Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zobrať -berie -berú -tý/-ný dok.

1. vziať (význ. 1 – 11): z. tašku do ruky, dieťa na kolená; z. tabletku; ktosi mu z-l hodinky; z-r liter vína! z. si príklad (z niekoho); z. niekoho na byt; autobus (ne)z-l všetkých; (ne)z-li ho na vojnu, z-la ho polícia; vietor z-l strechu; z. funkciu; on to z-l vážne; hovor. celkom ho to z-lo; z-rme si napr. (takýto prípad); z. niečo na vedomie

2. odobrať z povrchu, pozberať: z. smotanu z mlieka, úrodu z poľa, z. (riad) zo stola

3. zhromaždiť, sústrediť: z-né spisy (autora)

4. sústrediť do intenzívnej činnosti, pozbierať: z. všetku (svoju) silu, energiu, odvahu

● z. si niečo do hlavy zaumieniť si; z-l si mi to z → úst; z. si niekoho, niečo na → mušku; z. (si) niekoho do → parády; z. → rozum do hrsti; z. si niečo k → srdcu; z. niečo na → ľahkú váhu; expr. nech to čert z-ie! vyj. zlosť, rezignáciu, ľahostajnosť;

nedok. k 2, 3, 4 zoberať, k 2, 4 i zberať

// zobrať sa

1. pobrať sa (význ. 1), vziať sa: z-l sa a odišiel

2. zjaviť sa (význ. 2), objaviť sa, vziať sa: odkiaľ sa z-li tie veci?

3. (o dvojici) uzavrieť manželstvo, vziať sa: tohto roku sa chcú z.;

nedok. k 1 zberať sa

// zobrať si vziať si: z-l si dievča z vidieka

zobrať sa zoberie sa zoberú sa zober sa! zobral sa zoberúc sa zobraný/zobratý zobranie sa/zobratie sa dok.

zobrať zoberie zoberú zober! zobral zoberúc zobraný/zobratý zobranie/zobratie dok.

