zohnúť, -ne, -nú, zohol dok.
1. (čo i koho) prehnúť do oblúka, do ohybu, ohnúť: z. prút, konár, vetvu; z. prst, z nohy v kolene; z. hlavu skloniť; Ťažká hlava ho vše zohla, ale hľadel sa priamo držať. (Taj.); pren.: Päťdesiatka ho zohla len neveľa (Heč.) v päťdesiatich rokoch chodil len málo zhrbený. Človeka tisíc ráz nešťastie zohne (Fig.) duševne podlomí.
● Zohýbaj ma, mamko, dokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, nezohneš ma, mamo (prísl.) vychovávať treba od malička; hovor. expr. z. chrbát stať sa poddajným, povoľným; z. šiju pred niekým ponížiť sa; kraj. nemôcť (celú noc) oka z. nemôcť zaspať;
2. hovor. expr. nepovedať pravdu, oklamať: Musel som zohnúť, že sa pripravujem na skúšky. (Bodic.);
nedok. zohýbať, zohýnať (nár. i zohýňať)
|| zohnúť sa prehnúť sa do oblúka, ohnúť sa, skloniť sa: z. sa k zemi, z. sa k peci; z. sa k práci; z. sa po vrece, z. sa po kameň; z. sa pod posteľ; noha sa zohne v kolene; zohnúť sa nad ohnisko (Chrob.); zohnúť sa pre podkovu (Dobš.); Dvere nízke, zohni sa. (Rys.); pren. Nepriatelia Surinského mysleli, že sa zohne, ale on sa nezohol (Vaj.) že sa poddá, pokorí;
nedok. zohýbať sa, zohýnať sa (nár. i zohýňať sa)
zohýbať1, -a, -ajú nedok.
1. (čo, pren. i koho) do oblúka prehýbať, ohýbať, ohýnať, zohýnať: z. prút, z. nohy v kolenách; z. hlavu skláňať; páter zohýba, väz schyľuje (Hviezd.)
● Zohýbaj ma, mamko, dokiaľ som ja Janko (prís.) vychovávať treba od malička; hovor. z. chrbát byť povoľný, poddávať sa;
2. hovor. expr. zveličovať, v reči pridávať; nehovoriť pravdu, klamať: Ujko rád zohýba, keď príde reč na hrdinstvá. (Vaj.);
dok. k 1 zohnúť
|| zohýbať sa ohýbať sa, ohýnať sa, prehýnať sa, zohýnať sa: klasy sa zohýbajú (pod vlastnou ťarchou); Darina zohýba sa ku kvetom (Greg.) skláňa sa. Vŕbä zohýba sa, ako chcem. (Hviezd.);
dok. zohnúť sa
zohýnať (nár. i zohýňať), -a, -ajú nedok.
1. (čo) do oblúka prehýnať, ohýbať, ohýnať, zohýbať: z. prút; z. nohy v kolenách; z. hlavu, šiju skláňať; Naraz sa schytil prudký vietor a jedle zohýňal ako slabú trsť. (Vans.); pren. Potom si ho premeriaval, či ho bude musieť zohýnať (Skal.) získavať, spracúvať.
● z. chrbát byť povoľný, poddávať sa, koriť sa;
2. hovor. expr. zveličovať, v reči pridávať; nehovoriť pravdu, klamať: Pri nej nemôže pritajiť nič, ani sa pretvarovať, nieto zohýňať. (Kuk.) No, ale si zohýnal! Bolo by ťa na propagandu. (Urb.);
dok. k 1 zohnúť
|| zohýnať sa (nár. i zohýňať sa) do oblúka sa prehýnať, ohýbať sa, ohýnať sa, zohýbať sa, skláňať sa: Strhla sa víchrica, že stromy s zohýnali pod ňou až po zem. (Hor.) Malinská zohýna sa po husle. (Tim.) Kupecký niesol toho toľko, že sa pod tým zohýňal. (Zúb.) Zuza zahýňala sa nad hriadkami. (Jil); pren. Jaj, že sa všetci v jarmo zohýnajú (Štítn.) sú povoľní, poddávajú sa, koria sa;
dok. zohnúť sa