zrenie -nia s.
ohľad 1. prizeranie na záujmy niekoho, niečoho • zreteľ: spoločenské ohľady, zretele • zastar. zrenie: aspoň na tie ženy majte zrenie (Timrava)
2. p. hľadisko 1
zrenie p. ohľad 1
zrenie, -ia str. zastar. ohľad, zreteľ: Keď seba nešanujete, aspoň na tie ženy majte zrenie. (Tim.) Majte na ne (na deti) zrenie. (Kuk.); obrátiť zrenie na to, čo sa má robiť (Kuk.)
žrenie, -ia str. hovor bolesť v črevách, bolestivé ochorenie čriev; kolika: Glgneš si borovičky, prejde ti žrenie. (Taj.)
zrenie1 [-í] s (o plodoch rastlín) dozrievanie: maturitas: zreni (LD 18. st)
zrenie2 [-ie, -ia, -í] s 1. upretie zraku, pohľad: magice zreny na unižene supplicowany podanich nassich, aby sme ho (chotár) gim listowne potwrdily (ORAVA 1640); kam bys mel obratit swe zrenj (LK 1690); nestogi, gak mnoho zelin a korenja se ma wziti, a tak musy se toliko podle zrenj robiti (RT 17. st) podľa oka, odhadom; obratme swe zrenj wzhuru (LP 1769); tri wecy se nalezagy, ktere mohu na zawade zreny nassemu bitj, gakossto oko obrazene, oko tmawe a zaslepene a wec daleko wzdalena (CS 18. st) 2. dohľad, dozor: na to pak magj trhowj rjchtara zrenj matj podle poručeny pana rychtara; aby pan rychtar zreny mel na nocnych ptakow, ktery po nocy wyskaguc chody, aby nocneho czasu zburka se nestala (ŠŠ 1610); prosjm, aby ste zreni meli na geho weci (B. BYSTRICA 1610); w zrenj u Pana Boha dobrem bil Job trpezliwy (KT 1753) 3. ohľad, zreteľ: prosyme, žeby ste, magicze zreni na obecni spravedlivosti a neczo na nasij primluvu, tomuto ukazateli listu tohoto napomoczni byti raczili (K. N. MESTO 1559 E); ya was werim, yakozto panow oppatrnich, ze vycz megjcze zreny na Pana Boha, geho pravom nevtisknete (NOVÁKY 1581 E); Wassy W. take zadam, zebi mela na psotu mu zreny (HOLÍČ 1607); dano p. deputatom stoličznim, aby na mesto zrenye mely, 15 fl, den 75 (ŽILINA 1708); do milosrdneho zreni milostiveho panstvi se pokorne a ponižene davajice, zustavame milostiveho panstvi ubohi a miserni poddani (PÚCHOV 1742 LP); aby racžila slawna stolicza na nas zrenga mity (LIKAVKA 1768); odtud nasleduge blizssj y wzdalenegssj prirozene zrenj lidj gjneho naproti druhemu; stupen gest zrenj osobi zplozené na plodicy (HeT 1775)
žranie [ž(h)r-; -ie, -ia, -í] s 1. nemierne jedenie, obžerstvo: bacchanalia vivere: w žranj a pitj žiwot stráwiti (WU 1750); gula: žhranj, obžerstwj (KS 1763); abi tu ohawnu a zakorenenu običag czigansku od gedenj a žrani takowich mrczin odjaliti prospessne gsme mohly (PONIKY 1784) 2. i žrenie [-ia, -í] kŕč v bruchu, kolika: žrenj w bruchu črewo hrube sužuge (KoB 1666); tormina: žrani w brússe (NP 17. st); orechi wlaske y sskrupinamy na prach spalene a na pupek prikladane ukrocugj strewny zrenj, colica rečene; proti zranyu owczam, dawag gim mat zo solyu (RN 17.-18. st); k tomu mi weliko zrenga prisslo (RADVAŇ 1714) 3. zápalové ochorenie kĺbov: paedarthrocace: žhrani hnátúw aneb žhráč (KS 1763)
žrenie p. žranie