zomretý, kniž. zomrelý
I. príd. mŕtvy (význ. 1), nebohý: z-í rodičia
II. zomretý, kniž. zomrelý m. mŕtvy človek: pamiatka z-ých;
zomretá, zomrelá ž.
zomretý -tého pl. N -tí G -tých, kniž. zomrelý -lého pl. N -lí G -lých m.
zomretý -tá -té, kniž. zomrelý -lá -lé príd.
mŕtvy1 1. ktorý prestal žiť (o človeku, tvoroch), ktorý nejaví znaky života (op. živý) • zomretý • umretý: hroby mŕtvych, zomretých, umretých príbuzných • kniž. zastaráv.: zomrelý • umrelý • umrlý (Kukučín, Timrava) • zahynutý (ktorý zahynul) • kniž. zastar. zahynulý: zahynutí vojaci • zdochnutý (o zvieratách, hrub. i o človeku): zdochnutý pes • kniž. zosnulý • trocha zjemn. nebohý • expr. nebožký: dom zosnulého, nebohého starého otca • neživý • nehybný • bezduchý: mŕtve, neživé, nehybné, bezduché telo • meravý • stuhnutý • expr. tuhý • pren.: vystretý • vyvrátený • vyvalený: meravé oči; našli ho stuhnutého, tuhého, vystretého na dlážke • pren.: studený • vychladnutý: už je studený • pren. vyhasnutý (o očiach) • odumretý • odb. nekrotický: odumreté telá morských živočíchov; odumreté, nekrotické tkanivo
2. p. pustý, prázdny 3. p. neplodný
mŕtvy2 zomretý človek • nebohý: položiť mŕtveho, nebohého na máry • zomretý • kniž.: zomrelý • zosnulý: modlitba za zomretých • expr. nebožký • hovor. nebožtík
nebohý1 (o človeku) ktorý prestal žiť, ktorý umrel (op. živý) • mŕtvy • zomretý: môj nebohý, mŕtvy manžel; modliť sa za zomretého priateľa • zastaráv. zomrelý • kniž. zosnulý: spomínať na zomrelého, zosnulého človeka • expr. nebožký: hrob nebožkej starej mamy • fraz. zjemn.: večnej pamäti • blahej pamäti (aj v postavení po podstatnom mene): večnej pamäti naša mať; otec môj blahej pamäti hovorievali…
p. aj mŕtvy1
zomretý1, zomrelý1 p. mŕtvy1
zomretý2, zomrelý2 p. mŕtvy2
zomrelý i zomretý príd. ktorý zomrel, mŕtvy (op. živý): uctiť si pamiatku zomrelých príbuzných (Tomašč.); zomretá žena (Tim.);
spodst. zomrelý, -ého m. zomretý človek, nebohý;
zomrelá, -ej ž. zomretá žena, nebohá
zomretý, zomrelý [ze-], zemrlý príd 1. (o ľuďoch) umretý, mŕtvy: zemrelý bratr pohnuty statek za žiwa prodal (RUŽOMBEROK 1598); čtwrt, kteru on od sweho spolnyka Thomassa Kutneho a syruot (:sweho stričneho bratra Mattega Owada giž zemreleho:) Michala a Dorky slussnym spuosobem kupyl (SLIAČE 1604); dalj sme try desky na truhlu Nemcu zemrelemu (KRUPINA 1692); po smrty nebosskeho Csindar Ondrega, zemreteho w more y ze wssecku swogu familiu (ČAJKOV 1719); demortuus: umrly, zemrly, zemrely (KS 1763); ze zemretym otcem na sina weci prepadli (PT 1778) 2. (o zvieratách) uhynutý, zdochnutý: w počtu počteno gest dobytka tohože roku 99 zemreleho čtrnaste sto (RUŽOMBEROK 1599); z bugačka zemreleho s podzameckeho magera no 1 prigal kožu no 1 (TRENČÍN 1652); subst z. m mŕtvy človek: syrotky, na ktere mimo matky gegjch pripadlo wedle zemreleho poručenj dweste zlatjch hotoweg summy (RUŽOMBEROK 1598); na zemreljch mjsto se postawugj ginj, kterj se namestkowe zowu (KoB 1666); w hrichu zemrelim žaden wice z wečneho ohne nemuže pomocy (DuR 1719); suprema: kosti zemrlych (KS 1763); z-á ž mŕtva žena: zemrela nespadla, ale radegj sedjce dussj pustila (RPo 1790)