin chce, aby som sa ho zriekla. (Heč.) Zrieknuť sa týchto dobrôt? (Tat.);
nedok. zriekať sa2, -a, -ajú
zriekať sa1, -a, -ajú nedok. žiť obetavým, odriekavým životom: Kým sa nenaučíte, čo je to zriekať sa, odpúšťať, obetovať sa, premôcť svoje „ja“... (Stod.) Pripožičať znamenalo u nich ešte viacej robiť a ešte viacej sa zriekať. (Gab.) Niekedy sa hodno zriekať. (Jégé)
zriekať sa2 p. zriecť sa1
zriecť sa [zrie-, zrí-], zrieknuť sa dk 1. dohovoriť sa: w ten cžas dopowedel kdosy, že rubagu Diakowania drewo na miste doloženem, a tak zreknuwsse se, wizwaly se na nich (D. JASENO 1716); y powstali služebnjci geho a zrekli se mezy sebú (KB 1757); doklada text, ze se počalj wssycknj gednomiselne wjmluwatj, gako bj se naboky zriekli (CS 18. st) 2. (proti komu) sprisahať sa proti niekomu: nepratele geho zreknuce a zmluwice se spolu, o smrt mu stali (MS 1758); nekteri lide zrekli sa wespolek proti Archiassowy, tebanskemu kralowy, aby ho o žiwot priprawili; asnad k zahinuti nassemu ste se zrekli a zprisahali? (MK 18. st) 3. koho, čoho vzdať sa, odrieknuť sa niekoho, niečoho: skrze raddu a pomoc knezsku naučeny biwame, kterak bichom mohly hrychy nasse poznaty a ge rozeznawaty a buducne gich se sricy a warowaty (ŠV 1675); Clitemnestra z Aegystem, cyzoložnikem, k skaze a zahubeny sweho muže Agamemnona se zrekla y muža o žywot priwedla (MC 18. st); zriekať sa, zriekavať sa [zre-] ndk/frekv k 1: condico: zrekám se, smluwám se; conspiro: zrekám se, sprisahám se k 2: conspondeo: geden druhému slibugem, spolu se zrekáwám (KS 1763)
zriekať sa, zriekavať sa p. zriecť sa