zobliecť -lečie -lečú -liekol dok. vyzliecť (význ. 1, 2): z. si šaty; z. dieťa; z. sa pred spaním;
nedok. zobliekať -a
zobliecť -lečie -lečú zobleč! -liekol -liekla -lečúc -lečený -lečenie dok.
zobliecť sa -lečie sa -lečú sa zobleč sa! -liekol sa -liekla sa -lečúc sa -lečený -lečenie sa dok.
obnažiť zbaviť prikrývky, oblečenia al. časti oblečenia • odhaliť: obnažila si, odhalila si plecia • odkryť • odokryť (zbaviť prikrytia): od(o)kryl si veľkú ranu na nohe; od(o)kryť korene stromu • vyzliecť • zobliecť (zbaviť oblečenia): vyzliekla, zobliekla dieťa donaha • rozhaliť (rozhrnutím pokrývky al. šiat čiastočne obnažiť): na slnku sa všetci rozhalili • pren. ukázať: v diele obnažil, ukázal všetku spoločenskú biedu
stiahnuť 1. ťahaním dostať niečo odniekiaľ, obyč. smerom dolu: stiahnuť niekoho z postele; stiahnuť čiapku na oči • strhnúť (prudkým pohybom): strhnúť obväz z rany, plagát zo steny • zvliecť • sňať: zvliecť, sňať si prsteň • zobliecť (šaty al. ich súčasť) • zosunúť (sunutím dať dolu): zosunul z auta debny • zošuchnúť (šuchnutím dať dolu): zošuchla prikrývku na zem • posťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)
2. ťahom, draním a pod. odstrániť niečo al. zbaviť niečoho • odrať: stiahnuť, odrať kožu z barana; stiahnuť, odrať zajaca • olúpať: olúpať, stiahnuť kožku z ovocia • zvliecť • zvlieknuť: zvliekli zo zajaca kožu • posťahovať (postupne, viac vecí, z rozličných miest)
3. ťahom, sťahovaním zmenšiť obvod, pevnejšie dať k sebe • utiahnuť • pritiahnuť • zatiahnuť: stiahli, utiahli si opasok; uzol treba ešte viac stiahnuť, pritiahnuť; zatiahnuť slučku • zakosíliť (uzol, slučku) • podviazať: podviazať cievu, pupočnú šnúru • zovrieť: zovrel ruky tesne k sebe • stisnúť: neos. stislo, stiahlo mu hrdlo od žiaľu • posťahovať (postupne, viac vecí, na rozličných miestach)
4. (o tvári al. jej časti) poskladať do vrások, záhybov pri rozličných, obyč. negatívnych psychických stavoch al. pri pocitoch bolesti • zmraštiť • zvraštiť • zmŕštiť: stiahol, zmraštil tvár do grimasy; od hnevu zvraštil, zmŕštil obočie • zhúžvať • zhúžviť: s nevôľou zhúžval, zhúžvil čelo • skrčiť: skrčil plecia do kabáta • zachmúriť • zamračiť: zachmúril, zamračil tvár pri synovej odpovedi • expr. pozberkať • posťahovať (na rozličných miestach)
5. obyč. zhromaždiť a odsunúť • sústrediť • odvolať: stiahnuť, sústrediť armádu, posádku; odvolať návrhy
6. vziať istú časť zo sumy • strhnúť: stiahnuť, strhnúť z honorára
7. p. zviesť 4
vyzliecť stiahnuť z tela (oblečenie); zbaviť niekoho oblečenia (op. obliecť) • zobliecť: vyzliecť, zobliecť si sukňu, nohavice; vyzliekla, zobliekla deti z kabáta • odstrojiť: odstrojenie nevesty • zodieť • zodiať: zodeje si premočené šaty • zvliecť: zvlečie zo seba uniformu; zvlečiem plačúce dieťa • obnažiť (zbaviť oblečenia): obnažila dieťa do pása • povyzliekať • pozobliekať • poodstrájať • pozodievať • pozvliekať (postupne, viac častí odevu al. viac osôb) • stiahnuť: v sobotu stiahne periny a obliečky vyperie
zobliecť p. vyzliecť
zobliecť, -lečie, -lečú, -liekol, -lečený dok.
1. (čo) zvliecť, stiahnuť zo seba (odev al. súčiastku odevu), vyzliecť: z. (si) košeľu, kabát, kožuch, sviatočné šaty; Adam musel všetky háby zo seba zobliecť. (Jégé); pren. 1. októbra som zobliekol uniformu (Bodic.) dostal som sa do civilu. Zobliekol ja kleriku a stal sa gazdom (Kuk.) zanechal som povolanie kňaza.
2. (koho, koho z čoho) dať niekomu dolu šaty, odev al. časť odevu, vyzliecť: z. dieťa; Chodcov zobliekli donaha. (Jes.); pren.: Pomstí sa, zoblečúc soka svojho zo cti (Kal.) zbaviac ho cti. Najonakvejšieho advokáta si nájdem, do poslednej košele ťa zoblečie (Fig.) úplne ťa ožobráči, privedie na mizinu;
nedok. zobliekať, -a, -ajú
|| zobliecť sa zvliecť, stiahnuť zo seba oblek al. súčiastku obleku, vyzliecť sa: Zapálila sviečku, kým sa zobliekla. (Tim.) Zobliekol sa do pása a dlho sa čľapká vo vode. (Chrob.);
nedok. zobliekať sa
zobláčiť p. zobliecť
zobliecť, zozliecť [zo-, ze-], zried zobláčiť dk 1. čo (z koho) zvliecť, stiahnuť odev al. časť odevu z niekoho, vyzliecť niekoho: suknu, kteru sy mne dal, zoblekly a y gine wecy pobraly (RUŽOMBEROK 1606); Lubo wstal a rekel gym: Stog, zeblecz dolomany! (ILAVA 1648); (hostinský) fatensa pobil y ssaty s neho zeblekel (SPIŠ 1716); (knieža) kralowske ssaty ze seba zobleklo, toho wazna do nich obleklo (MS 1758); x. pren proč twe zlosti nezezlečess, o, čloweče mily (GŠ 1758) nezanecháš; čarownik guss won postaweni chcel na kone sedat, aby swogu brautowsku twar zoblekol, stanul gak čarni djabol (SJ 18. st) aby sa späť na čerta premenil 2. koho dať niekomu dolu odev al. časť odevu, vyzliecť niekoho: zezleč stareho čloweka (GŠ 1758); yako stareho cžloweka zoblačyti mame, tak take skrze to noweho cžloweka oblieczy mame (TC 1631); zobliekať ndk k 1: angliu zobliekaj a šarlát obliekaj (RL 17. st); zobliecť sa dk zvliecť, stiahnuť odev al. časť odevu zo seba, vyzliecť sa: kdj gde s njm na počinek, musi se do naha zobljcy, kteru potim korbačuge; gis sem se zoblekla (ŠTÍTNIK 1697); ze swich ssat se zobliekol a gemu dal, abi se do nich oblekel (MS 1758)