zosnulý kniž.
I. príd. mŕtvy, zomretý, nebohý: dielo z-ého spisovateľa
II. zosnulý m. zomretý, mŕtvy človek: rozlúčiť sa s drahým z-m;
zosnulá ž.
zosnulý -lého pl. N -lí G -lých m.
zosnulý -lá -lé príd.
mŕtvy1 1. ktorý prestal žiť (o človeku, tvoroch), ktorý nejaví znaky života (op. živý) • zomretý • umretý: hroby mŕtvych, zomretých, umretých príbuzných • kniž. zastaráv.: zomrelý • umrelý • umrlý (Kukučín, Timrava) • zahynutý (ktorý zahynul) • kniž. zastar. zahynulý: zahynutí vojaci • zdochnutý (o zvieratách, hrub. i o človeku): zdochnutý pes • kniž. zosnulý • trocha zjemn. nebohý • expr. nebožký: dom zosnulého, nebohého starého otca • neživý • nehybný • bezduchý: mŕtve, neživé, nehybné, bezduché telo • meravý • stuhnutý • expr. tuhý • pren.: vystretý • vyvrátený • vyvalený: meravé oči; našli ho stuhnutého, tuhého, vystretého na dlážke • pren.: studený • vychladnutý: už je studený • pren. vyhasnutý (o očiach) • odumretý • odb. nekrotický: odumreté telá morských živočíchov; odumreté, nekrotické tkanivo
2. p. pustý, prázdny 3. p. neplodný
mŕtvy2 zomretý človek • nebohý: položiť mŕtveho, nebohého na máry • zomretý • kniž.: zomrelý • zosnulý: modlitba za zomretých • expr. nebožký • hovor. nebožtík
nebohý1 (o človeku) ktorý prestal žiť, ktorý umrel (op. živý) • mŕtvy • zomretý: môj nebohý, mŕtvy manžel; modliť sa za zomretého priateľa • zastaráv. zomrelý • kniž. zosnulý: spomínať na zomrelého, zosnulého človeka • expr. nebožký: hrob nebožkej starej mamy • fraz. zjemn.: večnej pamäti • blahej pamäti (aj v postavení po podstatnom mene): večnej pamäti naša mať; otec môj blahej pamäti hovorievali…
p. aj mŕtvy1
zosnulý1 p. mŕtvy1
zosnulý2 p. mŕtvy2
zosnulý, zried. i zosnutý príd. zjemn. ktorý zomrel, nebohý, zomretý, zomrelý, mŕtvy: zosnulá mamička (Dobš.);
spodst. zosnulý, zried. i zosnutý, -ého m. zomretý, mŕtvy človek, nebohý: zosnulá, zried. i zosnutá, -ej ž. mŕtva žena: pozostatky z-ého; pamiatka z-ej; hroby z-ých; tíšina mŕtva nad zosnutým veje (Piš.)
zosnulý [ze-] príd 1. kt. usnul, zaspal: obsopitus: usnuly, zesnuly (KS 1763) 2. kt. zomrel, zomretý, mŕtvy: poznamenany ssyat nebossticžky meg manželky w Krystu Panu zesnuleg Zuzanny Akay (HRADNÁ 1632); k mogemu tomu obžiwenj nemalo tj gmenowite horucy slzy, wzdjchany mogeg p. macochy w Panu giž zesnuleg napomahaly (WO 1670); ješte neboštik pan Josephus Mattyašovsky, v Kristu Panu zesnuly, pobral nam nasilne zeme (L. LEHOTA 1762 LP); popisane su wecy po zesnuleg Valentíne skrze deputatuw (PRIEVIDZA 1784); subst z. kto zomrel, mŕtvy človek: swaty Pawel aposstol o mrtwich pissice, naziwa ich zesnulimy aneb spigicimi (MK 18. st)