zrúcať -a dok. nárazmi ap. rozrušiť, zmeniť na zrúcaninu (-y); zbúrať, zrútiť, zváľať: z. mesto, staré domy, kocky;
pren. z. starý poriadok odstrániť
// zrúcať sa zrútiť sa, rozpadnúť sa, zvaliť sa, zboriť sa, zbúrať sa: domy sa z-li;
pren. plán sa mu z-l
zrúcať -ca -cajú -caj! -cal -cajúc -caný -canie dok.
zrúcať sa -ca sa -cajú sa -caj sa! -cal sa -cajúc sa -caný -canie sa dok.
rozpadnúť sa 1. rozložiť sa na časti vplyvom dlhšieho procesu • rozsypať sa: murivo sa rozpadlo, rozsypalo • rozrúcať sa • porúcať sa • rozváľať sa • rozvaliť sa (rúcaním): most sa rozvalil • zvaliť sa • zbúrať sa • zrútiť sa • zrúcať sa • zboriť sa: stavisko sa po požiari zborilo • expr.: rozkydať sa • rozkydnúť sa: drevenica sa celkom rozkydla • odb.: zvetrať • rozvetrať (pôsobením vody, vzduchu, slnka): rozvetrané horniny • porozpadávať sa • porozpadúvať sa (postupne, jeden po druhom)
2. úderom, nárazom sa rozlámať • rozbiť sa • roztĺcť sa: váza sa rozpadla, roztĺkla na márne kúsky • hovor. roztrepať sa • expr.: rozdrúzgať sa • dodrúzgať sa • rozletieť sa • roztrieskať sa • roztrieštiť sa: všetky taniere sa už roztrepali, roztrieskali
3. p. rozložiť sa 3 4. p. rozísť sa 1
spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamy • expr.: rachnúť • ruchnúť • rafnúť • druzgnúť • capiť • capnúť • trocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť sa • skydať sa • skotiť sa • strepať sa • skrochmeliť sa • zmechriť sa • sterigať sa • steperiť sa • zrepetiť sa • zmlieť sa • kniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopy • det. hapať: dávaj pozor, aby si nehapal • skotúľať sa • expr.: kycnúť • skopŕcať sa • kopŕcnuť • skopŕcnuť • skoprcnúť • koprcnúť sa • skopŕcnuť sa • vykoprcnúť sa • skrbáľať sa • skrbáliť sa • skobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľal • expr. zrebriť sa • zletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríka • expr.: džuchnúť • žuchnúť • šustnúť • zošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlo • nár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol! • expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieť • zhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúť • lupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavy • expr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šušky • expr.: plesnúť • plesknúť • pľasnúť • pľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blata • zrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilo • zvaliť sa • expr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypal • expr.: roztiahnuť sa • rozcapiť sa • rozčapiť sa • natiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhý • fraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť sa • prevrátiť sa • prevaliť sa • expr.: vyvrátiť sa • vykrbáliť sa • vykydnúť sa • vyvaliť sa • vykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalila • popadať • pospadávať • pospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy
2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosa • napadnúť • napadať • spŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístie • napršať (veľa) • popršať • spršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik
3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúť • zrútiť sa • zrúcať sa • vyrúcať sa • zboriť sa • zosypať sa • zvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila
4. p. klesnúť 1
zrúcať nárazmi, rúcaním, búraním rozrušiť, rozložiť, zničiť, zmeniť na trosky (op. vystavať) • zbúrať • zváľať: starú štvrť mesta zrúcali, zbúrali, zváľali; zváľať, zrúcať most • zrútiť • zboriť • zvaliť (naraz) • zdemolovať: náložou zdemolovať budovu • rozváľať • rozvaliť • rozbúrať • rozrúcať (celkom zrúcať; obyč. postupne): rozváľať, rozbúrať niečo do základov; rozrúcať hradby • strhnúť (prudko, násilím zničiť): voda strhla most • kniž. rozboriť (obyč. pren.): rozboriť jednotu hnutia • kniž.: zrumiť • rozrumiť (obrátiť na rumy): zrumiť, rozrumiť palác • zruinovať (obrátiť na ruiny): vojská zruinovali chrámy • porúcať • pobúrať • poboriť • pováľať (postupne)
zrúcať sa p. rozpadnúť sa 1, spadnúť 3, zrútiť sa 1
