Slovenské slovníky

kssj psp ogs sss ssj hssj

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

zraziť dok.

1. prudkým nárazom prevrhnúť, zhodiť, zvaliť: z-lo ho auto, lakťom z-l sošku

2. takto oddeliť, odtrhnúť, odraziť: blesk z-l vrchovec (jedle), z. (palicou) jablko zo stromu

3. prudkým pohybom usmerniť, posunúť nadol: z. loptu; z. si klobúk (až) na oči naraziť

4. prudko priblížiť, prisunúť, spojiť: z. stoly dovedna; z. opätky, päty, pren. expr. prejaviť poslušnosť

5. tepelnými a i. procesmi spôsobiť zmenu hustoty, skupenstva ap. istých látok: z. paru ochladením skvapalniť

6. odobrať, odrátať (istú sumu), strhnúť: z. daň z honoráru, z platu, z. percentá

7. znížiť (význ. 3), zmenšiť: z. teplotu, ceny

● expr. z. niekomu hrebienok skrotiť jeho sebavedomie; z. niekoho na kolená pokoriť;

nedok. zrážať -a

// zraziť sa

1. prudko naraziť na seba: vlak sa z-l s autobusom; hráči sa z-li; z. sa v boji naraziť na seba, stretnúť sa; expr. z. sa s niekým v diskusii pohádať sa

2. utvoriť celok, spojiť sa; zbiť sa: zvedavci sa z-li do hŕby

3. (o tkaninách) zmenšiť svoj objem, zbehnúť sa: látka, košeľa sa po vypratí z-í

4. (o tekutinách) tepelnými ap. procesmi zmeniť konzistenciu; (o plynoch) zmeniť sa na kvapalinu: mlieko sa v teple z-í; z-ená krv; vodné pary sa z-ia;

nedok. zrážať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

zraziť ‑í ‑ia dok.; zraziť sa

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

zraziť sa -zí sa -zia sa zraz sa! -zil sa -ziac sa -zený -zenie sa dok.

zraziť -zí -zia zraz! -zil -ziac -zený -zenie dok.

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

naraziť 1. pri pohybe sa prudko dotknúť (mimovoľným nárazom) • vraziť: autá narazili, vrazili do seba • udrieť • uderiť • buchnúť: čln udrel o breh; buchol hlavou do steny • expr.: bachnúť • tresnúť • tresknúť • trepnúť • hovor. expr. švacnúť: opitý šofér bachol do stĺpa • drgnúť • strčiť • expr.: štuchnúť • šuchnúť • hovor. expr.: bacnúť • bucnúť (trochu naraziť): drgol lakťom do nábytku • expr. zried.: drúliť • trknúť: v tme drúlil do stromu • sotiť (zároveň vychýliť z polohy): sotil do protihráča tak, že spadol • zraziť sa (naraziť navzájom): zrazili sa čelami • nabehnúť • naletieť (naraziť v rýchlom pohybe): lyžiar nabehol na kamene, na prekážku • nár. expr. klmnúť

2. nečakane, náhodou stretnúť niekoho al. sa stretnúť s niečím • natrafiť • trafiť: pri prechádzke narazil na známych; trafil na dobrú knihu • zraziť sa (s niekým, niečím) • prísť • dôjsť • objaviť • nájsť: prišiel k dobrej knihe; došiel na chybu v účte • expr.: naďabiť • naďapiť: naďabil na prekážku

3. nárazom umiestniť • nasadiť: narazil, nasadil si klobúk • nastoknúť • nabodnúť • napichnúť (na niečo ostré): nastokla mäso na ražeň • nabiť • natĺcť (do niečoho): nabil klince do steny

4. p. dotknúť sa 2 5. p. usmerniť 1

pohádať sa vymeniť si názory s nekritickým presadzovaním mienky a obyč. s hnevom • poškriepiť sa: pohádali sa, poškriepili sa pre majetok • popriečiť sa: hneď sa pre všetko popriečia • trocha expr. pohašteriť sa • expr. poharkať sa (obyč. pre bezvýznamné veci) • expr. poharušiť sa: poharušiť sa so susedom • podohadovať sa: často sa s mužom podohadovali, keď prišiel domov neskoro • povadiť sa • posekať sa (ostro, prudko sa pohádať) • zvadiť sa • vyvadiť sa (veľmi sa pohádať) • kniž. posváriť sa (zároveň si navzájom od seba niečo vymáhať) • pochytiť sa • zraziť sa: pochytia sa, zrazia sa pre každú maličkosť • expr. pokasať sa • nár. požúriť sa (Podjavorinská) • pohnevať sa (pohádať sa a ostať v hneve) • nezhodnúť sa (mať medzi sebou nezhodu, roztržku)