brať berie berú ber! bral berúc berúci braný/bratý branie/bratie nedok. 1. (čo, koho) ▶ chytať rukami al. nástrojom a istý čas (pevne) držať al. premiestňovať: b. veci zo stola; b. dieťa na ruky; b. batoh na chrbát; b. tovar z regála; b. si jedlo z misy vidličkou; neber nič do rúk!; Nakoniec nevydržala a bielučkými rukami brala kusy uhlia. [P. Jaroš]; Berie hlavu do dlaní a skuhravo sa priznáva. [M. Urban] □ berte si! ponúkanie pri jedle
2. (komu čo; čo (odkiaľ)) ▶ dávať odniekiaľ preč; syn. odnímať, odoberať; op. dávať: b. pacientovi krv (zo žily); b. včelám med; b. vzorky z tovaru, z mlieka; b. vzorky vody; Päť ľudí s detektormi chodilo po priestranstve a čo zapípalo, to brali. [Pd 1994]
3. (komu čo; ø) ▶ zbavovať vlastníctva, neoprávnene si niečo prisvojovať; syn. odcudzovať, kradnúť: b. niekomu majetok; b. z cudzieho, zo spoločného; neber nič, čo ti nepatrí; Jánošík bohatým bral a chudobným dával; Chceli len stínať, strieľať, občas i drancovať vo veľkom a vo veľkom brať, bez dávania, bez pomyslenia na zajtrajšok. [M. Urban]
4. (komu čo) ▶ zbavovať niekoho niečoho (nehmotného), pripravovať niekoho o niečo; op. dávať: b. niekomu ilúzie, nádej, odvahu, presvedčenie; b. niekomu prácu; nik ti to (právo) neberie neupiera; Bralo mi to pokoj, nedalo mi to spať. [Vč 1971]; Neberme im šancu, ktorú časť z nich naozaj úprimne žiada. [NP 1983]
5. (čo; ø) ▶ nadobúdať ako vlastníctvo, ako odmenu za istý výkon a pod.; prijímať ako svoje; syn. dostávať: b. plat, prémie; b. štipendium; b. podporu v nezamestnanosti poberať; stíhať niekoho za branie úplatkov; za opravu topánok berie sto korún; bral tridsaťtisíc mesačne dostával ako plat
6. (čo) ▶ (pravidelne) nadobúdať, získavať za peniaze; syn. kupovať: b. benzín; b. auto na lízing; b. hodiny angličtiny, tanca platiť si; čo si berieš?; Mlieko berieme z horárne na kraji dediny. [K. Jarunková]; Berieme tovar bez toho, aby sme vedeli, akú kvalitu kupujeme. [NP 1987]
7. (koho, čo ako) ▶ vysvetľovať si, chápať niečo istým spôsobom; posudzovať niekoho, niečo istým spôsobom: b. niekoho vážne, s rezervou; b. niečo doslova, osobne, žartom; b. horoskopy ako zábavu; berte to ako fakt; neber to ako urážku; táto norma sa neberie až tak prísne; neviem, ako to mám b.; Musíš ma brať len takú, aká som. [V. Šikula]; Chlapec pílil drevo. Bral svoju robotu ako samozrejmosť. [I. Habaj]
8. (koho, čo) ▶ prijímať na istý čas, s istým cieľom k sebe do spoločnosti, do zamestnania, do užívania, na istú úpravu a pod.: b. podnájomníkov; b. byt do prenájmu; b. nových pracovníkov; b. deti, psa niekam so sebou; berieme len čisté fľaše v obchode; Ktovie, či berú do čistiarne aj ruksaky? [V. Šikula]; Po druhý raz si ženu na služobnú cestu neber. [R. Sloboda]; Povedala si, že to skúsi na stavebnej fakulte, kde vraj berú aj bez prijímačiek. [Pd 1994]
9. (čo) ▶ prijímať liečivé látky; syn. užívať: b. antibiotiká; berie tabletky na spanie; berte denne malé dávky vitamínov A, C a E; Ak dieťa začne brať drogu, ide takmer bez výnimky o zlyhanie rodiny. [Sme 1994]
10. (koho (kam)) ▶ odvádzať na základe zákona, rozhodnutia, násilím a pod.: b. obvineného do väzby; b. chlapcov na vojnu; trestný čin brania rukojemníkov; Druhý raz ho beriete do zajatia. [L. Ťažký]
11. (čo) ▶ silou premiestňovať, strhávať so sebou; syn. odnášať: voda brala všetko; prievan berie papiere zo stola; neos. zo zákruty ich bralo rovno do jarku [P. Hrúz]; pren. Vietor jej trepotal, šľahal vlasmi, bral jej od úst smiech. [A. Bednár]
