zratovať dok. hovor. zachrániť (význ. 1, 2), zaratovať: z. topiaceho sa; potrebujeme pomoc, z-ujte nás! pomôžte nám!
zratovať sa -tuje sa -tujú sa -tuj sa! -toval sa -tujúc sa -tovaný -tovanie sa dok.
zratovať -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tovaný -tovanie dok.
pomôcť 1. prispieť pomocou • poskytnúť pomoc: pomôcť, poskytnúť pomoc zranenému; pomôcť, poskytnúť pomoc finančne, radou, hmotne • napomôcť (niekoho, niečo; obyč. trocha pomôcť): napomohli rodinu, keď bola v núdzi; napomôcť spravodlivú vec • zastaráv. spomôcť: spomohli si sami • vypomôcť (obyč. hmotne al. príležitostnou pomocou): pri stavbe mu vypomohol brat • dopomôcť (prispieť istým dielom k získaniu niečoho): dopomôcť k bohatstvu, k funkcii • fraz.: postaviť na nohy • podať pomocnú ruku: mladú rodinu postavilo na nohy dedičstvo; v núdzi treba podať pomocnú ruku • podporiť (poskytnúť obyč. finančnú pomoc): podporil chlapca na štúdiách • hovor. podržať (stať sa oporou niekomu): v nešťastí ho podržali priatelia • expr. spasiť: tých pár korún nás nespasí • hovor. byť nápomocný: otcovi sú v podnikaní nápomocní synovia • subšt. helfnúť: ak chceš, helfnem ti • hovor.: zratovať • zaratovať: Kto nás z(a)ratuje v núdzi? • umožniť (dať možnosť na niečo): otcove peniaze mu umožnili doštudovať • asistovať (nedok.; pomáhať ako pomocník): asistovať pri operácii, pri kúpe niečoho • pren. miništrovať (nedok.; obyč. horlivo pomáhať)
2. spôsobiť zlepšenie (op. poškodiť) • prospieť: kúpele jej pomohli, prospeli • zapôsobiť • zaúčinkovať (kladným spôsobom): liečenie napokon zapôsobilo, zaúčinkovalo • osožiť (nedok.) • byť na osoh/na úžitok: vymýšľa, čo by bolo dieťaťu na osoh, na úžitok • fraz. ísť/byť k duhu: možno to chorému pôjde k duhu
3. p. pripraviť 3, zbaviť1
zachrániť zabrániť zničeniu, zachovať pred skazou, smrťou: ťažko raneného sa už nepodarilo zachrániť • hovor.: ratovať • zaratovať • zratovať • oratovať: z(a)ratoval mi život; oratovali nás pred najhorším • kniž. al. expr. spasiť (vyslobodiť z ťažkého položenia): už ťa nič nespasí • uchrániť • ochrániť (odvrátiť od niekoho dačo zlé): uchrániť, ochrániť svoju povesť pred klebetníkmi • pomôcť (obyč. v zápore): nič mu nepomôže, nič ho nezachráni • vyslobodiť • hovor. vytrhnúť (z niečoho): vyslobodiť, vytrhnúť z nešťastia
zratovať p. zachrániť, pomôcť 1
zratovať, -uje, -ujú dok. hovor.
1. (koho, čo) zachrániť (od smrti, od uhynutia ap.): Ani teraz mi nejde do rozumu, že sa neutopil a že zratoval človeka. (Jes-á) Hoviadko zratovať treba. (Kuk.) Ťažko (som si) zratoval holý život. (Jes-á)
2. (koho, koho čím) pomôcť, vypomôcť niekomu niečím v núdzi, v nedostatku ap., zaratovať: Myslela som, že ma zratuje, keď peňazí máte. (Fig.) Nedávno zratoval ju jačmeňom (Kuk.) požičal jej jačmeň. Stavíme sa na horárni, niečím nás zratujú. (Ráz.)
|| zratovať sa zried. zachrániť sa: Tu (na mori) sa už len na seba spoliehaj, ako sa zratovať. (Jes-á)
zrátať dk čo 1. spočítať niečo: wedle testamentu zrata se, gak nasleduge; jazyke wolowe vdene poslane do komory presporskeg, 18 per den 13, vcini v sume zratawssy fl 2, den 34 (ZVOLEN 1633); ( 1635); zratalo sa im za pastwu gich plat fl 9, den 90 (KRUPINA 1711); musim tenže statek na sumu penežitu obratity, zrataty a potom tuže sumu na dwe poly rozdelity (BENICE 1742); kupec welký zisk ze zlata toho úfagícý rékel, abi u ňeho zustal na poledňj, a zatúď aneb i pod poledňem zrátá (:sčítá:), čo to stogí (BU 1795) 2. odrátať, odpočítať niečo: gednemu kazdemu panu se hore zdwihalo a zratalo; Juro Mlinar na sedemnastu zratal (N. BOCA 1588); ( 1593); na tricat kil na wicudenja prinde mu sratat 60 funti; (mlynárovi) sa ma na 100 funtou na wiprassenja dwa funti zratat (KRUPINA 1755); (nevesta) za ne 90 zl praetenduwanich z mogeho wlasniho sy zratatj chce (PUKANEC 1767); zratovať1 ndk k 2: predoznameneg Catharinae nekdy Pawlowicz successoruw častka tež na fl 210, den 53 by se wztehuwala, ale y tu strani ssaczungu stawuw spusteneho a prebraneg častky Mihaloweg zratugj se fl 6, den 99, a tak pozustawa zlatich vherskich 203, den 54 (FOLKUŠOVÁ 1731); -ávať frekv k 2: bude sobe pan creditor zratawat a hore zdwihat z dežmy wineg (KRUPINA 1741); zrátať sa dk s kým urobiť vyúčtovanie, porátať sa s niekým: s kterymi (kupcami) sme mi se zrataly a až do zwrchu oznameneho dne timže obywatelom 115 fl dlužny zostaly (B. ŠTIAVNICA 1609); wssak prece Dutkowa k tomu ho naklonila, že se musel s nou zratati (PUKANEC 1775); z strani keltsigu a trowy sme se wespolek sratali, našlo se, že mne z domu a ze salaša giž wyplatili wonašuw 30 (NYÍREGYHÁZA 1789 E)
zratovať2 [zra-, zre-] dk koho zachrániť niekoho: skrz swjch paholkuw zretowany a skrz felcžgara zaopatreny gest (PÚCHOV 1768); zemsky pan chudobnegssjm podanjm swogim odkazowal, že gjch y z obiljm na sgata zratuge a gjm zborguge (ĽUBEĽA 1784); Ulubení wiďíc, že gú (Zéliu) w dobrí čas zratowal, už sa nawracať mislel do palacu (DS 1795)