Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zdvihnúť, zodvihnúť -e -ú -hol dok.

1. niečo chytené dopraviť vyššie, dohora, dvihnúť: z. vrece na chrbát, činku nad hlavu, dieťa na ruky; z. pohár i fraz. pripiť; loď z-la kotvy odplávala

2. dať (časť organizmu) do vzpriamenej, vyššej polohy, dvihnúť: výstražne z. prst, z. (pravú) nohu; z. oči, zrak pozrieť dohora; z. hlavu i fraz. a) získať sebavedomie b) postaviť sa na odpor

3. vziať (niečo spadnuté), dvihnúť: z. jablko zo zeme; z. bezvládneho, z. vyvrátený stĺp postaviť

4. spôsobiť zvýšenie (počtu, množstva, úrovne ap.), dvihnúť: z. ceny; dážď z-l hladinu potoka

5. zlepšiť, povzniesť, zdokonaliť: z. morálku, úroveň niečoho

z. ruku na niekoho udrieť ho; z. hlas proti niekomu, niečomu zaprotestovať;

nedok. zdvíhať -a

// zdvihnúť sa, zodvihnúť sa

1. dostať sa do výšky, dohora, dvihnúť sa: hmla sa z-la; z-l sa prach rozvíril

2. (o časti organizmu) dostať sa do vzpriamenej, vyššej polohy, dvihnúť sa: päste sa bojovne z-li

3. vstať (význ. 1), vztýčiť sa, dvihnúť sa: z. sa zo stoličky, poľahnutá tráva sa z-la

4. vzniknúť, rozšíriť sa, vzrásť, dvihnúť sa: z-l sa víchor; z-la sa vlna odporu

5. kniž. postaviť sa na odpor, vzbúriť sa, dvihnúť sa: ľud sa z-l na odpor

6. dosiahnuť vyššiu úroveň, zlepšiť sa, vzrásť: životná úroveň sa z-la; jeho sebavedomie sa z-lo

žalúdok sa mu z-l a) chcelo sa mu vracať b) bol znechutený niečím;

nedok. zdvíhať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zodvihnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.; zodvihnúť sa

zdvihnúť sa, zodvihnúť sa -hne sa -hnú sa -hni sa! -hol sa -hla sa -hnúc sa -hnutý -hnutie sa dok.


zdvihnúť, zodvihnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie dok.


zodvihnúť sa -hne sa -hnú sa -hni sa! -hol sa -hla sa -hnúc sa -hnutý -hnutie sa dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

odklopiť 1. dať dolu príklop, pokrývku a pod. z niečoho • odchlopiť: odklopila, odchlopila vrchnák zo škatulezdvihnúťzodvihnúť (dať hore niečo sklopené): z(o)dvihnúť sedadlo

2. p. odkryť 1, 2


podvihnúť 1. dať do zvýšenej polohy, dať trocha vyššie • nadvihnúťnaddvihnúť: trocha si podvihla, nadvihla na chrbte ťažký batohpridvihnúť: nemá mu kto vrece pridvihnúťzdvihnúťzodvihnúť (trocha): zvedavo z(o)dvihla hlavupodvážiť (pomocou páky podvihnúť na istý čas) • podniesť: lyžicu podnesie k ústamnadniesť (podvihnúť nesením): vietor nadniesol spadnutý listnadľahčiť (podvihnutím urobiť ľahším): nadľahčiť si bremenopopodvihovaťponadvihovaťpopridvihovaťpozdvíhaťpozodvíhaťponadnášať (postupne, viacero vecí)

2. p. povzniesť 1, 3


postaviť sa 1. dostať sa sám do stojacej polohy • vstaťpovstať: s námahou sa postavil, vstal na nohy; povstal a zdvihol pohárvzpriamiť sanapriamiť savztýčiť sa (zaujať vzpriamenú polohu): jazdec zoskočil z koňa a hneď sa vzpriamil; zo zeme sa ľahko vztýčilzdvihnúť sazodvihnúť sa: pri prípitku sa všetci zo stoličiek z(o)dvihlivzchopiť sa: muž sa naraz vzchopil a pristúpil k stoluhovor.: pozbierať sazozbierať sahovor. expr.: zviechať saschabrať sazrepetiť sa (s námahou, ťažko a pod.): ledva sa zo zeme pozbierali, zozbierali; opitý sa nemôže zviechať, schabrať na nohyexpr. vzchápať sa (ťažko vstať) • popostavovať sapovstávať (postupne): ľudia sa popostavovali, povstávali ako na povel