12. (ø; na koho, na čo) ▶ aktívne sa prejavovať, dobre, živo reagovať (na istý popud); syn. zaberať: kosa, britva, holiaci strojček dobre berie; ryby berú chytajú sa na návnadu; b. na niekoho prejavovať záujem o niekoho (opačného pohlavia), dvoriť niekomu
13. (čo) ▶ (obyč. v otázke vyjadrujúcej počudovanie, obdiv a pod.) s veľkým úsilím dosahovať, získavať; syn. nachádzať: kde na to berieš čas, silu, trpezlivosť, odvahu?
14. hovor. (čo) ▶ prijímať so súhlasom, s uspokojením; syn. uznávať, rešpektovať: to beriem súhlasím; vaše výsledky berieme; berieme len víťazstvo; Ak by mi niekto pred majstrovstvami povedal, že získame tri štvrté miesta, vďačne by som ich bral. [Pd 1995]
15. hovor. (koho na čo/do čoho) ▶ pociťovať nutkanie: bralo ho do kýchania, na dávenie; Tak ma berie na spanie, že už ani na oči nevidím. [M. Zimková]; Priznám sa, bralo ma do smiechu. [Pd 1994]
16. hovor. (čo) ▶ dať, navliecť na seba, obliecť, obuť; vziať so sebou (oblečenie, obuv a pod.): ber si čiapku, rukavice; neber si ten starý sveter; berte si dáždniky; Potreboval som behať najmä do kopcov, nuž som si ani nebral tretry. [Pd 1994]
17. hovor. (koho, čo) ▶ robiť zábery fotografickým aparátom, kamerou; syn. snímať: b. niekoho z profilu, spredu, zblízka
18. ▶ ako formálne sloveso vyjadruje dejovú zložku lexikalizovaného spojenia: b. mieru odmeriavať; b. na seba podobu niekoho, niečoho premieňať sa; b. niečo do úvahy zohľadňovať to; b. niečo (zodpovednosť, neúspech, vinu a pod.) na seba pripisovať si; b. na vedomie všímať si; hovor. beriem to späť odvolávam, čo som povedal; b. niekoho, niečoho pod ochranu chrániť; b. niekoho na zodpovednosť robiť zodpovedným ↗ i fraz.; b. ohľad, zreteľ na niekoho, niečo prizerať na niekoho, niečo; b. si dovolenku čerpať; b. si niekoho, niečo na pomoc pomáhať si; b. si pôžičku, úver požičiavať si; b. si prácu domov vykonávať pracovné povinnosti doma; b. si príklad, vzor od niekoho nasledovať ho; b. skazu kaziť sa; b. telefón ohlasovať sa na zvoniaci telefón; b. zákrutu, zatáčku skracovať si cestu vnútorným oblúkom
◘ fraz. kričí, akoby ho na nože brali veľmi; brať Božie meno nadarmo hrešiť; brať niečo na ľahkú váhu zľahčovať význam niečoho; brať niečo športovo prijímať neúspech bez prílišných emócií; brať niečo za bernú mincu veriť tomu; brať niečo zaradom nevyberať si; brať niekoho na milosť odpúšťať mu; brať niekoho na paškál dohovárať mu; brať niekoho na zodpovednosť požadovať vysvetlenie; brať niekoho za slovo využiť i zneužiť jeho výroky; brať niekomu vietor z plachiet znemožňovať mu činnosť; brať nohy na plecia začať utekať; brať rozum do hrsti hľadať riešenie, intenzívne rozmýšľať; brať si niečo k srdcu pripisovať niečomu veľký význam a citovo to prežívať; brať si niečo na svedomie pripisovať si zodpovednosť; brať si niekoho, niečo na mušku sústreďovať pozornosť na niekoho, na niečo; brať všetkými desiatimi s radosťou; brať skazu spieť k zlému koncu, k zániku; expr. čerti ho berú al. zlosť ho berie jeduje sa; neberie to konca čo trvá zbytočne (nezmyselne a rozčuľujúco) dlho; nech to parom/čert berie! al. čert to ber! zahrešenie vyjadrujúce rezignáciu, ľahostajnosť; niekoho to berie vyvádza z rovnováhy; už mu neberie a) nechutí, nežiada sa mu b) nevládze; odkiaľ to berieš? kde si sa to dozvedel? ◘ parem. Katarína hudcom husle berie (25. november) začína sa zima; kde nič nie je, tam ani smrť neberie; keď dávajú, ber, keď bijú, utekaj; neber viacej na chrbát, ako uniesť môžeš; sladšie je dať, než brať
▷ opak. brávať -va -vajú -val; dok. ↗ vziať, zobrať

