zostúpiť -i dok. zísť1 (význ. 1): z. z vrchu, z. do suterénu, z. po rebríku; z. z vlaku vystúpiť;
nedok. zostupovať
zostupovať -puje -pujú -puj! -poval -pujúc -pujúci -povanie nedok.
schádzať1 1. ísť smerom dolu odniekiaľ • zostupovať • zriedkavejšie schodiť: schádzajú, zostupujú z vrchu strmým chodníkom; priložil k stene rebrík, aby bolo čím schodiť z pôjda • zbiehať (behom ísť dolu): každý deň zbieha zo salaša do dediny • spúšťať sa: spúšťali sme sa do doliny už za tmy
2. prestávať jestvovať • strácať sa: z tváre jej neschádzal, nestrácal sa úsmev • miznúť (o snehu): sneh už pomaly z kopcov mizol, schádzal
zostupovať p. schádzať1 1
zostúpiť, -i, -ia dok. dostať sa niekoľkými krokmi al. chôdzou z vyššieho miesta na nižšie, zísť smerom dolu: Zostúpili schodmi do suterénu. (Min.) (Po rebríku) bol Francek zostúpil. (Zúb.) Juro zostúpil do priekopy. (Heč.) Partizáni zostúpili z hôr. (Ondr.); z. z voza, z vlaku, z koňa; pren.; Výklady (sprievodcov) zostúpia až o celú oktávu (Heč.) sprievodcovia pri výkladoch znížia, zoslabia hlas. Nesmiem zostúpiť do tmavej mohyly (Vaj.) zomrieť; náb. z. z neba podľa náboženských predstáv prísť z neba na zem;
nedok. zostupovať, -uje, -ujú
zostupovať p. zostúpiť
zostupovať sa, -uje, -ujú nedok. zastar. pohybovať sa smerom k sebe; spojovať sa, združovať sa: Kraj sa menil, hory sa zostupovali. (Šolt.) Učené družstvá zostupovali sa veľadiť rodný jazyk. (Vlč.)
zostúpiť [ze-, z-] dk zísť smerom nadol: poďte tehdy, zestúpme a zamjsságme tam gazyk geych, aby žadny s nych nezrozumel hlasu bljžniho swého (KB 1757); deflectere in aliqvem locum: ňekam zegjti, zestúpiti; degredi ad pedes: s koňa zegjti, zestúpiti (KS 1763); s posťélki, na kterús wišél, nezestúpíš, než smrťú zemreš (BN 1790); zostupovať ndk: (príbuzní) w dolu stupugjcych poradku su wnuk a wnučka, prawnuk a prawnučka (KoB 1666); Yežiss wiďel Ducha Božjho, že zestupuge gako holúb a pricházá náňho; (Jakob) widel w snách rebryk stogjcy na zemi a wrch geho dotykagjcy se neba, angelu take wystúpúgjcych y zestúpúgjcych po ňem (KB 1756); ( 1757); descendo: zestupugem, dolú scházám (KS 1763); pren: k tebe, Pane, wolat budem, žebys ty nekedj nemlčal o mne a neprirownal sa tjm, ktery zestupugú do gazera (BlR 18. st) schádzajú do záhrobia, zomierajú