2. zaujať miesto stojačky • stať sistať: postaviť sa, stať si čelom k obecenstvu; postaviť sa, stať k oblokuzastať: zastala vo dverách, postavila sa do dverí; chlapec si zastal vedľa mňazaradiť sa (postaviť sa do radu): zaradili sa na koniecpopostavovať sa (postupne): popostavovali sa ku vchodu po dvochnastavať sa (vo väčšom množstve): pred pokladnicou sa nastavali húfy mladíkov

3. p. vzoprieť sa 1, protestovať


postaviť 1. dať do zvislej, vzpriamenej polohy • vztýčiť: postaviť, vztýčiť rebríkvzpriamiť: vzpriamil, postavil nevládne telo v celej jeho dĺžkezdvihnúťzodvihnúť (niečo zvalené): z(o)dvihnúť elektrický stĺp

2. stavebným postupom utvoriť • vystaviťvybudovať: postaviť, vystaviť nový dom; postavenie, vybudovanie metra, hotela, mostapostavaťvystavať (postaviť obyč. viac objektov): postaval, vystaval už veľa budovzmontovať (postaviť z hotových častí): zmontovať záhradný domeczrubiť (postaviť zo zrubov): zrubiť chatu, stenu

3. inštitucionálne, organizačne utvoriť • ustanoviťzorganizovaťvytvoriť: postaviť, vytvoriť celkom nové družstvo; ustanovenie nového výboruzostaviťvybudovať: zostaviť, vybudovať futbalové mužstvo, dobrú kapeluzriadiť: zriadiť nové oddelenie

4. dať niekoho do nejakej funkcie • ustanoviťurčiť: postaviť, ustanoviť, určiť za vedúceho skúseného pracovníka; postaviť, určiť niekoho za vzorzvoliť: do čela zvolili najodvážnejšieho

5. p. založiť 4 6. p. formulovať 7. p. položiť 1


povzniesť 1. kniž. dať do vzpriamenej, vyššej polohy (obyč. časť organizmu) • zdvihnúťzodvihnúťdvihnúť: povzniesť, (z)dvihnúť zrak, oči k nebu; povzniesol, zodvihol hrdo hlavuvztýčiťvzpriamiť: výhražne vztýčil prst; vzpriamiť hlavuzried. podvihnúť

2. silno zapôsobiť a tým mravne, kultúrne a pod. urobiť dokonalejším, lepším • pozdvihnúťzodvihnúť: povzniesť, pozdvihnúť, zodvihnúť pracovnú morálku; povzniesť, pozdvihnúť národzošľachtiťzjemniť (urobiť ušľachtilejším, jemným): hudba ho zošľachtila, zjemnilazlepšiť: povzniesť, zlepšiť náladu

3. priviesť na vyššiu úroveň, na vyšší stupeň • zveľadiť: povzniesť, zveľadiť hospodárstvopozdvihnúťzried. podvihnúť: pozdvihnúť kultúrnu úroveň obcípovýšiťzvýšiťzlepšiť: povýšiť, zvýšiť politickú prestížzastar. vzdelať: vzdelať ľudfraz. postaviť na nohy: vláde sa podarilo rýchlo postaviť na nohy upadnuté poľnohospodárstvo


vstať 1. dostať svoje telo do stojacej polohy (a obyč. zanechať istú činnosť, opustiť miesto a pod.) • postaviť sapovstať: bystro, rezko vstal, postavil sa na nohy; prítomní s úctou vstali, povstalivyskočiť (rýchlo, prudko vstať): vyskočil celý prekvapenýzdvihnúť sazodvihnúť sa: lenivo sa z(o)dvihol zo stoličkyvzchopiť sa: naraz sa vzchopí a odídehovor.: pozbierať sazozbierať sahovor. expr.: zviechať sapozviechať saschabrať saschápať sa (s námahou, ťažko, neobratne a pod. vstať): celý dobitý nemohol sa (po)zviechať, schabrať zo zeme; ťažko sa schabre na nohyexpr. vzchápať sa (ťažko vstať): keď sa vzchápal, šiel k domupovstávaťpopostavovať sa (postupne, o viacerých jednotlivcoch)