brať sa berie sa berú sa ber sa! bral sa berúc sa berúci sa branie/bratie sa nedok. 1. (kam; ø) ▶ odchádzať, ísť preč, na iné miesto; syn. poberať sa: b. sa domov; berie sa sám do hory; brali sa na cestu, na výlet; Jano kývne na rodičov a berie sa k dverám. [R. Sloboda]; Chlapec zrozpačitel, zmätene pozrel do chodby, ale nebral sa preč. [L. Ballek]; Alena sa brala so mnou, ale zadržala som ju. [G. Rothmayerová]
2. (do čoho; na čo; s neurčitkom) ▶ začínať nejakú činnosť; syn. dávať sa, chystať sa: b. sa s chuťou do roboty; b. sa písať, upratovať; b. sa spať
3. ▶ uzatvárať sobáš; syn. sobášiť sa: budú sa b.; brali sa v kostole, na radnici; To predsa nie je možné, že ste sa brali z lásky. [G. Rothmayerová]
4. ▶ (obyč. v otázke vyjadrujúcej počudovanie, prekvapenie al. nesúhlas) nečakane sa objavovať, vyskytovať sa niekde: kde sa v tebe berie toľko odvahy?; kde sa v ňom berie toľko bezočivosti?; kde sa tu berie toľko prachu?; kde sa tu berieš? prekvapenie nad prítomnosťou niekoho niekde; Kde sa vo mne berú tieto čudné vidiny? [A. Bednár]; Všetci sa čudovali, kde sa tu zrazu berie taký schopný človek. [M. Zelinka]
◘ fraz. expr. ber(te) sa preč/kade ľahšie! odíď, odíďte ◘ parem. neber sa do toho, keď nie si z toho nerob, ak sa do toho nerozumieš
▷ opak. brávať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. k 1, 3, 4 ↗ zobrať sa, k 1, 2 ↗ pobrať sa, k 3, 4 i ↗ vziať sa

brať si berie si berú si ber si! bral si berúc si branie si/bratie si nedok. (koho) ▶ uzatvárať sobáš s niekým: koho si to berie?; berie si kolegyňu; neber si toho sukničkára □ beriete si tu prítomnú slečnu XY za manželku?/tu prítomného pána XY za manžela? formula v rámci svadobného obradu ▷ opak. brávať si -va si -vajú si -val si; dok. ↗ zobrať si, vziať si

brať¹, berie, berú nedok.

1. (čo, koho) chytať do rúk, naberať pomocou rúk al. nejakého nástroja: b. niečo do rúk, b. klobúk do ruky, b. dieťa na ruky, b. kabát na seba; b. si jedlo z taniera vidličkou; berte si! ponúkanie pri jedle; b. dievča do tanca tancovať s ním

● b. každé slovo na vážku všetkému (v reči) prikladať dôležitosť; b. si niečo k srdcu uvedomovať si závažnosť, dôležitosť niečoho; brať (nebrať) niečo, niekoho na vedomie všímať si (nevšímať si); hovor. b. si niečo do hlavy trápiť sa nad niečím; b. si príklad z niekoho robiť, konať podľa príkladu niekoho; b. ohľad na niekoho, na niečo mať ohľad; b. do úvahy niečo prihliadať na niečo; b. niekoho na zodpovednosť robiť ho zodpovedným; b. rozum do hrsti začínať rozvážne myslieť, uvažovať; b. nohy na plecia začínať utekať; hovor. čert ho berie zlostí sa; kričí, akoby ho na nože bral veľmi; b. niekomu mieru (u krajčíra, obuvníka) merať rozmery šiat al. topánok; b. si dievča, dievku, b. si niekoho za ženu, za muža ženiť sa s niekým, vydávať sa za niekoho;

2. (komu čo, zried. i koho) odoberať, odnímať, odcudzovať, kradnúť: b. niekomu krv, b. včelám med, b. matke dieťa; b. chlapov na vojnu; b. niekomu jazyk, vieru, presvedčenie; Jedinú kravičku mi berú. (Fr. Kráľ) Kde nič nie je, tam ani smrť neberie. (prísl.)

3. (čo i bezpredm.) dostávať, prijímať: b. vysoký, nízky plat; Blázon dáva, múdry berie. (prísl.) Keď dávajú, ber, keď bijú, utekaj. (prísl.)

● berie na seba (o zvierati) tučnie, priberá; hovor. Skade to berieš? Odkiaľ to vieš?

4. hovor. zaberať, chytať: britva (dobre) berie holí; ryby berú chytajú vnadidlo;

5. (čo, koho) ponímať, chápať, rozumieť, vykladať si istým spôsobom: b. niečo doslova, doslovne, b. niečo, niekoho vážne, tragicky, na ľahko, b. niečo za základ, b. niečo v istom zmysle

● b. všetko na žart robiť si zo všetkého žarty;

6. hovor. (čo i bezpredm.) kupovať: b. (tovar) na knižku; Odkázal mi, že bude brať odo mňa syra. (Tim.)

7. hovor. (na koho) prejavovať záujem o niekoho, lásku k niekomu (druhého pohlavia): chlapci na ňu berú, dievčatá naňho berú;

opak. brávať, -a, -ajú;

dok. vziať, zobrať

|| brať sa

1. ísť, odchádzať, poberať sa: b. sa preč, b. sa von dvermi; Berieš sa domov! Ber sa domov! Choď domov! Berieš sa ho dolu z toho stromu! (Fr. Kráľ) Podvečer domáce zvieratá berú sa z poľa domov. (Šolt.)

2. (s neurč.) chystať sa, mať v úmysle, chcieť niečo urobiť: bral sa čítať, písať, bral sa drevo rúbať;

3. hovor. mať pôvod niekde, mať príčinu v niečom, vznikať niekde: Kdeže sa to berie, že ty ideš? (Tim.) ako si to vysvetliť? Kde sa toľko vody berie? odkiaľ prichádza? Kde sa tu berieš? vyslovenie údivu nad prítomnosťou niekoho.

4. uzatvárať sobáš, vstupovať do manželstva: budú sa brať;

dok. k 1, 3, 4 zobrať sa, k 1 i pobrať sa, k 3, 4 vziať sa, k 3 i nabrať sa

zobrať, -berie, -berú, -bral, -braný/-bratý, rozk. -ber dok.

1. (čo, koho) chytiť, uchopiť do rúk, nabrať pomocou rúk al. nejakého nástroja, vziať: z. košík do rúk, z. (si) klobúk na hlavu, z. si cigaretu, z. klas do dlane, z. dieťa na ruky; Adam si zobral háby pod pazuchu a vybehol. (Jégé) Richtár s doktorom dali ju (Pôstkovú) zobrať a previesť do hrobitova. (Taj.); pren. (Julo Strečnák) zobral na svoje mladé plecia obrovskú ťarchu hľadania p ráce (Gráf) podujal sa hľadať prácu.

● z. si niečo (veľmi) k srdcu uvedomiť si závažnosť, dôležitosť niečoho; hovor. z. si niečo do hlavy pevne si niečo zaumieniť; z. si niečo (niekoho) na starosť začať sa starať o niečo (o niekoho); z. si patronát nad niekým začať sa sústavne starať o niekoho; hovor. z. nohy na plecia zutekať; čert zober (nech zoberie) všetko výraz ľahostajnosti, nezáujmu al. rozhorčenosti; Taký život bodajžeby parom zobral horúci (J. Kráľ) vyjadrenie nevôle, rozhorčenosti (nad životom).

2. (čo z čoho; čo) odobrať, vziať z povrchu niečoho; pozberať: t. z polievky mastnotu, z. smotanu z mlieka; Zobral šamotinu lyžkou. (Taj.); z. úrodu z poľa zviezť, pozvážať; z. pšenicu kombajnom zožať; Keď sa vyrozprávala, zobrala zo stola a mohli ísť (Min.) odniesla. (Voda) hukoce, akoby chcela všetko zobrať (Ráz.) odniesť preč, strhnúť.

3. (čo komu) odňať, odobrať (obyč. násilím), vziať, odcudziť: z. súperom loptu, z. dieťaťu hračku; Večný chlad zobral jej z líc horúčosť. (Tim.); z. majetok niekomu; Akiste mi kravu zoberú, až príde exekúcia. (Jil.) Bohatým zoberieme a chudobným dáme. (Ráz.) Bol zlostný, pretože mu svet zobral chlebík (Žáry) zbavil ho existenčných prostriedkov.

4. (koho) prijať, vziať do nejakej spoločnosti, do rodiny, na byt, do zamestnania ap.: z. niekoho na byt, do práce, do služby; z. žiaka na vysokú školu; z. niekoho medzi seba;

5. zobrať si (za ženu, za muža) (koho) oženiť sa s niekým, vydať sa za niekoho: z. si dievča (za ženu); z. si mládenca (za muža);

6. (čo) zhromaždiť, sústrediť na jedno miesto niečo rozptýlené (o literárnych al. iných umeleckých výtvoroch): Vyvolili sa zberatelia folkloristickí, aby sa zhromaždilo a vydalo, čo v tom odbore možno ešte zobrať. (Vlč); zobrané spisy M. Kukučína; zobrané diela klasikov;

7. (koho, čo) zhromaždiť; pojať so sebou (o ľuďoch): (Nemci) zobrali veľké vojsko proti Devínu. (Škult.) Hybajte na každý pád dolu a zoberte aspoň roztratených. (Kal.) On sám je hotový zobrať novú voľnú deputáciu pred trón. (Vaj.) Zobral hodný sprievod a vydal sa k Vachtovi. (Hor.); vlak zobral všetkých cestujúcich odviezol

● expr. nezobrali by ho ani na štyri vozy (ani na päť vozov) o veľmi nahnevanom človekovi;

8. (koho) násilím odviesť, zatknúť: Zobrali ho (Hlavaja) spolu s Kramárom, zatvorili ich na obecnom dome. (Urb.) O chvíľu prišiel mýtnik. Zobral nás. (Tomašč.)

9. (čo) získať, nadobudnúť, opatriť si, vziať: Kde si zobral toľko peňazí?; dojmy, zobraté na slovenskom gymnáziu (Vaj.); Odkiaľ si to zobral, môj synko? (Kuk.) ako si prišiel na takú myšlienku. Výborná príležitosť pre obratného advokáta nielen groše zobrať, ale dostať sa i do priazne grófa. (Ráz.)

10. (čo) sústrediť do intenzívnej činnosti, k vypätému prejavu: z. všetku svoju silu, energiu na niečo, z. všetky schopnosti, z. celú svoju odvahu

● z. rozum do hrsti začať rozvážne myslieť, uvažovať;

11. hovor. (koho) veľmi vyčerpať, vysiliť, telesne zničiť: Polial dohán silnou pálenou, „aby ho lepšie zobral“ (Aj.) aby sa lepšie opil. (Otec) nechce investovať do mňa, vraj o niekoľko rokov beztoho zoberú ma suchoty (Al.) zomriem na suchoty; neos. Raz v živote privoňali k riadnej robote a tak ich to zobralo, že nimi ani dlážku nezametieš. (Karv.)

12. zried. (čo) poskladať do záhybov, zhrnúť, nabrať: obruba zobraná do záhybov; zobraný rukáv (Kuk.) Nedorozumenie, zamumlal radca, zoberúc ústa do gombičky. (Kuk.);

nedok. zoberať, -á, -ajú

|| zobrať sa¹ zosobášiť sa, vziať sa: Zobrali sme sa z lásky. (Min.) Mám chlapca, chceli by sme sa zobrať. (Tomšč.) Ak nemáš proti tomu nič, mohli by sme sa zobrať. (Švant.)

zobrať sa², -berie, -berú dok.

1. pobrať sa, odísť niekam: Náhle sa zobrala a odbehla. (Min.) Niekoľko sa nám zobralo a vyšli sme pred krčmu. (Fig.) Zobrala sa na odchod. (Vaj.) Zobrala sa k richtárovi. (Kuk.) Iľa zoberie sa dolu dvorom. (Tim.)

2. nabrať síl, vzchopiť sa, vzmužiť sa, spamätať sa: Konôpka sa zobral, utíšil a napísal Praskovskému list. (Jégé) Irena sa zobrala duchom, vydýchla a povedala. (Vaj.) Musím sa silou-mocou zobrať. (Šolt.); keď sa zoberieš (po chorobe) (Jégé) keď sa zotavíš;

3. hovor. objaviť sa, vyskytnúť sa, vziať sa: (machaj) mu nevedel povedať, odkiaľ sa zobrali kresby. (Min.)

4. zried. postaviť sa na nohy, vstať: (Ivan) zobral sa zo zeme, prešiel po záhrade. (Greg.);

nedok. k 1, 2, 4 zoberať sa, -á, -ajú

zoberať sa p. zobrať

zobrať [zo-, ze-, z-] dk
1. čo vziať, privlastniť si niečo: sem k mogey wlastnj potrebe zobrala fl 100 (P. BYSTRICA 1689); pradien, ktere siroti zebrali, 8 (PUKANEC 1764); dom, kteremu wrch bil w pohorenine zhorel, ten brat zebral (PUKANEC 1776)
F. do mysli z. uvedomiť si: devorare dicta alicujus: ňečj slowa do mysli zebrati (KS 1763); v pamäť z. zapamätať si: když gsy hrychy w pamet zebral, gak guž za ne ljtowat budess? (UV 1763); do vtipu z. zosmiešniť: nebilo tassko Eustachiowy lásky predessleg manželstwy znaky do wtipu zebrat (PeP 1771) ten zoberie, kto prv príde rýchlosť sa vypláca; kto prv príde, ten prv melie: ten zebere, kdo prv prinde (KC 1791)
2. čo (na čo) vziať vo väčšom množstve, pobrať: pochlebnik s cyganstwim, blazen swym blaznowstwim mnoho daruw pobere, že newolnj sedlak, sprostina neborak, na wuz ge sotwa zbere (BV 1652); mug pan prwey dal požat a pryam na woz zobrat (KRUPINA 1691); gedlowe klati na sane zebrali (P. BYSTRICA 1748)
3. čo (z čoho) vziať, odobrať niečo: ty zeme gmel slobodne posiaty czjm by kolwek chtel a osoh s nich zobraty a wzyty (KLOBUŠICE 1598); pred samými sviatky dolu ho (plátno) z krosen zberu (PV 1637-45); uzitek moga manzelka sama toliko tohoto roku yak z nowiny, tak y z stareg winicy zberie (KRUPINA 1651); zebi zito dal zebrac a ziem, zebrawsi z nei žito, wratia (SPIŠ 1653); statok pastj, dokud sena nezobraly, twrdo dawal branit; most wssak od gesenj skrze wodu zobratj byl (BYTČA 1721); prival nejlepssy grund winohradsky zebere a zkazy (MYSLENICE 1768); pren zrušiť: ihned tabor zebral, pod Jager se strojil; ihned su tabor zebrali, pod Modrý Kamen přitáhli (HP 1596)
F. z tŕnia nie je možné figy zobrať nemožno chcieť nemožné, nebude zo psa slanina: z trny neňy možné ffygy zebrat (PP 1734)
4. komu čo odňať niekomu niečo: techdy se tam trefili Patrowanja a tam nam potom zobrali sekery (P. LEHOTA 1625); ya gim dam wssetek statek zobraty (RUŽOMBEROK 1659)
5. koho zadržať, zajať niekoho: kdy gich postihly, hned gich zebraly (NEMŠOVÁ 1633); Turek pressel az do Lehoty y Banyanskich hayuw a tam zebral na trista ludu; až nekdo sskodu druhemu cžini, a až teg sameg ho dostihne, nech ho zbere (TRENČÍN 1663); ( 1713); trafel bj se bol k tomu, kdj hágnyczy zebraly byressow panskych (DRIETOMA 1720); Hrazik Gyuro, ktereho pre neposlussenstwi zebral richtar a zaloch geho wzal do domu sweho (BRATISLAVA 1749)
6. koho z čoho obrať, okradnúť niekoho: zo wsseckeho mne zobral, y wcil nemam nicz (TURIEC 1638); ponewacž moga diewka mna z radu zebrala, kdi sem se ozenil, tedi moga zena musela swog riad hospodarsky ke mne prniesti (KRUPINA 1694); (syn) wssecko nasilne my pobral, mnoho by stalo, nebo ma zo wsseckieho zobral (LIPTOV 1765)
7. koho zhromaždiť, zvolať niekoho: tehdy gedna strana y druha zobraly dobrych lydy (P. ĽUPČA 1578); aby sme zebraly dobrych statecznich lydy na miesto to, kde se podanemu nassemu kratkost stala (SITNIANSKA 1602); powinnost, kdy potreba bude ukazowat, dedynu spolu zebrat (ZÁBORIE 1714); edicare senatum: raddu zhromážditi, zebrati (KS 1763); kdiby kdo schwalne dal cechownjch maystrúw zobrat pro žalobu, prú žalobneho musy zložit den 10 (D. KUBÍN 1791)
8. čo zhromaždiť, sústrediť, zhrnúť niečo: kdi se nemohli (peniaze) natolko zobrati, wislani bol k p. Kubiny (SKLABIŇA 1685); lutherani swe učeny spolu zebraly a Karlu Patému predložily (KrP 1760); miscellanea: takowe knihj, w kterych wsseligaké wecy su spjsané a zebrané (KS 1763); zberte drobky, ktere zustali, zeby nezhinuli (VP 1764); wisslem do dalekych kragúw (ľudí), který nečo gistegssyho o Ulissesowi zeberu (PT 1778); zoberať, zoberávať [-be-, -bie-, -bí-] ndk/frekv k 1: Ragczane pokradme odtad zobyrali drwa (s. l. 1576); Sskorecz wždy swobodne a spokogne swe zbožye odtud zebyeral (P. LEHOTA 1641); ona (ovocie) zoberala zo sadu (ZÁTURČIE 1761); k 4: (susedia) nam y plachty zebjerawalj, kdi nas tam zastali (TRENČÍN 1640); Tyapkowanom Weselanye w tom mjste lichwu zagimaly a pastirom haleny zebiraly (VESELÉ 1747); k 5: (Patrovania) bi nas boli zebrali, kdyby nas boli tam postihli, yako y zebierali nas (P. LEHOTA 1625); kdje se wzaly, tu se wzaly hagnyczy, hnedky gich zebgeraly (DRIETOMA 1720); ze dna na den welike prenasledowany od nich trpime, na našem wlasnim nas zebiragu, bigu (ŠTERUSY 1738); zobrať sa dk
1. pobrať sa, odísť niekam: ten den sebrawssi sie na to pole, provazem roztrhnuce przatelsky pravie na dvoge, pustili smy dwa pluhy, geden z Hlinika, druhy z Chotessowi (BYTČA 1484 SČL); pan Revay Gaspar hnedky gsi poslal pre kona y pre poddanych do dediny, aby gsa zobraly odgimat statok ten (TURIEC 1717); Martinus na wandrouku sa zobral (PUKANEC 18. st)
2. zísť sa, zhromaždiť sa: ma powolaty richtara a konssely toliko, kolik by se gich mohlo zebraty (P. BYSTRICA 1506); sse se boly sobraly wsseczy pany walpurgerowe (BOCA 1571 E); kdy se pak zoberu, magj ticho posednuty, yako na dobrych a statečnych mjstrow naleži (JELŠAVA 1609); zebrawssy se spolu, prosily sme panoch nassych, aby nam dewatek a ynsse danky panske odpustity a na robotu premenity račily (BERTOTOVCE 1628); (cestu) radnj pan plotom preprawil, ale že messtanga se zebrali a wyrubali plot (PUKANEC 1788)
3. vziať sa, zosobášiť sa: (Hlavňa) neporadne bil sa zobral (s) swu ninegssy zenu, ponewacs bil prestupil prikazany bozke a w insseg kragine dal sa s nu sobassit; dominus Mattyas Szoczovszky, kdi se s sestrou fatentis, totiss predepsanou nekdy Sophiou Horwath zebral a do Szklabinky k neg pristawal, welmy chudobny bil (TURIEC 1648); ( 1717); od trich roku malj reč mezi sebu a mali se zebrati, ale gih rodiče nechteli dopustitj (PUKANEC 1739)
4. postaviť sa na nohy, zdvihnúť sa, vstať: instansa sotil na zem, kdy se hore zebral, zhadzal se (V. ČEPČÍN 1669)
5. zozbierať sa, zhnisať: aby hlyza wsselyka rozessla se anebo zebrala (HL 17. st); zoberať sa ndk k 1: zatim pak geden drobni peniz nožem na dwe strani roztal a wrhl na stul a zoberal sa preč (ZVOLEN 1634); k 3: ked sa zoberal predmenowany Gyuro Menczel zo swogou zenou, powidal sem (PRIEVIDZA 1768)