zrútiť sa 1. prestať jestvovať ako celok (obyč. náhle; o niečom postavenom), zmeniť sa na trosky • zrúcať sa • zvaliť sa • zváľať sa: veža sa zrútila, zvalila; neudržiavané domy sa postupne zrúcali, zváľali • hovor. expr. zošutrovať sa (s hrmotom sa zrútiť): svah sa zošutroval • zboriť sa • rozboriť sa • zosypať sa: dvorana sa po dažďoch zborila, rozborila; strecha sa zosypala • expr. ruchnúť: stavba ruchla na hŕbu • rozrúcať sa • rozváľať sa • rozvaliť sa • rozpadnúť sa • rozsypať sa (rozložiť sa na veľa častí) • porúcať sa • pováľať sa (postupne)
2. p. spadnúť 1, 3
zvaliť 1. silou, prudkým nárazom spôsobiť pád niekoho, niečoho • zraziť • povaliť: zvaliť, povaliť chlapa na chrbát; zvaliť strom; zrazil psa na zem • zhodiť • strhnúť • sotiť: zhodil, sotil dieťa do bazéna; strhol ženu k sebe • prevrhnúť • prevaliť • prevrátiť • expr. prekotiť (niečo stojace): prevrhnúť, prevaliť vázu; prevrhol, prevrátil stôl • zváľať • pováľať • vyváľať • povyvaľovať • pozhadzovať (viacero vecí al. postupne): búrka zváľala, pováľala borovice
2. nárazom, silou zmeniť na trosky, silou zničiť • zrútiť • zboriť: lavína zvalila, zrútila, zborila dom • zváľať • zrúcať • zbúrať (nárazmi, váľaním, rúcaním, búraním): celú štvrť zváľali, zrúcali; zbúraná chalupa • vyvaliť (tlakom vytrhnúť zo základov) • rozvaliť • rozváľať • rozbúrať • rozrúcať • zdemolovať: rozváľané, zdemolované altánky; kolibu rozbúrali, rozrúcali • strhnúť: starú prístavbu dali strhnúť • pováľať • porúcať (postupne)
p. aj zvrhnúť
3. označiť niekoho za pôvodcu, príčinu niečoho • prisúdiť • pripísať • pričítať (komu čo): vinu zvalili na nás; krádež prisúdiť, pripísať, pričítať maloletému • fraz. expr. prišiť za golier: neúspech chcú zvaliť na mňa, mne ho chcú prišiť za golier • zviesť: všetko zviedli na iných • expr. potisnúť: rád potisol vinu na druhých • presunúť: zodpovednosť presunie na podriadených
rúcať, -a, -ajú nedok.
1. (čo) meniť na zrúcaniny, váľať, búrať: r. mestá, hradby, domy; pren.: r. tróny odstraňovať panovníkov, vládcov; r. plány kaziť; r. dôveru niekoho (Bod.) otriasať; r. spoločenské náhľady (Jes.) ukazovať ich neschopnosť, odstraňovať ich;
2. (čo na koho) hádzať, vrhať: pren. r. hanbu na niekoho (Tat.) ohovárať ho;
dok. zrútiť, zrúcať, porúcať
|| rúcať sa
1. rozpadávať sa: Zámky sa rúcajú. (Jégé); pren.: rúca sa staré hniezdo (Vaj.) rodina sa rozpadáva; Rúcajú sa všetky veterné zámky (Al.) zmarené sú nádeje; Svet sa mu rúcal pred očami (Urb.) menil sa; Ľahne si v hornej izbe, a pre mňa za mňa: rúcaj sa svete! (Heč.) nech sa stane čo chce;
2. padať dolu: skaly sa rúcali (Švant.); vrchy sa rúcali (Bod.); vodopád sa rúca zo skaly (Bod.) padá, rúti sa; pren.: rúca sa obloha (Botto) deje sa niečo hrozné;
dok. zrúcať sa, zrútiť sa
zrúcať, -a, -ajú dok. (čo) zmeniť na zrúcaniny, zboriť, zbúrať, rozváľať, zrútiť: z. mesto, z. hradby; z. staré domy; z. niečo do gruntu; Zrúcali ste za nami všetky mosty. (Karv.); pren. Zrúcali starý štát (Hor.) odstránili, rozvrátili.
|| zrúcať sa rozpadnúť sa, zboriť sa: pren. Plán sa mu ide zrúcať. (Heč.)
zrúcať dk čo, koho 1. zhádzať, pozhadzovať nadol niečo, niekoho: zbože gegich ze sopa dolu zrucal (SPIŠ 1724); dejicio: zhazugem, dolu rúcám, zrúcám, zwalugem (KS 1763); 2. zváľať, rozváľať, pováľať niečo, niekoho: pan Kubinyi Daniel rozkazal swym poddanym a služebnykom, aby mlyn zrucaly (LIPTOV 1691); stodolu a mastale k hostaku prynalezagicze dal zrucat (TRENČÍN 1717); prwny zazrak geho byl ten, že požehnanym swym zrucal kostel ffalessneg bohyne Dyany tak rečeneg (SKá 18. st); Diruere arcem: hrad zrucati (LD 18. st); zrucovať ndk: ruki twé učinili mňa a spúsobili aneb sworili mňa celého dokola a tak znáhla zrucugess mňa (KB 1757); když totissto w dome twem mass Yonasse Panu Bohu neposlussneho a protiwneho, ktery to wssecko zle na hlawu twogu zrudcuge (MS 1758); arieto: trkánim porážám, zrucugem (KS 1763); zrúcať sa dk zváľať sa, rozváľať sa: corruo: upadám, zrucám se, zbúram se (KS 1763); zrucovať sa ndk: stawagú totižto ne na pewnég skale, ale na pjsku nestálém, a proto na fukani wetrúw y na pripadi potokúw snádnó se zrucuge geych stawenj (BlR 18. st)