Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zostať -stane, -stanú -staň! -stal dok. ostať (význ. 1 – 5): z. doma, o deň dlhšie, z. na večeru; z. slobodný, z. sedieť; z. celkom sám; z. pozadu i pren. oneskoriť sa; z-lo ticho nastalo; z-lo niečo od obeda? nez-lo mu veľa času

● expr. z. na ocot nevydať sa; z. na chvoste zaostať; z. v hanbe byť nepovšimnutý, zahanbený ap.; nech to z-e medzi nami nech je to utajené;

nedok. zostávať -a

zostať -tane -tanú zostaň! -tal -tanúc -tanie dok.

zostať, zostane, zostanú, zostal, rozk. zostaň dok.

1. zotrvať na tom istom mieste, nevzdialiť sa z miesta, zdržať sa niekde, pobudnúť, ostať: z. doma, z. v izbe; z. v posteli; z. niekde na noc prenocovať; Aby sme u nich aspoň jeden deň zostali. (Čaj.) Andrej zostal do večera. (Vaj.) Alebo radšej zostanem pri tebe. (Kuk.); pren. Ten dom sa zvalil. A tam zostali otcovia oboch kamarátov (Tomašč.) prišli o život, zahynuli.

● z. niekomu na krku, na hrdle, na bedrách ap. byť na ťarchu, byť príťažou;

2. zotrvať, vydržať, ostať v určitom stave, uchovať si nejakú vlastnosť; pokračovať v nejakej činnosti, v nejakom stave: z. v platnosti; z. v tajnosti; z. bez následkov; z. pasívny; z. chladnokrvný; z. dlžný niekomu niečo; z. pokojný; z. nažive, pri živote; noha zostala krivá (Taj.); z. starou dievkou nevydať sa; z. starým mládencom neoženiť sa; Povedal, že je Slovákom a Slovákom zostane. (Škult.); zostal pri notárstve (Vaj.); Chlapec zostal pod opaterou tetky. (Kuk.); z. v pamäti utkvieť; často sa spája s neurčitkom slovies a vyjadruje trvanie činnosti al. stavu, ktorú (-ú) označuje neurčitok daného slovesa: z. sedieť, z. ležať; z. trčať; z. visieť; z. stáť a) stáť ďalej na tom istom mieste; b) zastaviť sa

● hovor. žart. z. na ocot nevydať sa; hovor. žart. z. na semeno neoženiť sa; nezostane kameň na kameni všetko sa zničí; všetko zostane po starom (pri starom) nezmení sa, bude tak, ako bolo; z. pro (na) svojom nezmeniť svoje rozhodnutie, trvať na svojom stanovisku; z. na niečom (pri niečom) dohodnúť sa: Zostali na tom, že vystavia včelín pod hruškou. (Kuk.); zostane to medzi nami zachováme to v tajnosti; zostane (zostalo) na niekom je (bol) povinný niečo urobiť; z. na vážkach nerozhodnúť sa; z. na polceste nedokončiť niečo; t. na papieri, z. púhou literou neuskutočniť sa, nesplniť sa; hovor. arch. zdraví zostaňte, zbohom zostaňte pozdrav pri odchode; Aby sa i vlk nasýtil, i baran zostal celý (porek.) aby boli všetci uspokojení.

3. stať sa nejakým, niečím, dostať sa do určitého stavu (vyjadruje náhlu zmenu stavu); ocitnúť sa v istom stave: z. sám, samotný; a zostal s ním osamote (Vaj.); z. pyšný; z. ticho; z. bez peňazí; deti zostanú bez matky osirejú; z. pozadu

● expr. z. na chvoste a) byť na samom konci; b) zostať (napr. vo vývine); z. ako prikovaný, z. ako soľný stĺp zmeravieť (napr. od ľaku, od strachu); z. v hanbe byť zahanbený; hovor. z. na holom prísť o majetok, schudobnieť; z. bez chleba stratiť zamestnanie; hovor. expr. z. na ľade nemať, nedostať nič;

4. zachovať sa ako zvyšok, zvýšiť z niečoho, ostať: zostalo mi trochu času; A od večera vám niečo nezostalo? I studené zjem. (Kuk.) Nezostalo mu z neho nijakých dojmov. (Vaj.) To bolo všetko, čo zostalo po jej mužovi. (Min.) Na stavbe nezostalo živej duše (Tat.) celkom nik. A čo po mne zostane, to čert vie, komu sa dostane. (úsl.)