2. zobudiť sa a zanechať lôžko: vstať neskoroprivstať si (vstať zavčasu): zajtra si musíme privstať o piatejexpr. zliezť (z postele): Zlezte už, inak zmeškáte!hovor. expr.: sterigať sasteperiť sazrepetiť sa (z postele): nechce sa mu sterigať, zrepetiť z postelevyskočiť (rýchlo vstať z postele): vyskočila a bežala do kúpeľne


vzniknúť začať jestvovať • kniž. povstať: svet vznikol, povstal z ničohonastaťzavládnuť: nastala panikakniž.: zrodiť savzrásťvzklíčiť: plán sa zrodil, vzklíčil v hlavách intelektuálov, vzišiel z ich hlávpôjsť: všetko nešťastie pošlo z tohoutvoriť savytvoriť sa (vzniknúť obyč. vonkajším zásahom): na vode sa utvorili, vytvorili kruhyurobiť saspraviť sa: urobil sa mu, spravil sa mu na tvári pupenecvyvinúť savystať (vzniknúť v procese vývinu): ktovie, čo sa z udalosti vyvinie; nik nevie, čo z toho vystanepren. expr. vykvitnúť: rozmýšľa, čo z toho vykvitnevziať sa (neočakávane): Ako sa to tu vzalo?začať sastrhnúť savypuknúťkniž.: rozpútať saprepuknúť (náhle; obyč. o živelnej pohrome al. o niečom negatívnom): požiar sa začal, strhol, vypukol na viacerých miestach; rozpútalo sa, prepuklo hotové peklozdvihnúť sazodvihnúť sa: z(o)dvihla sa vlna odporuexpr.: vyliahnuť sazliahnuť sauliahnuť sahovor. expr. okotiť sa (v mysli, v hlave): v hlave sa jej vyliahli, zliahli samé nezmyslykniž.: skrsnúťvzísťkniž. zastar. vzkrsnúť: v mysli mu skrsla, vzkrsla myšlienka na pomstu; nevedeli, čo z toho všetkého vzídeprebudiť savzbudiť sa: prebudila sa v nás túžba cestovať; v chlapcovi sa vzbudil záujem o šport


vztýčiť dať do polohy smerom dohora • vzpriamiť: hrdo vztýčil, vzpriamil hlavuzdvihnúťzodvihnúťdvihnúť: výstražne (z)dvihnúť ukazovákpostaviť: postavil rebrík k stenekniž. pozdvihnúťnapriamiť: pozdvihnúť ruku na prísahu; napriamil postavu v celej výškenatiahnuťnarovnať (smerom nahor): natiahnuť ruky, narovnať telokniž.: vzopnúťvzopäť: vzopnúť ruky, vzopäť šiju

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dvíhať, -a, -ajú nedok. (čo, koho)

1. pohybovať niečím (niekým) smerom hore, tlačiť al. ťahať nahor, zdvíhať: d. vrece na plece, d. batoh, kameň, d. niekoho zo zeme, d. niekoho na koňa; pren. d. význam, dôležitosť niečoho zvyšovať, vyzdvihovať; sila, ktorá ju dvíha, teší (Kuk.) povznáša

d. ruku, zbraň, päsť proti niekomu búriť sa, útočiť, napádať niekoho; d. ruky k niekomu prosiť; d. pohľad, oči, zrak na niekoho, na niečo, k niekomu, k niečomu hľadieť; d. hlavu stávať sa sebavedomým, prejavovať sa navonok; vysoko d. hlavu (nos) o pyšnom, namyslenom človekovi; reč. d. reč, hlas hovoriť, ozývať sa, rečniť; d. nohy kráčať; d. pohár pripíjať; bás. d. múry stavať; len (až) ho tak dvíha o hneve, pobúrení ap.; hovor. d. rohy stávať sa pyšným, sebavedomým;

2. robiť lepším, dokonalejším, zošľachťovať, zdokonaľovať, zvyšovať úroveň niekoho al. niečoho: d. ľud, d. hmotnú a kultúrnu úroveň; pomáhať ľudu dvíhať ho mravne i hmotne (Kuk.);

opak. dvíhavať, -a, -ajú;

dok. zdvihnúť, zodvihnúť, zried. i dvihnúť

|| dvíhať sa

1. dostávať sa nahor, do vyššej polohy, stúpať: voda, hmla, dym, cesta, tma sa dvíha

žalúdok sa mi dvíha je mi zle, nutká ma na zvracanie;

2. rásť, zvyšovať sa: tráva sa dvíha, životná úroveň sa dvíha, múry sa dvíhajú;

3. vstávať: d. sa z postele, zo zeme, zo stoličky

d. sa na nohy vstávať;

4. týčiť sa, vyčnievať, vypínať sa: Tam sa dvíhajú vrchy. (Kuk.) Ich hrady dvíhali sa nad okolie. (Ráz.-Mart.)

5. (bezpredm. i proti komu, proti čomu) búriť sa, protiviť sa: ľud sa dvíha; d. sa proti utlačovaniu; d. sa proti predsudkom (Kuk.);

6. vznikať, šíriť sa, rozmáhať sa: vzbura, povstanie, revolúcia, revolučná vlna sa dvíha;

opak. dvíhavať sa;

dok. zdvihnúť sa, zodvihnúť sa, zried. i dvihnúť sa


zdvihnúť i zodvihnúť, -ne, -nú, -hol dok.

1. (čo, koho) pohnúť niečím, niekým smerom hore, potlačiť al. potiahnuť nahor: z. vrece na plece, z. batoh, kameň, z. slúchadlo; z. dieťa do náručia, z. niekoho zo zeme, z. niekoho na koňa; z. prst vztýčiť; z. pohár (pred prípitkom)

z. zrak na niekoho, na niečo, k niekomu, k niečomu pozrieť; z. ruku na niekoho (chcieť) udrieť; z. zbraň a) vziať do ruky; b) postaviť sa, vzbúriť sa proti niekomu; z. hlavu (hlavy), čelo (čelá) a) vzpriamene, rovno sa postaviť; b) (proti komu, čomu) postaviť sa proti niekomu, niečomu, zbúriť sa; z. hlas proti niekomu, proti niečomu zaprotestovať; chodiť so zdvihnutým nosom pyšne, namyslene; zastar. Proti komuže mali tetka Nánka zodvihnúť pravotu? (Švant.) začať sa súdiť. Tu zas Mara zodvihla protest (Vans.) začala protestovať.

2. (čo) urobiť lepším, dokonalejším, zdokonaliť, zvýšiť úroveň niekoho al. niečoho, pozdvihnúť: t. hmotnú a kultúrnu úroveň obyvateľstva; Ľud, z ktorého si pošiel, môže ťa osláviť a zodvihnúť. (Vaj.); pren. z. náladu zlepšiť;

3. trochu zastar. (čo) zvýšiť: z. ceny; Museli sme zdvihnúť pôžičku. (Vans.);

nedok. zdvíhať, -a, -ajú i zodvihnúť sa

1. dostať sa hore, do vyššej polohy, vystúpiť vyššie, stúpnuť: opona sa zdvihla; voda, rieka sa zdvihla, hmla sa zdvihla; prach sa zdvihol (zodvihlo) (kysnutím); vták sa zdvihol vyletel; pren. žalúdok sa mi zdvihol prišlo mi zle, na vracanie;

2. zvýšiť sa, narásť: životná úroveň sa zdvihla; Rechtorova pláca sa zodvihla na skoro raz toľkú. (Taj.) Jej sebavedomie sa zdvihlo (Jégé) zmocnelo. Marošova autorita sa zdvihla (Ráz.) vzrástla.

3. vstať: Hreščo sa zdvihol zo snôpka slamy. (Tat.) Zdvihol sa starec na posteli (Škult.) sadol si. Zodvihol sa a šiel. (Švant.);

nedok. zdvíhať sa i zodvihovať sa


zodvihnúť, zodvihnúť sa p. zdvihnúť, zdvihnúť sa

zodvihnúť dk
1. čo dopraviť vyššie niečo: gestli by ktery z bratow geden druhemu se nepoklonyl a pred nim bi klobuk nezodwihnul bud na ringu, anebo na vlicy, sstroffany bude funt wosku (JELŠAVA 1609); potom (Sigmond) druk na barwiera zodwihol (KRUPINA 1683); wrecze ga sem sspitalnikowy zodwyhla (P. ĽUPČA 1691)
L. z. peniaze, plat (pre)vziať ich: muog kapitan tak powyedal, ze ak nagskoreg plat prygde, ze on sam hore zodwihne a ze zaplati on to krasne (B. BYSTRICA 17. st); potom w noczy o prvospy fatens do piovara len sam yssgel a takowe penize ledwy mohel na seba zodvihnut a založit, tak kdy gich do sveho domu ngesel, až sa nohy pod nim trasly (JASENICA 1704)
2. časť vlastného organizmu dať do vyššej polohy: (Jano) po bitki ani ruku nemohow zodwihnutj (SELEŠŤANY 1742); (Júlia) zodwihla swu alabastrowu ruku a poddala mu ju k polibení (LPo 18. st)
L. z. ruku na koho, proti komu napadnúť niekoho: z príčiny karat že se swadyly, geden proti druhimu ruky take zodwihly (CA 1671 E); bez príčiny ruku na pána cechmistra zodwihol (CA 1721 E)

Zvukové nahrávky niektorých slov

zodvihnúť: →speex →vorbis
sa zodvihla k nebu se levait vers le ciel
zodvihnúť kotvu a potom lever l'ancre, puis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu