zora, -y, 3. p. -e, obyč. v mn. č. zore, zôr zorám ž. jasné osvetlenie horizontu pred východom al. západom slnka: ranné, večerné z-e (ranná, večerná z.); Bola ešte tma, zore na východe sa práve začali zapaľovať. (Hor.); pren. Do Faninkinej zblednutej tváričky vrátila sa ružová zora (Vans.) sčervenela;
pren. kniž. prísľub, začiatok, predzvesť niečoho lepšieho, radostného; Zora nádeje sa v ňom zažala. (Kuk.) Hoj, svitaj, zora slobody! (Urbk.);
zorový príd.: z-á žiara (Lask.);
zorička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
zore p. zora
zora, obyč. pl zore ž osvetlenie horizontu pred východom al. po západe slnka: kdi chodiewal Tomcani Janos za diewkou Toranowou, ze bi ho tam na zorach widala (TURIEC 1649); wichod geho (: t. g. Slunce:) predchazy zore a switanj (KoB 1666); kdy pohanky sialy a woly na prielohy pustily, wtedy na zorach p. Yesensky Mihaly bol tam prissel (H. JASENO 1727); zare gitrni aneb zora rana gest rozkoss nebe (MS 1749); giž switať začalo a zore se znamenali (PT 1796); když se rano zory rozswecuju (CDu 18. st); -ný príd: když zornj byla hodina, k bogi se pryprawili (HI 18. st); auroralis: zornj (PD 18. st) L. z-á hviezda astron Zornica: až se Zorny hwezda neb Dennyce nad njmy vkázala (HI 18. st)