● nezostalo po ňom ani chýru (ani slychu, ani vidu) zanikla každá stopa; nezostalo nič iné (iného), ako (len, než)... nebolo iného východiska;

nedok. zostávať, -a, -ajú

zostať [zo-, zô-, zú-] dk
1. zotrvať na tom istom mieste: ona wezme wsseho polowiczi, czoz gest w tem domie zustalo (ŽK 1473); pryssel byl ze dwema wozy, czo ssestmy woly wyezol, a on wy, czo do nych byl nabral, a to pry nem zostalo wsseczko (H. OPATOVCE 1554); za woly, ktere w tabore zostaly (JELŠAVA 1603); mnozy wssecko tam stratili, co kdy by doma byli zustali, mohlo zawarowano byti (RUŽOMBEROK 1605); ostatnj riad drobnegssj nech pri dome zustane (KRUPINA 1651); y zostal Yonáss w bruchu rybi za try dny y za try noci (KB 1756); obrazi nisstmeňég zustaťi múžú ay w chráméch Božích, gen ňé tak mnohé (BR 1785)
2. zotrvať v určitom stave: gmenowany Ondruss na oczizne w Nedezy ma w pokogi zuostati (ŽK 1469) pokojne žiť; aby taze laska a dobrota mezy nami zostala (s. l. 1565 E); wdowa ma tye zeme, ktere od Porubskych tal wzala, magy pry neg w czelosty zuostaty (ZVOLEN 1610); (dôchodok) chwala Panu Bohu gesste do tichto čzasu gest pri pokogy zustal (ŠAŠTÍN 1621) nezmenil sa; tsi zosztál Kristus u smertzi? Nyé, alye na tretzi dzeny zmartvich vsztál (MCa 1750); v tsisztosztzi tam Mária Pána porodzila, chtorá tsisztu pannu zosztala (HPS 1752);
L. z. dlžen nadobudnúť povinnosť splatiť dlžobu: swrchugmenowany pan Waczlaw gim na tu summu zustal dlužen cztyrista zlatych (ŽK 1472); z. živý, pri žive, pri živote, v živote nezomrieť: gestli by geho žena zustala zywa, tedy muoz tey komory uzywati do smrti (P. ĽUPČA 1556); p. Kubini Janosska prosila Geho Welkomožnosti, len abi pri žiwote zostali (SKLABIŇA 1685); mnohe dwore tak se wiprazdnilj, že srstečkj pry žiwe nezostalo (KT 1753); kdy by ťi kdo odwraťil, čo od ťeba dostal, snaď bys pre netrpezliwost w žiwote nezostal (GV 1755)
F. nezostal kameň na kameni všetko sa zbúralo, zničilo: ani kamen nezustal na kameni (ŽP 1788); žadneho kamene na kameni nezustalo tak sporadaneho, abj mohel byti lidem ku obydlenj (CS 18. st)
3. stať sa nejakým, dostať sa do nej. stavu: ktery bozeynik se obchodi ffalessnu kupi, bud loktem kratkym, nebo dwogim zawazym, nebo nesprawedliwym mertukem, zustane bezectny (ŽK 1473); nam se to nezdalo, aby nass spolusused, jsucz spravedlivy, v sskodie zuostal (BECKOV 1508); Paulus Puchala byl mlady sirotou zostal (P. ĽUPČA 1579); na to mu dal, tomu Yakubowy, fl 10 a gesstie dluzen zostal fl 2, den 75 (S. KRÍŽ n. H. 1582); od wetru, od ohne, od wody, powodne y žebrakem zustaness (BV 1652); který ňekdy na zraku oči swých zdrawy byl a potom slepi zostal (MP 1718); Syn boži člowekom zostal, wzal telo na sebe (GV 1755); uslyss Bože náss, nebo sme zostali na potupu; gá zostal sem gjm na posmech (KB 1757); horučost welka ssetku wlchkost z chleba witaha, ass zostane twrdi (PR 18. st)