pokoriť 1. spôsobiť potupu, hanbu niekomu • ponížiť: pokoril, ponížil chlapca zauchom pred kamarátmi • uponížiť • zried. upokoriť: ironické poznámky ho upokorili, uponížili do hĺbky duše • potupiť • pohaniť (znevažujúco sa vysloviť o niečom): potupil ju, pohanil ju na citlivom mieste • zahanbiť • znevážiť (pokoriť slovami): učiteľ zahanbil, znevážil kolegu pred žiakmi • hovor. zhodiť • hrub. zhovädiť: zhodila, zhovädila mládenca pred všetkými • uraziť (ublížiť na cti, spôsobiť urážku): netaktný výrok ho urazil

2. mocou, násilím nadobudnúť prevahu nad niekým • premôcť • podmaniť: pokoriť, premôcť nepriateľa; podmanili si mestá • zvíťaziť (nad niekým, niečím) • fraz. expr. zraziť niekomu hrebeň

porov. aj podrobiť (si)

sadnúť sa vplyvom rozličných procesov (tepelných, chemických) zmeniť tekutú konzistenciu na polotuhú al. tuhú • stuhnúť • usadnúť sa: krv sa už sadla, stuhla, usadla sa; huspenina sa dobre sadla, stuhla • zraziť sa (obyč. aj do drobných čiastočiek): mlieko sa pri varení zrazilo; krv sa zrazila

scvrknúť sa vysychaním, ochladzovaním stratiť na objeme, plnosti • zmraštiť sa • zvraštiť sa • zmŕštiť sa: ovocie na stromoch sa od sucha scvrklo, zmraštilo, zvraštilo; pleť sa časom scvrkla, zmŕštila; šípky sa mrazom zmŕštili, zvraštili • zvráskavieť (vplyvom vysýchania sa stať vráskavým): pokožka zvráskavela • zosušiť sa • zoschnúť (sa) (schnutím zmenšiť objem): drevo sa zosušilo, zoschlo • zošúveriť sa (pôsobením sucha, veku sa skrútiť, skriviť): doska sa zošúverila; starenka sa celá scvrkla, zošúverila • spľasnúť • spľasknúť (naraz zmenšiť svoj objem): balón spľas(k)ol • zraziť sa • zbehnúť sa • sprať sa (o tkaninách): košeľa sa po praní zrazila, zbehla; sukňa sa sprala • poscvrkávať sa • poscvrkovať sa (postupne): hrušky sa poscvrkávali

p. aj zmenšiť sa

skysnúť kysnutím, kvasením zmeniť svoje vlastnosti • skysliť sa • skyslieť: polievka na teple skysla, skyslela; mlieko sa do rána skyslilo • skýšiť sa (o mlieku) • zoctovatieť • zlomiť sa (dostať octovú chuť; o víne): víno v otvorenej fľaši rýchlo zoctovatelo, zlomilo sa • nabrznúť (začať kvasiť): mlieko nabrzlo, omáčka už nabrzla • seknúť sa • zraziť sa (tepelnými procesmi zmeniť konzistenciu; o mlieku): mlieko sa pri varení seklo, zrazilo • sadnúť sa (kvasením nadobudnúť tuhšiu konzistenciu; o mlieku)

zbehnúť sa 1. zmenšiť svoj objem (pri praní; obyč. o šatách) • sprať sa • zraziť sa: sukňa sa vo vode zbehla, sprala, zrazila • expr. scvrknúť sa: vlnené ponožky sa mi celkom scvrkli

2. p. zhromaždiť sa 1 3. p. stať sa

zložiť 1. dať umiestnenú al. upevnenú vec dolu a uložiť • kniž. sňať: zložiť, sňať klobúk z hlavy; zložiť náklad z voza • kniž. zosňať: zosňať niekomu putá • zvesiť (niečo zavesené): zvesiť, zložiť obraz zo steny • zavesiť (telefón, slúchadlo) • poskladať • kniž. posnímať (postupne, viacero vecí al. z rozličných miest): poskladať knihy z police • zosadiť: zosadil dieťa z hojdačky

