zrak -u m.
1. zmysel na vnímanie svetla a iných viditeľných javov hmotného sveta; schopnosť vidieť; orgány tohto zmyslu: slabý z., orlí z., strácať z.; chyby z-u;
pren. pred duševným z-om v predstavách
2. kniž. i mn. zraky oči; pohľad: sklopiť z.; z-y sa im stretli; nespúšťať z. z niečoho, uprieť z. do diaľky; pred z-mi verejnosti pred verejnosťou;
zrakový príd.: z. orgán, z. vnem; z. klam;
zrakovo prísl.: z. postihnutý
zrakový -vá -vé príd.
optický vzťahujúci sa na svetlo al. na svetelné a iné javy vnímané zrakom • svetelný: dúha je optický, svetelný jav • zrakový • vizuálny: optický, zrakový vnem; optický, zrakový, vizuálny klam
zrakový p. optický
zrakový príd. týkajúci sa zraku, vzťahujúci sa na zrak; optický: z. orgán, z. pocit, vnem; z-é bunky; z-é schopnosti, z-é dojmy; z. klam, z-á pamäť;
zrakove prísl.