F. z. hrubá, samodruhá, ťažká, tehotná oťarchavieť, otehotnieť: fatens tato w ten čas hrubou zustala (VELIČNÁ 1724); any naleziti skutek sem neuczinil s nu tak, aby ze skutkow takich tiehotna zustala (M. UHERCE 1751); z muža, kteréhož tí weci sú, ťažká sem zostala (GV 1755); Dora ode mnga samodruha zostala (PRIEVIDZA 1796); z. v hanbe zahanbiť sa: Geho Milost (splatiť) dluzobu nakrace ocekawa, tehda žebi sme w hanbe nezostaly (KRUPINA 1651); z. na chvoste zaostať, byť posledný: koho sy guž dost obdaril, netrufa wíc dostat, protož nedba w twogeg pracy y na chwoste zostať (GV 1755); z. na popol zhorieť: in cineres sedit urbs: na popel zostalo mesto (KS 1763); z. bez kusa chleba nemať z čoho žiť: temer presz rok pracj letni ani gednu sem nekonal, a tak bez kusza chleba sem zustal (H. STRHÁRE 1759); z. o ničom, pri ničom všetko stratiť, ostať bez majetku: museli by sme všetko predat a o ničem zostati (STAŠKOV 1671 LP)
4. po kom, čom zachovať sa ako zvyšok: Stefan Kolar wiznal, ze by Jacub Mlinar Michalka take odbyl, a ze mu gesscze zuostal geden zlaty a 20 grossy (ŽK 1455); za drobny pak statek, czo byl zostal, tak dokonali a vdielali (P. ĽUPČA 1537); brater gegich z statku, kteryz byl zuostal po rodiczuoch (ŽILINA 1554); on zemrel z manzelkow y z dietkamy, ze nezostalo zadneho pokoleny geho (D. ŠTUBŇA 1587 E); giss wyrubal ten zawos kameny, nemnoho zuostalo, a y to wyruba (ŽARNOVICA 1589); most hričowsky gest giž hotowy y deskamy uloženy, takže giž po nem kuoli, ktere zustalo, zem k tomuto mostu chotessowskemu wozia (BYTČA 1613); soly co bolo y co od Jachnjat zustalo, posilam (MARKUŠOVCE 18. st)
F. len kost a koza zostala na mne (RADVAŇ 1714) som veľmi chudý
5. na čom rozhodnúť sa, dohodnúť sa o niečom: Barbora na tiem giest zostala (ŽK 1488); na tem sem zustal a to sme dokonali meczy sebau, že do roka mam gemu cžekaty a že zatim ma mne zadosty včinity (OČOVÁ 1582);
6. pri čom nemeniť sa: tieto weczi magy pri tom zostati a žadni proti toho aby nebyl (JELŠAVA 1597); pro lepssu gistotu teho, aby pri tom zawždy y na buducze czasy zostalo, do techto nassych knych mestenskych se zapisati roskazalo (JELŠAVA 1602)
7. komu, na koho dostať sa, pripadnúť niekomu do vlastníctva: ty zeme magi gey potomkom wsseliyakym zostati na weky wekow (P. ĽUPČA 1560); na ktereho by bohactwj geho zustati mohlo (WP 1768)
8. od čoho nezúčastniť sa niečoho: gesli by kteri z mistruw anebo z towarissuw prez dostatecžneg a naležiteg pricžini od takoweg processie zustal a pritomni by nebil, ma pokutowani bity (PRIEVIDZA 1764); zostávať ndk
1. k 1: Stanislaw Bakaler z sweho puol dwora pustil Stanislawowy Prokopowi gednu cztwrtinu a sam na gedney cztwrtine zostawa (P. ĽUPČA 1561); Mikulass a Pawol slobodne zustawagi na dwore zwrchu menowanem (L. TRNOVEC 1580); pri teplicích jest i špital, v kteremžto osob deseť zustává (BOJNICE 1614 U2); w meste Lobayna zustawali dwa žaci wgedno na gedneg hospode (MS 1758); Mathias Grunszky, kertiscik z Gallicii, zustawa w Uhrich 6 roky (PREŠOV 1784);