2. dať dokopy a tým utvoriť celok • poskladať: rozobraté hodinky už nevedel zložiť, poskladať • zostaviť • zmontovať (z hotových častí): zostaviť stavebnicu, zmontovať chatu • zrubiť (zložiť zo zrubov): domec zrubený z brvien • skonštruovať • zostrojiť • hovor. zmajstrovať (vymyslieť a zhotoviť do celku): sám si zložil, zostrojil prístroj • hovor. znôtiť • expr. sklepať (narýchlo, nedôkladne): debnu znôtil, sklepal zo starých dosák • zopäť (ruky) • zosumovať • zosumírovať: keď všetky fakty zosumírujem… • zoštylizovať • sformulovať (štylizovaním zložiť, zostaviť): zoštylizovať text prednášky

3. dať do záhybov, dať cez seba • poskladať: zložiť, poskladať papier, látku • prehnúť • preložiť: prehnúť, preložiť okraj listu

4. expr. fyzicky (pren. i slovami) napadnúť a premôcť • zraziť: zložiť, zraziť súpera na zem • expr.: skoliť • skosiť: skoliť, skosiť niekoho jedným úderom • zvaliť • podťať • kniž. sklátiť: neos. zvalilo, podťalo, sklátilo ho na zem • zastreliť: zložil, zastrelil jeleňa jediným výstrelom

5. utvoriť umelecké dielo (obyč. hudobné al. slovesné) • skomponovať: operu zložil, skomponoval ako dvadsaťročný • napísať: napísať román, kantátu • expr.: sklepať • zbúchať • zlepiť • pozliepať (narýchlo a povrchne): sklepať, zbúchať poviedku • poskladať (viacero diel)

6. uskutočniť nejaký duševne náročný al. významný úkon • urobiť • spraviť: zložiť, urobiť doktorát, maturitu; spravil prijímacie skúšky • podstúpiť: podstúpil zaťažkávaciu skúšku • absolvovať: úspešne absolvoval záverečný ceremoniál • kniž. učiniť: učiniť sľub čistoty; učiniť, zložiť prísahu • poskladať (postupne)

7. p. vzdať sa 8. p. zaplatiť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

zraziť, -í, -ia dok.

1. (čo, koho) úderom al. prudkým nárazom, pohybom niečo spôsobiť spadnutie niečoho, niekoho, zhodiť, povaliť (obyč. na zem): z. jablko, orech (palicou) zo stromu; rana z pištole zrazila drába. (Škult.) Jedľa zrazila do snehu niekoľko mladých jedličiek. (Bedn.) Zrazte ho dolu z toho rebríka. (Vans.) Päsťou zrazil v krčme gestapáka. (Ondr.) Desiatim on zrazil halvy (Vaj.) odsekol; auto ho zrazilo; (Medveď) i koňa zrazí dlabou. (Ráz.); z. niekoho na kolená, pren. i pokoriť, ponížiť, premôcť;

poľov. slang. zastreliť: Im sa podarilo zraziť roháča. (Ráz.); pren. choroba ho zrazila (Jes-á) ochorel

● z. niekomu hrebeň, hrebienok pokoriť, skrotiť ho;

2. (čo) nárazom, úderom prudko odraziť, posotiť (smerom dole): z. loptu, puk; Chcel sa ma dotknúť, ale zrazil som mu ruku. (Karv.) Zrazil si klobúk na oči. (Hor.)

3. (čo) úderom násilne oddeliť od niečoho, odraziť, odtrhnúť: Zrazil som zámku na transformátorovom domku. (Štítn.); blesk zrazil vrchovec stromi;

4. (čo, čo komu z čoho) (určitú čiastku) odobrať, odpočítať, stiahnuť, strhnúť: z. niekomu z platu, zo mzdy, z. z istej sumy úroky; ponúkol zraziť z dlhu dvadsať zlatých. (Taj.) Jedná sa, čo by sa dalo zraziť z ceny. (Sládk.)

