Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zohriať -hreje -hrejú dok.

1. urobiť teplejším, teplým, ohriať, op. ochladiť: z. mlieko, z. motor, z-ta večera

2. zbaviť pocitu chladu, vyvolať pocit tepla, zahriať: z. si ruky nad ohňom; víno ich z-lo;

nedok. zohrievať -a

// zohriať sa

1. stať sa teplejším, teplým, ohriať sa: voda sa z-la (na 40 °C)

2. zbaviť sa pocitu chladu, získať pocit tepla, zahriať sa: musí sa z., premrzol; z. sa pri chôdzi;

nedok. zohrievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zohriať ‑hreje ‑hrejú ‑hrial dok.; zohriať sa

zohriať -reje -rejú -rej! -rial -rejúc -riaty -riatie dok.


zohriať sa -reje sa -rejú sa -rej sa! -rial sa -rejúc sa -riaty -riatie sa dok.

okriať znova nadobudnúť duševnú al. telesnú silu • vzpružiť sa: na návšteve u rodičov okrial, vzpružil saočerstvieťosviežiť saosviežieť (najmä telesne): pobytom v horách sa občerstvil; starí vínom očerstveliobodrieťoživnúťoživieťožiť (najmä duševne): v bezstarostnej spoločnosti oživol, ožilohriať sazohriať sa (duševne): trocha sa medzi nami ohrialpookriať (trocha okriať): pookrial som pri tebe


otepliť sa stať sa teplejším, teplým • oteplieťsteplieťstepliť sa: pivo sa oteplilo, oteplelo; hlas mu steplel, steplil saohriať sazohriať sazhriať sa: studené nohy sa mu (z)ohrialioletnieťpritepliť sa (stať sa trocha teplejším, letným): voda oletnelaroztepliť sa (stať sa teplým): vzduch sa rozteplilvyhriať sa (otepliť sa na potrebnú mieru) • prehriať sa (naskrze al. nad normálnu mieru): motor sa prehrialrozohriať sa: radiátory sa rozohriali


zahriať sa stať sa teplejším, teplým (o veciach, živočíchoch, aj o ľudskom tele) • zohriať saohriať sa (op. ochladiť sa): motor sa za jazdy rýchlo zahrial, (z)ohrial; zem sa od lúčov slnka zahrialarozohriať sarozhorúčiť sa: vzduch sa v dielni rozohrial; pri sporáku sa celá rozhorúčilaprehriať sa (naskrze, nad normálnu mieru) • vyhriať sa (na potrebnú mieru) • rozpáliť sa (silno sa zahriať): kov sa na slnku rozpálil; líca sa dievčaťu od hanby rozpáliliuhriať saexpr.: upachtiť savyzvárať sazried. spachtiť sa (o ľuďoch a zvieratách): celý sa pri behu uhrial; upachtený pes, kôňupariť sa (zahriať sa pri námahe tak, že sa organizmus potí) • pretepliť sa (do hĺbky, naskrze) • pozahrievať sapozohrievať sapoohrievať sa (postupne sa zahriať)


zohriať sa p. zahriať sa, otepliť sa


zohriať urobiť teplejším, teplým, zvýšiť teplotu; zbaviť pocitu chladu (op. ochladiť) • ohriať: jedlo treba (z)ohriať na miernom ohnizhriaťzahriať (vyvolať pocit tepla): z(a)hriať si skrehnuté údyotepliťstepliť: slnko oteplilo vodu v rybníku; pren. stepliť svoj hlaspretepliť (teplom prestúpiť): pec príjemne preteplila vychladnutú izbuodb. temperovať (zohriať na istú teplotu): temperovanie bytuprihriať (trocha zohriať): prihriať si večerunahriať (zohriať isté množstvo al. trocha zohriať): nahriala vody na pranievyhriať (zohriať na potrebnú mieru): dobre vyhriata pecprehriať (naskrze al. nad normálnu mieru): prehriať si nohy; prehriaty motorrozohriať: beh ma rozohrial, zohrialrozhorúčiťrozpáliť (silno zohriať): slnce rozhorúčilo, rozpálilo ulicu, vzduchpozohrievaťpoohrievať (postupne, viac vecí): pozohrievať zvyšky od obeda

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hriať, hreje, hrejú, hrial, hriaty nedok.

1. (bezpredm. i koho, čo) poskytovať, dávať teplo: slnko, pec, kožuch hreje; pálenka v žalúdku (dobre) hreje pôsobí pocit tepla; pren.: jeho pohľad hreje je príjemný; myšlienka na teba ma hreje potešuje, oblažuje; Víťazstvo ho hrialo a blažilo. (Mor.)

2. (čo) robiť teplým, zohrievať: h. vodu, kávu, večeru, jedlo

h. si hada na prsiach robiť dobre niekomu, kto to zneužije; Máme hriať si hada v košeli? (Mih.);

dok. zohriať i ohriať

|| hriať sa zohrievať sa, ohrievať sa: h. sa pri peci, na slnku;

dok. zohriať sa, ohriať sa


zohriať, -hreje, -hrejú dok.