2. k 2: gsau a zuostawagy w te pocztywostj, w ktere prwe byly y z manzielkamy swemy (ŽK 1561); mnohi ludie bežie a bane zostavaju pustie (FIĽAKOVO 1562 RaT); kdj sem pred roki ssiestmj nebo siedmi w nasseg dedine richtarom zustawal, teda sem gedneho suseda wiprawil do mesta kralowskeho Krupini k richtaru (KRUPINA 1643); do toho času utrapeny zustawame (PREŠOV 1699); kdyby každy weriti mel, co geho starssy werili, a w teg wjre zustawati, w ktereg wichowan gest (IA 1708)
F. z. dlžen, podlžen, na dlhu komu čo byť, ostávať dlžný: Zophia zustawa dluzna Grenowi z Luczky fl 10 (ŽILINA 1554); reliquor: zostáwám na dluhu (KS 1763); panstwu tich 183 funtuw sira podlžen zostawam (M. KAMEŇ 1768); z. v panenstve, v parte (o dievke) byť, ostávať slobodná: každorocžne predreczenym syrotam, pokud w parte budu zustawat, osemnaste zlatych bude platit (ORAVA 1660 MŽ); mladssya sestra gesste w pannenstwy zustawa (KRUPINA 1692); z. pri živote žiť: superstito: pri žiwoťe zostáwám (KS 1763); z. na tom trvať na niečom: tak sem jim podpisal, jak mi vyšlo, na tym zustavam (ABOV 1783 LP)
F. ako zostávaš ako sa máš: pokud sme newedeli, kde sy a gako zustawaš (S. TEPLICA 1676 E)
3. k 3: neb czasta prisaha czasem dopomaha, že zustawa lhar wetssy (BV 1652); y ďiťe, čym se wyc byge, tym horsse zostawa (GP 1782); my ze dne na den mizernejše a hudobnejše zustavame (RICHVALD 1786 LP); smutny gest cas ten, w kterem nektere ditky mileho otca sweho tratia a na sirotu zostawagu a prichazagu (Káz 18. st); kone naturi gsu bogazliweg, kdis ale chleb z winem namoknuti gim požiwat daš, smelost weliku dostawagj a z bubnem neb trubenim ohniwegssj a čerstwegssj zostawagy (PR 18. st)
4. k 4: pak gesste zostawa toho dlhv fl 30 (DIVIAKY 1595); krawy, ktere zustawagy, aby se prodaly; czo zustawa, nechawam Anczy, dczere mey (ŽILINA 1601); ( 1610); zustawa gesce geden falat placu (SPIŠ 1732); restat: zbywá, zostáwá, pozostáwá (KS 1763)
5. na čom trvať na niečom: na tem zustawame, aby hnedky od swatku swateho Jana zadnemu nebylo slobodno trawu zbyraty aneb statek pastj (ZÁBORIE 1714)
6. komu, pri kom, čom patriť do vlastníctva, ostávať vo vlastníctve: kdyby farar umrel anebo ssel precz, tedy ty dwe krawe aby tu wzdy pry fare zostawaly, aby se nykdy od fary neutratily (PARÍŽOVCE 1564); včiniwssj s Ferenczom sprawedliwy počet, zustawa tehdy pri Soffigi gesste ze wsseckey summi fl padesate (P. ĽUPČA 1596); statek syrotny, kterižto statek zustawa na gegych detatko gmenem Tomassa (TRSTÍN 1614); zahrada Trczkoweg sirotkam aby zustawala (ŽILINA 1617); w Klenjach na yrek kupene sedlaczke sedzeny, ktere pan Dobrawjcki predal, pani Borj Yudite zustawa a gegi bude (KRUPINA 1663)
7. koho nechať, zanechať niekoho: kdy pryssel Kuny Janoss do mesta, zustawal tu swych sluzebnykuw a sam ssel do kasstiela (ŽILINA 1599); panow sudczow prosim, zebj nas raczilj tak zustawat, abj sme negakeg kriwdj nebo skodj nemelj (ORLOVÉ 1661)

zostávať p. zostať