5. hovor. (čo) umenšiť, zmenšiť, znížiť (istú hodnotu, napr. peňažnú): z. ceny tovaru; z. horúčku, teplotu;

6. (čo) prudkým pohybom, nárazom, pribuchnutím dať spolu, spojiť, priblížiť do tesnej blízkosti, priraziť: z. opäťky, päty, z. nohy; z. hlavy dovedna; Zrazili sme stoly dovedna, zasadli sme si. (Bedn.); z. nepriliehajúce hrany;

nedok. zrážať, -a, -ajú

zraziť sa, -í, -ia dok.

1. (s kým, s čím i bezpedm.) prudko na seba naraziť, vraziť jeden do druhého (obyč. v rýchlom pohybe, v behu al. v jazde ap.): autá, vlaky sa zrazili; Rýchlik zastal, vozne sa prudko zrazili. (Krno) Rozbehol sa a skoro sa zrazil so strážou. (Min.)

2. (s kým, s čím) stretnúť sa, naraziť na seba v boji, začať boj: Moja čata sa zrazila s niekoľkými dragúnmi. (Jégé) Skupina Tmavého sa zrazila s nemeckou jednotkou. (Ondr.) Študenti sa zrazili s vojskom a na uliciach strhli sa nepokoje. (Al.)

3. expr. (s kým i bezpredm.) pohádať sa, pohašteriť sa, povadiť sa: Vedel, že a musí zraziť s Dorinou materou. (Heč.) Zrazili sa hneď a Halaša len nie a nie do dediny pustiť. (Taj.) Vo svojej práci a vo svojich názoroch zrazil sa s buržoáziou (Štítn.) polemizoval s ňou.

4. (o tkaninách, odevoch ap.) zmenšiť svoj povrch al. objem, stiahnuť sa: košeľa, sukňa, blúzka sa po vypratí zrazila; golier na košeli sa zrazil; navlhnutá koža sa po vysušení zrazí;

5. následkom istých chemických al. tepelných proceosv zhustnúť, stuhnúť, utvoriť kompaktnú hmotu (o niektorých tekutinách); skvapalnieť (napr. o pare): mlieko sa zrazilo, krv v žilách, na povrchu rany sa zrazila; omáčka sa chladom zrazí; polievku musíme miešať, aby sa žĺtok v nej nezrazil; Na povrchu mäsa následkom horúčosti zrazí sa bielkovina. (Vans.); zinok sa premení na pary, ktoré sa zrazia; vodné pary sa na pokrievke zrazili;

nedok. zrážať sa, -a , -ajú

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

zraziť dk
1. koho, čo zhodiť, zvaliť niekoho, niečo (obyč. na zem): Skaliak Maczko zwrtagycz swogu sekerkow, ssindoly zrazil (N. PRAVNO 1631); wtom pocžali hazat na dom Samuelow, takže y dosku zrazili na schodi (KRUPINA 1643); kterj ze dwuch bi druheho odolal neb z nohu zrazil (KoB 1666); wetor pruchki obloki sklenične w izbe z welkim hurtom strhol a na zem zrazil (KRUPINA 1718); mna na meg wlastneg zemy na zem zrazil (P. BYSTRICA 1724); woliara pan Rakouszky Mihalouho tenže pan Koncžek Samuel bez pričiny z kona zrazil (ĽUBORČA 1730); humi aliquem prosternere: ňekoho k zemi zraziti (KS 1763); sak sy ho ty stolom zrazeu (PRIEVIDZA 1768);
x. pren zagisťe wisoke wrchi pychi a nadhernosti twogeg dolu zrazyss (GK 1779) pokoríš sa
L. z. rohy komu pokoriť niekoho: teto rohy aby Buh tymto pissnym ženam zrazil (SP 1696)
2. čo z čoho násilím odraziť niečo z niečoho: (kováč) gemu puta z nohu zrazil a gemu z nich pomohl (SKALICA 1675); (zlodej) zamek na piwniczj Bonoweg zrazil a wino wibral (KRUPINA 1744); kdož retaze potrhal, puta z nohuw, barančinky z rukuw zrazil (KT 1753); tu preskociss prez sance anebo, mas-ly pikmeszr pry sebe, zraz zamek od branj (CA 1780)
L. hlavu, hrdlo z. komu sťatím popraviť niekoho: caput cervicibus abscindere: hlawu srazyti, stjti (WU 1750); decollare: hrdlo zrazyti, hlawu sťati (CL 1777); krk z. zlomiť si väzy: kdibich racž krk zrazil, než sem do baby wrazil (SNS 1786)
3. čo (o vode) zmeniť smerovanie niečoho, odraziť: gestliže by neb z pana aneb z slobodnika poddanich, s panou zjakou takowy by sa nassjeu, ktery by do wody ssieu riby lapaty aneb y wodu zrazity, z takoweho bez wsseczkeg milosty magu (vziať biršág) (L. JÁN 1704); Belussanje nocsnu chodinu zaprawu na Pechowe pokazely a wodu wssetku na plin pansky zrazely (BELUŠA 1774)
4. čo komu strhnúť, odrátať, odpustiť niekomu niečo: tehož cžasu Jan Sseffranecz sobie za czegchu srazil, czo nowych czeych nadielal, den 25 (ŽILINA 1560); za rychtarstwa pana Čzižmažia na dan se zrazilo den 94 (ZVOLEN 1629); take od neg prigala try lokte platna bieleneho, ty ať sobe zrazy z tech osemnacty zlatich (ŽILINA 1652); Kateryna Olách z predmenowaneg praetensiae sweg patnast zlatych odpustila a zrazila (BECKOV 1711); 200 rimskych nam zrazilo panstvo a 100 rimskych ješte interesujeme až posavad slavnemu panstvu (VRBICA 1772 LP); vtrati na proces a gine take widawki se zraziti a stahnuti prece musa (NJ 1786-88); zrazovať, zrážať ndk
1. k 1: s tohoto (stromu) owotce pada dobrowolne, s onoho pak nasilne, že se musi s tiku dolu zražeti (SP 1696); decutio: srážjm dolu (WU 1750); us smi ho ús potlatsél, premoh, zrásél smi ho vetsnye zo szvich noh (DŽ 1752); Magdalena plakala tak horce, že gedna slza z twary druhu zražala (MS 1758); prosterno: o zem bigem, k zemi zrážám; insterno: na zem zrážám; vibro: trasem, ráňám, zrážám (KS 1763); mohel bis poznat weliku hodnost dusse tweg, a preto abys gu do služebnosti hrýchu a do garma smrti nezražal (GK 1779); (strom) tlusty a prewelmy twrdy gest, asnad sa koňečne zrazowat nebude, strwáňliwost a dluhokost potrebuge (BlR 18. st)
2. k 2: czim puta zrazal, abi oznamily (SKALICA 1675);
x. pren dabel od služby Božj čloweka zražj a gemu nakasuge, aby službu Božj zamesskal (Le 1730) odhovára
3. k 3: ktery by do wody ssyel (ryby) lapaty aneb y wodu zrazaty (LIPTOV 1663); y to se prikazuge, aby pod pokutu wodu zražaty nyedopustil (P. ĽUPČA 1713); od gedneho mlyna zrážať na druhi mlyn wodu gest gednemu osoch čiňiť a druhemu sskodu (GV 1755)
4. k 4: Mateg take ma polozit Benedikowi, co zasedel na dome, srazku, nachodime, aby dal Benedikowy 3 fl, za poprawu se mu zraza 2 fl (SLIAČE 1562); tych dwacet zlatych, ktere mestu byl požyčel, tie se mu zražagy na mladze (S. ĽUPČA 1603); podle urbaru zrazalo se na haynich za syri den 60, rolneg dane fl 1 den 60 (BYTČA 1673); gezly mat bude dwanast kraw dognich, pakly nie, ze wssetkeho sa mu zražat bude (ORLOVÉ 1710);
5. vrážať, vbíjať: pango: zrážám, wbjgám, kolj bigem, wtykám (KS 1763)
6. (dovedna) spájať, miešať: coagito: spolú honjm, myssám, zrážám; complodo: w hromadu zražam (AS 1728); zraziť sa dk zhustnúť, stuhnúť: (šalvia) rozhani krew, kteraž se od padu zrazila (RN 17.-18. st); chyt krew a micheg, aby se nesrazyla (KuK 18. st); zrážať sa ndk
1. biť sa, potýkať sa v boji, bojovať: pan Zrini Mikulaš svojích napomínal, aby se dobre sražali a v Boha dufali (HP 1566)
2. hustnúť, tuhnúť: matu zetrenu klad ženam na prsy, když se w nich (mlieko) od prilyssne hognosti zražj a prsy stwrdnu (MT 17. st)