zornička -y -čiek (astron. Zornička), zornica -e -níc ž.
1. planéta Venuša na rannej oblohe
2. zastaráv. zrenica, zrenička: rozšírené z-y
zornica -ce -níc ž.
zornica 1. planéta Venuša ako ranná hviezda • zornička: za svitu zornice, zorničky • poet. dennica
2. p. zrenica 1
zrenica 1. kruhový otvor v dúhovke, ktorým vniká do oka svetlo • zrenička • zastaráv.: zornica • zornička: mať rozšírené zrenice, zorničky
2. p. oko 1
zornička, -y, -čiek i zornica, -e, -níc ž.
1. hviezda, ktorá sa prvá objavuje na oblohe a ráno najdlhšie svieti, dennica, planéta Venuša: z. vychodí, zapadá; za svitu zornice (Kost.); ranná zornička (Hlb.); pren. Vychádza i jemu slávy zornica (Hviezd.) začínajú sa i preňho slávne časy.
2. trochu zastar. zrenica, zrenička oka: rozšírené zorničky (Šteinh.); pren. Zodvihni, Mignom, svoje hornice (Smrek) zrak, oči.
● strážiť (chrániť) niečo ako zornicu oka úzkostlivo ochraňovať
zornica, zornička ž 1. kruhový okruh v dúhovke, ktorým vniká do oka svetlo, zrenica: tich, kterich miluge, ochranuge gak zornici oka sweho (SF 18. st) 2. Z. astron zrána viditeľná planéta Venuša: hwezda Venus, kteražto pro gegj dwogaku apparatiu hned Dennjce, hned pak Zornjce nazwana bywa (OCh 17. st); weru bych nocuval, siva holubička, ked byz ma zbuďila, ked vinďe Zornička (KC 1791) pren prorokovál, śe bi z Jakóba visla barz presvetla zornyitza (HPS 1752) o Ježišovi