zotročiť dok.
1. zbaviť slobody, uvrhnúť do otroctva, podmaniť: z. cudziu krajinu
2. urobiť celkom závislým od niekoho: z-ená žena;
nedok. zotročovať
zotročovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok.
utláčať, utlačovať 1. tlakom zmenšovať objem niečoho • stláčať • stlačovať: utláčať, stláčať slamu do kopy • pritláčať • pritlačovať • pritískať (spôsobovať tesné priblíženie niečoho): pritláčať, pritískať zem okolo rastliny • utĺkať • ubíjať (tlačením, bitím utláčať, stláčať): utĺka, ubíja hlinu, betón • udupávať (dupaním utláčať): udupávať sneh okolo chaty • utľapkávať • uťapkávať (tľapkaním, ťapkaním utláčať): utľapkávať, uťapkávať zem bosými nohami
2. uskutočňovať útlak • zastaráv. utískať: národnostne, sociálne, politicky utláčať, utískať ľud • ujarmovať • kniž. jarmiť • zotročovať (celkom zbavovať osobnej, politickej, hospodárskej a pod. slobody): mnohí vládcovia chcú ujarmovať, zotročovať národy • expr.: gniaviť • degviť: v zajatí ich degvili; gniavili ich ľudskú dôstojnosť • deptať: deptať ľudské práva • ubíjať • dláviť: vedome ho psychicky ubíja, dlávi • prenasledovať (mocensky al. iným spôsobom proti niekomu vystupovať): prenasledujú ho za pokrokové názory • tyranizovať • terorizovať (vynucovať si poslušnosť, vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje rodinu a celé okolie
zotročiť, -í, -ia dok. (koho, čo)
1. urobiť z niekoho otroka, porobiť, zbaviť slobody: z. národ, z. krajinu; Nebojíme sa ani tých, čo by chceli znovu zotročiť našu vlasť. (Mňač.); aby ľud nezotročilo už viac nič (Mih.);
2. urobiť úplne závislým od vôle niekoho: Guzy sa mi diabolsky vysmieval — že ma teraz drží v rukách. Teraz ma celkom zotročil. (Jégé);
nedok. zotročovať, -uje, -ujú
zotročovať p. zotročiť