zodierať1, zodierať sa p. zodrať, zodrať sa
zodierať2 p. zodrieť
zodrať, -derie, -derú, -dratý/-draný dok.
1. (čo) používaním, draním zničiť, skaziť, opotrebovať: z. šaty, obuv, z. podkovu, z. pätu na pančuche; Štúdiom zodral lakeť kabáta. (Žáry); expr. V tých časoch nebolo ešte zodrané slovo „vlastenecká“ (Taj.) častým používaním ošúchané, otrepané; pren. Mladosť zodral si pre ňu (pre vidinu) (Kost.) nechal ju ubehnúť v honbe za vidinou.
● hovor. expr.: Také fígle som ja už dávno zodral v krpcoch (Kuk.) dávno ich poznám. — má si nohy po kolená a ruky po lakte z. veľmi sa namáha dosiahnuť niečo;
2. expr. (koho, čo) vyčerpať, umoriť, zničiť prácou: Zoderú ho (otca) a potom, keď už nebude vládať robiť, neopatria. (Tim.) Zoderiete seba i deti. (Hor.) Dedo Vraniak dve ženy zodral. (Tat.); zrobená, zodratá mama (Greg.); z. kone;
3. (čo z čoho, z koho) stiahnuť kožu z niečoho, z niekoho, odrať: Zodral z nej (z opice) kožu. (Ondr.)
● z. z niekoho (deviatu) kožu (kožku) a) bezohľadne niekoho o všetko obrať, okradnúť, vykoristiť; b) nemilosrdne niekoho zbiť: Hrozil mu, že keď vstane, zoderie z neho deviatu kožu. (Jégé)
4. expr. (čo) poškriabaním poraniť, odrieť, zodrieť: do krvi zodraté nohy (Bedn.); údy reťazami zodraté (Sládk.);
5. zried. (čo) zošúchať, obšúchať, obdrať, odrieť: z. farbu z povrchu niečoho;
nedok. zodierať1 -a, -ajú
|| zodrať sa
1. používaním sa zničiť, skaziť, opotrebovať sa: Rukoväť korbáča sa zodrala. (Kuk.) Hodinky by sa už boli zodrali. (Taj.); pren. expr. divadelný kus hrajú mesiac a nezoderie sa (Kuk.) nestane sa ošúchaným, otrepaným; pren. expr. Nezodrali sa ti nohy, čo si aj prišla (Tim.) nič sa ti nestalo.
2. expr. vyčerpať sa, umoriť sa namáhavou prácou: Sestry vyzerali veľmi staro, lebo sa v robotách zodrali. (Tat.) (Otec) umrel pre nich, obetoval sa, zodral v práci. (Tim.) Zodrala som sa pri tebe na vecheť. (Jégé);
nedok. zodierať sa
zodrieť, -drie, -drú, -dretý, rozk. -dri dok. (čo)
1. poškriabaním, zoškriabaním poškodiť, odrieť; poraniť: z. si čelo; zodretá tvár (Šteinh.); odrenina vzniká zodrením kože; Kríž bol zo smrekového dreva, z ktorého bola kôra zodretá. (Hor.)
2. zried. stiahnuť kožu z niečoho, odrať, zodrať: Elektrika ho (dobytok) vynesie hore, zodrie kožu z neho. (Ráz.) Temer mu (vlkovi) kožu zodreli. (Dobš.)
● z. z niekoho poslednú (ostatnú) kožu bezohľadne niekoho o všetko obrať, okradnúť; vykoristiť: Zodreli by z chudoby i poslednú kožu. (Pláv);
nedok. zodierať2, -a, -ajú