zraniť dok. poraniť: z. chodca; mína ho vážne z-la na nohe;
pren. poznámka ju hlboko z-la ranila;
nedok. zraňovať
// zraniť sa: z. sa na hlave, pri práci;
nedok. zraňovať sa
zraňovať -ňuje -ňujú -ňuj! -ňoval -ňujúc -ňujúci -ňovaný -ňovanie nedok.
zraňovať sa -ňuje sa -ňujú sa -ňuj sa! -ňoval sa -ňujúc sa -ňujúci sa -ňovanie sa nedok.
zraniť, -í, -ia dok.
1. (koho, čo) spôsobiť niekomu, niečomu poranenie, zranenie, poraniť: Mína ho zradila. (Hruš.) Mnohá z nich (striel) ľahšie i ťažšie zranila. (Fr. Kráľ); pren. Zranil som ti srdce (Kuk.) urazil som ťa, zarmútil som ťa.
2. (koho) spôsobiť niekomu duševnú bolesť, trýzeň, duševné muky, zarmútiť: Priekupníčku Krúpku život surovo zranil. (Mráz.) Tá úžasná krása ma priam zranila. (Zúb.);
nedok. zraňovať, -uje, -ujú i zráňať1, -a, -ajú
|| zraniť sa spôsobiť si zranenie, poranenie, poraniť sa: V snehu sa môžeme váľať ako v perinách a nezraníme sa. (Fr. Kráľ) Kto do nej (vojny) ide, ľahko sa zraní. (Tim.);
nedok. zraňovať sa i zráňať sa
zraňovať, zraňovať sa p. zraniť, zraniť sa