1. (čo) ohňom, plameňom urobiť teplým, horúci, zvýšiť teplotu niečoho, ohriať: z. vodu, z. obed, večeru, polievku, kávu ap.; Ženy zohriali mu kašičku. (Tat.)

2. (čo, koho) účinkom vonkajšieho tepla, fyzickou námahou al. inými podnetmi spôsobiť v ľudskom tele al. v jednotlivých údoch teplo, horúčosť; zahriať: z. si ruku, z. si kosti, skrehnuté údy; (Slnko) všetkých pekne zohreje. (Bedn.) Vedel, že ho kosa zohreje (Kuk.) pri kosení sa zapotí, zahreje; pren. Vínko im už bolo kečky zohrialo (Taj.) podgurážilo ich. Dobrá medicína! Aj zohreje (terkelička) (Taj.) potúži, posilní;

pren. povzbudiť, potešiť, uspokojiť: Ani teplá ruka a úsmev nevedeli ho zohriať. (Hor.) Takými slovami nemožno srdce zohriať. (Ráz.);

nedok. zohrievať, -a, -ajú

expr. z. hada (hady) na vlastných prsiach trpieť medzi sebou zlých, nevďačných ľudí

|| zohriať sa

1. stať sa teplým, ohriať sa: motor sa zohreje; Poduška sa zohriala za chvíľu. (Vaj.) Povetrie akoby sa zrazu zohrialo. (Pláv.)

2. (o ľudskom tele) účinkom vonkajšieho tepla, fyzickou námahou al. inými podnetmi zbaviť sa pocitu zimy: A nám je zima. Zohriať by sa zišlo. (Min.) Skrehnuté ruky skôr sa zohrejú od teplej pary. (Tim.) Zhrial sa od námahy (Min.) zapotil sa. Zohrejem sa na slnku. (Jil); pren.: Pri skleničke Paľo zohrial sa tiež (Tim.) rozgurážil sa. Poďme sa zohriať pohárom vína (Vaj.) potúžiť sa, vypiť si. Staré srdce Kodaja sa zohrialo (Zgur.) potešil sa, okrial, oživol;

pren. hovor. expr. vžiť sa do pomerov istého prostredia, udomácniť sa: Keď som sa u Drobniakov po niekoľkých návštevách zohrial... (Jégé) Vidno, že je ešte nový, že sa ešte nezohrial v Radovej. (Letz.); sotva (ledva) sa zohrial, ešte sa ani nezohrial, ani sa doma nezohrial krátko, chvíľu pobudol; Veď sta sa u nás ani nezohriali. (Tat.);

nedok. zohrievať sa

zohriať [zo-, ze-; -ia-, -á-, -í-] dk
1. čo urobiť teplým, ohriať niečo: owes, kmyn z wynem zohraty a do pytlyka wsypaty a prykladaty; owes zehriaty (HL 17. st); naleg tu wodu, zehrjawsse gu opet, na ten oleg 17. st; aqvam temperare ignibus: zehrjti pri ohni wodu (KS 1763); to 4 razy zohrei a mass, y umoriss kertice (RG 18. st)
2. koho, čo vyvolať pocit tepla, zahriať niekoho, niečo: lwica naleznuce male detatko w snehu, nagprw ho dichom swogim horucim zohrala (MS 1758); (pustovník) ohen roznityl, aby ze zymu pregaté udy zehrial (PeP 1770); -ievať [-ie-, -ia-, -í-] ndk k 1: zehrewadlo postel zhriewat (s. l. 1704); calefacio: zehriwam (AS 1728); oheň nebil by oheň, kdyby nezehrywal (WK 1779); (slnko) swjatí nám aj zohrjawá nas (HRANOVNICA 18. st); k 2: bocany, když rodyč gegych se zestara, zehrywagj studene údy perym, pokrm gemu prinassagi (PP 1734); foveo: ohrjwám, zehrjwám (KS 1763); Buh gest ten, ktery wssecko oswecuge, zohrjwá (WP 1768); zohriať sa dk získať pocit tepla, stať sa teplejším, ohriať sa: prikryli ste sa, a nezehrjli ste sa (KB 1756); calorem trahere: zehrjti se (KS 1763); kdiss se (kôň) zohrege, kaž mu pusstety žilu (RG 18. st); -ievať sa ndk: mimo giduczy zehreual sem se u teg wapeniczy (DOMANIŽA 1617); dal Bojnicky, kdi sme sa zohriewaly, den 2 (KRUPINA 1738); incalesco: počjnám se zehrjwatj; excaldor: zehrjwám sa (KS 1763); kdi bi bolo (slnko) wižeg položené, ňemohlo bi zohríwať zem (DS 1795); Peter zhriwal sa pri ohni (Le 18. st)


zohrievať, zohrievať sa p. zohriať

Zvukové nahrávky niektorých slov

ho nemohlo zohriať ne pouvait le réchauffer
ju tak zohrialo slnko le soleil l'avait chauffée
pazuchy, aby sa zohrial ses aisselles pour se réchauffer

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu