Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zohnúť -e -ú -hol dok. skrútiť, prehnúť do oblúka al. ohybu, ohnúť: z. prút, z. nohu v kolene; z. hlavu skloniť; z-tý chrbát zhrbený

expr. z. šiju pred niekým ponížiť sa;

nedok. zohýbať, zohýnať -a

// zohnúť sa: drôt sa z-l; z. sa k zemi, po kameň; povala je nízka, treba sa z. prikrčiť;

nedok. zohýbať sa, zohýnať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zohnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.; zohnúť sa

zohnúť sa zohne sa zohnú sa zohni sa! zohol sa zohla sa zohnúc sa zohnutý zohnutie sa dok.


zohnúť zohne zohnú zohni! zohol zohla zohnúc zohnutý zohnutie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

nakloniť 1. trochu vysunúť zo základnej polohy • nachýliťnahnúť: naklonil, nahol hlavu dopredu, aby lepšie videlnavážiťzvážiť (s presunutím váhy): navážil batoh dozaduprechýliťzried.: nadhnúťprekloniť (obyč. z jednej strany na druhú): prechýlil hlavu k plecunavaliť: búrka navalila stromskloniťschýliť (smerom dolu): sklonil, schýlil postavu k zemiohnúťzohnúť (do oblúka): ohol šiju dopreduvykloniťvychýliťvyšinúť (smerom von): vyklonil hlavu z okna; náraz vyšinul vozík z koľajíprikloniťprichýliť (smerom k niečomu): priklonila hlavu k dieťaťuponakláňať (postupne) • nár. nakrianiť

2. vzbudiť žičlivý postoj • nakloniť sizískať: naklonil, získal otca na svoju stranu; naklonil si spolupracovníkovhovor. nakriatnuť: nakriatol ju, aby súhlasilanaviesťzlákať (prehováraním): naviedol priateľov, aby išli na futbalzastar. zvážiť: zvážiť niečiu priazeň


ohnúť dať do tvaru oblúka, do lomenej polohy • zohnúť: (z)ohnúť haluz; (z)ohnúť hlavu, ruku v laktiprehnúť (obyč. cez niečo): prehol telo cez zábradlienakriviťskriviťzakriviťpokriviťzalomiť (obyč. niečo elastické al. kovové): nakrivil, skrivil blatník; pokrivil klinec, zakriviť nôžskrútiť (ohnúť krútením): skrútiť kobereczahnúť (do mierneho oblúka): zahnutý nôž, nosvyhnúť (ohnúť dohora): vyhnúť strechu klobúkazhrbiťzhrbatiť (chrbát) • skloniť (hlavu, telo) • zakloniť (ohnúť dozadu hlavu, telo) • pokrčiťskrčiť: pokrčiť, skrčiť nohu v kolenezhybnúť: zhybla telo k zemipreliačiť (ohnúť dovnútra) • nadlomiťnalomiť: odovzdane nalomila šijuzlomiť: Zlom nohu v kolene!prihnúťnahnúťprihrbiťnahrbiťprikrčiť (trocha ohnúť): prihnúť, prihrbiť telo; nahrbiť, prihrbiť chrbátpoohýnaťpoohýbaťpozohýnaťpozohýbať (postupne, viac vecí) • poprehýbaťpoprehýnaťpoprehybovať (viackrát, na viacerých miestach): poprehýbaný drôt


oklamať 1. vedome povedať nepravdu • hovor. ocigániť: nepriznal sa, oklamal, ocigánil všetkýchexpr.: ošialiťobalamutiťobaláchaťhovor. expr. oblafnúťhovor.: okabátiťošudiťexpr. oblúzniťexpr. zried. oblúdiť (s cieľom získať výhodu, prevahu a pod.): Mňa neobalamutíš, neoblafneš, neokabátiš!nár. expr.: ošibať (Rázus)ošmáliť (Hviezdoslav)hovor. expr. zohnúť: musel zohnúť, aby doma nedostal

2. vyvolať nesprávnu predstavu o niečom, uviesť do omylu • pomýliťzaviesťpodviesťkniž. zviesť: oklamať, pomýliť, zaviesť verejnosť neinformovanosťou; nik ma nezvediezmiasť: zmiatol ma jeho úsmevexpr.: obalamutiťobaláchaťošialiťdostať: obalamutil prítomných peknými rečamihovor. prekabátiťexpr. previesťfraz. previesť cez lavičku: prekabátiť, previesť súperahovor. vybabrať: vybabral s kamarátmi a peniaze si vzal

