zrelnica, -e, -ní ž. zastar. zrenička: Prstami ľahkými dotkol sa jeho zrelníc (Škult.) očí; v oka zrelnici (Hviezd.)
zrelnica, zrelnička p. zrenica
zrenica, zrenička, zrelnica ž kruhový otvor v dúhovke, ktorým vniká do oka svetlo: zrelnica oka w belme sedjci a držjci se zrcadlo gest, predstawenjch wecy obrazi beruce do sebe (KoB 1666); pupilla: zrelnice w oku (HD 1706-07); male oko, ale menssa zrenica ge w oku (GV 1755); (lev) ma očy gasne a zreničky gakssto ohniwe (MC 18. st); neni príkregšég bolesťi, gako kďiž nečím zrenica oka bíwá pichnútá (BN 1796) F. chrániť, milovať ako z-u oka, v oku veľmi chrániť, milovať: milowal sem Yozeffa gako zreničku w oku (MS 1758); židé to umenj gako zrenicu oka chránili (BN 1789); (rodičia) tak was milowali gak zrenicu oka sweho (MiK 18. st)