zoznámiť sa 1. navzájom (osobne) prísť do kontaktu, nadviazať známosť • spoznať sa • poznať sa: zoznámili sa, (s)poznali sa na dovolenke • zried.: oboznámiť sa • zoznať sa: zoznali sa a spriatelili (Tatarka); oboznámiť sa s celou rodinou • zastaráv.: oboznať sa • obznať sa • nár. oznať sa • pozoznamovať sa (postupne): do konca pobytu sme sa všetci pozoznamovali
2. bližšie sa poučiť o niečom, získať o niečom informácie, vedomosti • oboznámiť sa • informovať sa: podrobne sa zoznámiť, oboznámiť s podmienkami štúdia; informovať sa o svojich právach, zoznámiť sa so svojimi právami • zastaráv. oboznať sa • zastar. obznať sa • zried. obznámiť sa (Laskomerský) • pooboznamovať sa • pozoznamovať sa (postupne): pooboznamovať sa s problémami pracoviska • poinformovať sa (vyžiadať si informácie): poinformovať sa o zdravotnom stave detí
zoznať sa p. zoznámiť sa 1
zoznať, -á, -ajú dok. zastar. (čo)
1. priznať, uznať: Greguš zoznal svoju chybu. (Vaj.) „To máš pravdu, Zuzička,“ zoznal som už nahlas a úprimne. (Kuk.)
2. poznať: Zoznáš, že srdce jeho nie je tvrdé. (Kal.);
nedok. zoznávať, -a, -ajú
|| zoznať sa zried. zoznámiť sa: Pred rokmi, keď Menkina prišiel domov, zoznali sa a spriatelili. (Tat.)
zoznať [zo-, ze-] dk 1. vyznať, vyhlásiť: zeznali gsu, ze gsu vplne zgednani vczinili z obu stranu ze wsseho diedictwi a statkuow gegich (ŽK 1493); czos by na mukach seznaly miesstianom nassym, to seznanj rozkazati dati kaziess (BRATISLAVA 1526); pany censores podle sweg zdraweg conscientie zeznaly, ze na to gesstye ma doplatit fl 17 (TRENČÍN 1640); jestli by ktery drevo stal aneb jeho vrch vytal, ten takovy musel podle prisahy seznati a biršaghu zakaždym fl 4 anebo fl 5 dati (PAPRADNO 1673 LP); takto su pred namy w pritomnosty Mattyassa, syna Namessnieho Gurka Galkovicza, dobrowolne zeznali a powedeli (V. KUBÍN 1684); lebo može pod dobrym svedomim zeznat všecka obec, že ho takoveho obilia vynesli na čtyristo meric 2. čo spoznať, uznať niečo: (krčmári) magy zeznaty, po csem by se mohlo to piwo widawaty (P. BYSTRICA 1506); o tegto bylince pyssj, že by ginym menem slula artemis, a když moc gegj skussenim y gegj prospech zeznala Diana, swe gmeno gi, te byline dala (HL 17. st); s techto slow Pana Gežisse snadno zeznaty mužeme, gak gest gemu mile a prigemne, když o geho žiwotu rozgimame (Le 1730); ti mnye szam, Panye mój, to śadam, poprobuj, zoznás moju szpravodlyivosztz (DŽ 1752); Gudás, kdiž widel dari swoge, dówerňe zeznal, že (žena) sprawedliwá ge (GV 1755); mudrcowe starodawni židowssti popisali gich (chorôb) a zeznali dewatsto (MS 1758); kdy inžinier od našich gruntovnych panu vyvolany naš chotar meral, sam nalezl a zeznal to, že by sme podle urbaru vetši užitky miti meli asi o polovicu (V. BOROVÉ 1775 LP); -ávať ndk k 1: Joanes Čorba tuto odpowet personaliter zoznawa, že ho tu dnes rokowali, ale že doma o tom newedel (SPIŠ 1602 DSJ); co zeznavame pod našim dobrym sumeniem (ŠARIŠ 1690 LP); mj to zeznawame, ag y pamatame, y sljchaly sme, že ty zeme wzdy bywaly pry teg chalupe (PRUŽINA 1718); zeznawa, že musela podgistim tyarssena bit Dora Pavloviech (VELIČNÁ 1724); zeznawa, že za ten czely čas z rozkazu sweg paneg chodiwal gest do hór a hagow na drewo (JACOVCE 1756); k 2: agnosco: poznáwám, uznáwám, zeznawám (KS 1763); zoznať sa dk 1. priznať sa: protoze se vsty swymy seznal, pygycz s poddanymy pan Swniegowymy na Marczeku, ze gest nayaty, aby Wyssnyowskeho zabyl (s. l. 1584); ponewadz se samy zeznaly, ze by suprascriptum actorem dobily, osuzugy se (ILAVA 1660) 2. s kým spoznať sa, zoznámiť sa: secundo eum noveram: po druhé sem se byl zeznal s nym (KS 1763); -ávať sa ndk 1. k 2: familiaresco: zeznáwám se (KS 1763) 2. stávať sa známym: innotesco: zeznáwám se, na známost pricházám, známy sem (KS 1763)