3. dopustiť sa podvodu vo vzťahu k niekomu (pri finančných záležitostiach, v citových vzťahoch a pod.) • podviesťdostať: pri kúpe ma oklamal, podviedol, dostal; podviedol svoju ženuexpr. dobehnúť: s predajom domu ma dobehliexpr. ošialiťhovor. expr.: ošmeknúťošudiťopáliťošudáriťogabaťobabraťobtiahnuťotiahnuťoholiťoplieťopenkaťopinkaťobriadiťošvindľovaťodšvindľovaťokabátiťprekabátiť: podarilo sa mu ošmeknúť, ogabať ma o stovku; nedá sa len tak ľahko prekabátiťhovor. expr.: opláchnuťopláknuť: všetkých nás oplácholexpr. zried. prešibať: roľník vie pánka prešibať (Gabaj)hovor.: vybabraťvypiecťvykývaťfraz. prejsť cez rozumfraz. expr.: vytrieť niekomu fúzy (prekaziť plány niekomu) • subšt. napáliť


schúliť sa tlačením častí tela k sebe utvoriť polohu zaujímajúcu čím menší priestor a touto polohou obyč. vyjadriť isté pocity • stúliť sa: od bolesti sa celý schúlil; mačiatko sa mu schúlilo, stúlilo pri noháchstiahnuť sa (op. vzpriamiť sa): stiahnuť sa do klbkaskrčiť saukrčiť saprikrčiť sautúliť saexpr.: pričupiť sa (utvoriť istú polohu skrčením tela): vo dverách sa skrčil, ukrčil; v jarku sa prikrčil, pričupil, aby ho nevideliposkŕčať sa (o viacerých jedincoch): sedeli poskŕčaní v kútezohnúť saohnúť sa (utvoriť istú polohu ohybom tela): keď ho otec hrešil, celý sa (z)oholskrútiť sazvinúť sastočiť sa (dať sa do oblúkovej, kruhovej polohy): skrútiť sa, zvinúť sa, stočiť sa do klbkanár. zdúdliť saexpr.: učupiť sasčupiť sa (dať sa do nízkej polohy so skrčenými nohami): učupiť sa, sčupiť sa od strachu v kúteexpr.: učučkať sapričupnúť (si) (schúliť sa k niekomu): pričupli si k otcovi; pričupnúť si k zemi

p. aj utiahnuť sa


skloniť vychýliť zo základnej polohy smerom dole • schýliť: zahanbený sklonil, schýlil hlavusklopiť (niečo pripevnené obrátiť smerom dole): operadlo trocha sklopil; sklopila viečkanakloniťnachýliťnahnúť (trocha, mierne skloniť): naklonila, nahla fľašu, aby olej mohol pomaly stekaťohnúťzohnúť (skloniť do oblúka): (z)ohnúť chrbát, prútzhrbiťzhrbatiť (chrbát) • zhybnúť: svižne zhybla telozvážiť (hmotnosťou, silou vychýliť smerom dole): náklad zvážil bok vozaposkláňaťposchyľovať (postupne, jeden za druhým)


skrčiť 1. dať do ohnutej polohy, do ostrého uhla (obyč. časti tela) • ohnúťzohnúť: skrčiť, (z)ohnúť ruky v lakťoch, nohy v kolenáchprikrčiťpokrčiť (obyč. v menšej miere): pokrčiť prststiahnuťzhrbiť (časti tela ťahať nadol al. k sebe): stiahol hlavu od zimy; zhrbil chrbát, pleciaschúliť: schúlil telo do klbka

2. p. pokrčiť 1


skriviť sa stať sa krivým, nerovným • pokriviť sa: špendlík sa skrivil, pokrivildokriviť sa (na viacerých miestach al. veľmi) • nakriviť sa (trocha, mierne): kútiky úst sa mu nakrivili do plačuohnúť sazohnúť sa (dať sa do oblúkovej polohy): (z)ohol sa mu chrbátexpr.: zíveriť sazúveriť sa (skriviť sa obyč. vysušením): kôra sa zíverila, zúverila


skriviť urobiť krivým, nerovným • pokriviť: násilným otváraním skriviť, pokriviť vrchnákdokriviť (na viacerých miestach al. vo veľkej miere): pri páde z bicykla dokrivil blatníknakriviť (trocha, mierne): nakrivil ústa do grimasyvykriviť: vykriviť ústadeformovať (spôsobiť deformáciu krivením): náraz deformoval karosériupokrútiť: reuma mu pokrútila rukyohnúťzohnúť (dať do ohnutej, nerovnej polohy): ohnúť, zohnúť chrbát, ruku

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zohnúť, -ne, -nú, zohol dok.

1. (čo i koho) prehnúť do oblúka, do ohybu, ohnúť: z. prút, konár, vetvu; z. prst, z nohy v kolene; z. hlavu skloniť; Ťažká hlava ho vše zohla, ale hľadel sa priamo držať. (Taj.); pren.: Päťdesiatka ho zohla len neveľa (Heč.) v päťdesiatich rokoch chodil len málo zhrbený. Človeka tisíc ráz nešťastie zohne (Fig.) duševne podlomí.

