zrúcanina, -y, obyč. v mn. č. zrúcaniny, -nín ž. zvyšky múrov nejakého stavania, ruina, rozvalina, rumovisko, rumy: z-y hradu, zámku; zrúcaniny Strečna (Jes-á); (Z budovy) trčalo len niekoľko zrúcanín, už trávou a krovím zarastených. (Jégé);
pren. expr. zvyšok, zvyšky niečoho: zrúcaniny starého blahobytu (Kuk.); Chodí po zrúcaninách bývalej domácnosti. (Letz); pren. expr. Som zrúcanina, na nič nie súca (Tim.) zničený, chorý človek