zosobášiť -i dok. spojiť sobášom: z. snúbencov
// zosobášiť sa uzavrieť manželstvo: civilne, cirkevne sa z., nie sú z-ení
zosobášiť sa -ši sa -šia sa zosobáš sa! -šil sa -šiac sa -šený -šenie sa dok.
zosobášiť -ši -šia zosobáš! -šil -šiac -šený -šenie dok.
vydať sa 1. (o žene) úradne potvrdiť manželské spolužitie s niekým, vstúpiť do manželstva • uzavrieť/uzatvoriť manželstvo: vydala sa za cudzinca, uzavrela manželstvo s cudzincom • kniž. vstúpiť do stavu manželského • vziať si • zobrať si (niekoho za muža): chce si vziať, zobrať bývalého spolužiaka • hovor. ísť za niekoho: neviem, za koho šla • mať sobáš • zosobášiť sa (aj o mužovi; týka sa svadobného obradu): dcéra mala sobáš, zosobášila sa v Dóme sv. Martina • mať svadbu • svadbiť sa (nedok.) (týka sa svadobného obradu i svadobnej hostiny; aj o mužovi): bude mať svadbu až v lete • fraz.: dostať sa/ísť pod čepiec • ísť pred oltár (aj o mužovi) • hovor. pejor. zadrhnúť sa: zadrhla sa s alkoholikom
2. urobiť rozhodnutie ísť niekam a začať realizovať tento zámer • pustiť sa: vydať sa, pustiť sa chodníkom doľava • dať sa • odísť • odobrať sa: dať sa, odísť na cesty; vydať sa, odísť za slávou • vypraviť sa • vybrať sa • vystrojiť sa • vychystať sa: ráno sa vypravili, vybrali, vystrojili na túru • expr. vytrepať sa • hovor.: tajsť • taísť: nazbierali húb a tašli domov • pobrať sa • vykročiť: pobrali sa navštíviť starkých; po váhaní vykročili cestou doprava • expr.: schytiť sa • vychytiť sa
3. zbaviť sa (obyč. z nevyhnutnosti al. neuvážene) všetkých peňazí • vytroviť sa • minúť • utratiť: vydať sa, vytroviť sa zo všetkých úspor; minúť, utratiť našetrené peniaze • stroviť • potroviť: je ľahkomyseľná, hneď všetko stroví, potroví • premrhať • zmárniť • expr.: prehajdákať • pregazdovať • prebačovať • prešustrovať • roztatáriť • rozfrnadiť • rozfrnádliť (nehospodárne minúť)
p. aj premárniť
zosobášiť sa cirkevne al. úradne sa spojiť do manželského zväzku • uzavrieť manželstvo • hovor. osobášiť sa: zosobášili sa, uzavreli manželstvo v Dóme sv. Alžbety; osobášili sa iba tak narýchlo • vziať sa • zobrať sa: snúbenci sa vzali, zobrali na fašiangy • hovor. pobrať sa: chcú sa pobrať na jar • mať sobáš • mať svadbu • nár. dosvadbiť sa (Dobšinský) • zastar. oddať sa
p. aj oženiť sa, vydať sa
sobášiť, -i, -ia nedok. (koho) vykonávať svadobný obrad. oddávať: V skromnom kostolíku sobášil ich dekan. (Vaj.);
dok. zosobášiť
|| sobášiť sa uzavierať manželstvo: Ja sa s vami sobášiť nebudem. (Vaj.);
dok. zosobášiť sa
zosobášiť, -i, -ia dok. (koho, koho s kým) spojiť manželstvom, oddať: z. snúbencov; Bez reverzov ma náš farár nezosobáši. (Jes.) Urobil slávnu veselicu, zosobášiac Jaroslavu s Holešom. (Jégé)
|| zosobášiť sa (s kým i bezpredm.) uzavrieť manželstvo: z. sa civilne, cirkevne; Mladí sa zosobášili iba na úrade. (Tat.) Maťko sa zosobášil s Milou. (Jégé)
zosobášiť [ze-] dk koho (s kým) spojiť manželstvom, oddať niekoho: sudny den gich zesobassi, aby spolu žili (GŠ 1758); gá sem se wzdicky domnjwal, že te z nebeskim ženichem zesobassim (VP 1764); (biskup) pripogil Krystinu k Schmiczowemu boku, mysljc: to gest swátost pár zesobássiti, nemuže to potom ani král zrussiti (MVP 18. st); z. sa s kým oženiť sa s niekým, vydať sa za niekoho: prosyl cysare, aby skrze posla Eufrasigi pisati a poručiti ráčil, aby se s nim sesobássila (VP 1764)