Zohýbaj ma, mamko, dokiaľ som ja Janko, keď ja budem Jano, nezohneš ma, mamo (prísl.) vychovávať treba od malička; hovor. expr. z. chrbát stať sa poddajným, povoľným; z. šiju pred niekým ponížiť sa; kraj. nemôcť (celú noc) oka z. nemôcť zaspať;

2. hovor. expr. nepovedať pravdu, oklamať: Musel som zohnúť, že sa pripravujem na skúšky. (Bodic.);

nedok. zohýbať, zohýnať (nár. i zohýňať)

|| zohnúť sa prehnúť sa do oblúka, ohnúť sa, skloniť sa: z. sa k zemi, z. sa k peci; z. sa k práci; z. sa po vrece, z. sa po kameň; z. sa pod posteľ; noha sa zohne v kolene; zohnúť sa nad ohnisko (Chrob.); zohnúť sa pre podkovu (Dobš.); Dvere nízke, zohni sa. (Rys.); pren. Nepriatelia Surinského mysleli, že sa zohne, ale on sa nezohol (Vaj.) že sa poddá, pokorí;

nedok. zohýbať sa, zohýnať sa (nár. i zohýňať sa)


zohýbať1, -a, -ajú nedok.

1. (čo, pren. i koho) do oblúka prehýbať, ohýbať, ohýnať, zohýnať: z. prút, z. nohy v kolenách; z. hlavu skláňať; páter zohýba, väz schyľuje (Hviezd.)

Zohýbaj ma, mamko, dokiaľ som ja Janko (prís.) vychovávať treba od malička; hovor. z. chrbát byť povoľný, poddávať sa;

2. hovor. expr. zveličovať, v reči pridávať; nehovoriť pravdu, klamať: Ujko rád zohýba, keď príde reč na hrdinstvá. (Vaj.);

dok. k 1 zohnúť

|| zohýbať sa ohýbať sa, ohýnať sa, prehýnať sa, zohýnať sa: klasy sa zohýbajú (pod vlastnou ťarchou); Darina zohýba sa ku kvetom (Greg.) skláňa sa. Vŕbä zohýba sa, ako chcem. (Hviezd.);

dok. zohnúť sa


zohýnať (nár. i zohýňať), -a, -ajú nedok.

1. (čo) do oblúka prehýnať, ohýbať, ohýnať, zohýbať: z. prút; z. nohy v kolenách; z. hlavu, šiju skláňať; Naraz sa schytil prudký vietor a jedle zohýňal ako slabú trsť. (Vans.); pren. Potom si ho premeriaval, či ho bude musieť zohýnať (Skal.) získavať, spracúvať.

z. chrbát byť povoľný, poddávať sa, koriť sa;

2. hovor. expr. zveličovať, v reči pridávať; nehovoriť pravdu, klamať: Pri nej nemôže pritajiť nič, ani sa pretvarovať, nieto zohýňať. (Kuk.) No, ale si zohýnal! Bolo by ťa na propagandu. (Urb.);

dok. k 1 zohnúť

|| zohýnať sa (nár. i zohýňať sa) do oblúka sa prehýnať, ohýbať sa, ohýnať sa, zohýbať sa, skláňať sa: Strhla sa víchrica, že stromy s zohýnali pod ňou až po zem. (Hor.) Malinská zohýna sa po husle. (Tim.) Kupecký niesol toho toľko, že sa pod tým zohýňal. (Zúb.) Zuza zahýňala sa nad hriadkami. (Jil); pren. Jaj, že sa všetci v jarmo zohýnajú (Štítn.) sú povoľní, poddávajú sa, koria sa;

dok. zohnúť sa

zohnúť [zo-, ze-] dk čo prehnúť do oblúka, ohnúť niečo: za mlady strom zehness, gakkoljwek sam chcess (BV 1652); zlom, co nemuzess sehnuti (AP 1771);
x. pren našý šewci prawdu i w bótéch gešťe wždi zehnúli (BE 1794) o klamaní; z. sa prehnúť sa do oblúka, skloniť sa: kdibi se bila taze manzelka nezehnula, asnad bi gy bil y zabil (ILAVA 1632); (svedkyňa) widela, kdy se d. instans na zem pre ssablu zohnul, w ten čzas pan Velicz Janos po chrbte sekerou uderil (LACLAVÁ 1713); geho stare ráni napuchlý a on nesmi se zehnut k teg opuchline (AP 1771)

zohnúť zohnúť

Zvukové nahrávky niektorých slov

sa zohla a odtiahla se baissa et tira

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu