Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

zožrať -žerie -žerú -tý/-ný dok.

1. žraním spotrebovať, požrať: kôň z-l ovos, húsenice z-li lístie; hrub. (o ľuďoch) zjesť, pojesť: všetko by z-l sám i fraz. je nenásytný, lakomý

2. rozleptať (význ. 1), rozožrať: kov z-tý hrdzou

3. hovor. expr. spotrebovať (význ. 1), pohltiť: pec z-ie veľa paliva; z-lo mu to veľa času zabralo

4. expr. zničiť (význ. 1): ak sa dáme, z-ú nás; idú sa z. od nenávisti; ťažká robota mu z-la zdravie

hrub.: z. niečo aj s chlpmi naivne uveriť niečomu; z-r si to! nestojím o to;

nedok. zožierať -a

1. k 1 – 4

2. trápiť, sužovať: z-a ho nepokoj; z-ný výčitkami

// zožierať sa trápiť sa (význ. 1), sužovať sa: z. sa myšlienkami, zbytočne sa z-š (pre neúspech)

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
zožierať ‑a ‑ajú nedok.; zožierať sa

zožierať -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok.


zožierať sa -ra sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

moriť1 spôsobovať veľké duševné al. telesné utrpenie • trápiťsúžiťsužovať: morí, trápi, súži ho nespavosť; moria, sužujú ho výčitky svedomiakrušiťumárať (vo veľkej miere): kruší ho žiaľ; horúčava nás umáralaexpr.: zožieraťžraťhrýzťzhrýzaťspaľovaťkniž.: užieraťzžierať: zožiera, zhrýza, spaľuje ho žiarlivosť; hryzie ho svedomiedeptaťexpr.: gniaviťdusiťdláviť: depce, gniavi ho neistotaexpr.: mučiťubíjaťnivočiťzabíjať: choroba ho ubíja, nivočíhovor. expr. mordovaťnár. vädiť


mučiť sa expr. podstupovať duševné muky, trápenie • trápiť satrpieť: mučil sa, trápil sa pochybnosťami; trpel láskousúžiť sasužovať samoriť sa: súžil sa vo väzenítýrať satrýzniť sazožierať sa (vo veľkej miere): trýzni sa, zožiera sa pre neúspechexpr.: katovať sazhrýzať saužierať sa: katuje sa, užiera sa ťažkými myšlienkamihovor. expr. mordovať sa: mordoval sa žiarlivosťou


mučiť 1. spôsobovať veľké bolesti ubližovaním na tele • týraťtrýzniť: mučili, týrali ho bitímtrápiťmoriť (nedostatkom niečoho): väzňov morili hladomexpr. katovaťhovor. expr. mordovať: zločinci katovali, mordovali svoje obete

2. expr. spôsobovať duševné muky, trápenie • trápiť: mučil, trápil ho otázkamimoriťsúžiťsužovať: morí, sužuje ho pocit vinytrýzniťtýraťžraťzožierať (vo veľkej miere): začali ho týrať obavy; zožiera ho žiarlivosťexpr.: zhrýzaťužieraťrozrývaťkatovať: výčitky mu zhrýzali, katovali dušuhovor. expr.: mordovaťkrižovať: mordoval, križoval syna hrešením


ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovaťkaziťznehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračkypustošiťdrancovaťdecimovaťplieniťruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinudeštruovaťdevastovať: chemikálie devastujú pôdudemolovaťrúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domyrozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácieexpr.: nivočiťdepčiťdepsiť: dážď nivočil úroduexpr.: pľundrovaťhumpľovať

2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiťtrýzniťsužovaťsúžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomiamoriťdeptaťzožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strachexpr.: mučiťhrýzťzhrýzaťkváriťkántriťnivočiťgniaviťdrviťdepčiťdepsiťspaľovaťhumpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjaťhubiťmárniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcovzneškodňovaťkynožiťdorážať: dobytok dorážali na bitúnkuexpr.: kántriťrúbaťmäsiarčiťkváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horusubšt. krágľovať


požierať prijímaním potravy ničiť (obyč. o drobných živočíchoch); spôsobovať rozklad; pren. expr. používaním, užitím vyčerpávať • žrať: škodcovia požierajú, žerú listy ovocných stromov; vtáctvo požiera hmyzzožierať: húsenice zožierajú lístierozožieraťrozkladaťrozleptávaťničiťhubiť (najmä o hrdzi): hrdza rozožiera, rozkladá, rozleptáva, ničí kovové potrubie; kyselina požiera, rozožiera, rozleptáva, hubí tkanivopohlcovaťmíňaťspotrebúvať (používaním, užitím vyčerpávať): spotrebúva veľa času; motor požiera, žerie, pohlcuje, míňa priveľa benzínu


trápiť sa 1. prežívať duševné al. aj telesné utrpenie, starosti, bolesti a pod. • súžiť sasužovať sa: trápi sa, sužuje sa nad príčinou neúspechu; trápi sa o rodičovrobiť si starosti: robí si starosti so synomznepokojovať sa (v menšej miere) • trpieť: trpel za celú rodinuzožierať saexpr.: zhrýzať sahrýzť sazjedať saužierať sa: zhrýza sa túžbou, zjedá sa, užiera sa hnevomumárať samrieť (od žiaľu, bôľu) • moriť sa: morí sa predstavou smrtihovor.: mordovať sakrenkovať saturbovať sa: krenkuje sa, turbuje sa pre maličkostikniž.: trudiť sazžierať sa: trudí sa, zžiera sa nad budúcnosťou synatrýzniť samučiť satýrať sakatovať sa (podstupovať najmä telesné utrpenie): trýzni sa, mučí sa hladom; týrali sa, katovali sa nepohodlím, vzájomnou nenávisťouničiť sanivočiť sa: zbytočne sa preto ni(vo)číšnár. expr. žuhriť sa (Hronský)zried. trampotiť sa (mať trampoty s niečím)

2. p. namáhať sa


trápiť spôsobovať duševné al. aj telesné utrpenie • súžiťsužovať: starosť, choroba ju trápi, súži, sužujeznepokojovaťexpr.: zožieraťžraťužieraťhrýzťzhrýzaťzjedaťujedať (pri duševnom trápení): znepokojujú, zožierajú ho pochybnosti; zhrýza, zjedá ho hnev, žiarlivosť; ujedá ju samotaexpr. škrieť (vzbudzovať pocit nespokojnosti, zlosti): jeho úspech ma škrieskľučovaťzarmucovaťumáraťkrušiťbolieť (spôsobovať žiaľ, bôľ): skľučuje, zarmucuje ho rozchod; umára, kruší ho žiaľ nad stratou otcadeprimovaťtiesniť (spôsobovať tieseň): deprimujú, tiesnia ho myšlienky na neúspechzvierať (ťažko doliehať) • tlačiťťažiťexpr.: gniaviťdláviťmoriťkváriť (spôsobovať tieseň, nepokoj a pod. pocity): tlačí, gniavi ho pocit vinynivočiťexpr. hrdúsiť: starosti ho hrdúsia, nivočiakniž.: zžieraťtrudiť: nezdalo sa, žeby ho to bolo osobitne zžieralo, trudilodoliehať (na niekoho): doliehajú naňho obavyexpr. omínať: omína ho svedomietrýzniťtýraťmučiťkatovaťbičovať (obyč. pri telesnom trápení): trýzni, týra ho smäd; mučí, katuje ho bolesťexpr.: tyranizovaťterorizovať (násilne vnucovať svoju vôľu): tyranizuje, terorizuje celú rodinudrviť: horúčka, zima ho drvírozrývaťhlodať: srdce mu rozrýva, hlodá bolesť, smútokobťažovaťunúvaťustávaťexpr.: molestovaťkrižovaťhovor. turbovať (spôsobovať nepríjemnosti, námahu a pod.): obťažuje, unúva, molestuje ho otázkami; turbuje mu hlavu vzorcamihovor. expr. mordovaťhovor.: sekírovaťmacerovať (niekoho nerozumnými požiadavkami, výčitkami a pod.): morduje ho žiadosťami, sekíruje prieberčivosťouhovor. šikanovať (samoúčelne preháňať, obyč. po úradoch) • hovor. krenkovať: nedá sa od nich krenkovať


zožierať 1. p. požierať 2. p. trápiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

zožierať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) žraním pohlcovať, požierať; hlodať: húsenica zožiera listy stromov; pren. hovor. expr. Neuveriteľne vysoký úrokomer zožieral ľuďom všetko (Jil.) bral, okrádal ľudí o všetko.

2. (čo) žraním poškodzovať, rozrušovať, rozleptávať: Jesto naporúdzi aj reťaze, ktoré zožiera hrdza. (Hor.)

3. expr. (koho, čo) trápiť, tlačiť, sužovať, ničiť: Začal som vzdorovať, hoc ma hanba zožierala. (Švant.) (Džijano) zožieraný nepokojom ľahol si za pec. (jaš.) Zožierajú ho pochybnosti. (Zúb.) Janka jednostaj zožierala myšlienka na vlastnú zbabelosť. (Mor.) Výbušný motor zožiera nervy pokojných mešťanov. (Hor.) Skôr maličkosti mi zožierajú život. (Smrč);

dok. zožrať

|| zožierať sa expr. trápiť sa, sužovať sa: Ja sa musím na staré kolená zožierať. (Kal.) (Sýkora) zožiera sa nad stratou. (Kuk.) Zápotočný sa zožiera a trpí ako v pekle. (Fig.)


zožrať, -žerie, -žerú, -žral, -žraný/-žratý, rozk. -žer dok.

1. (čo, zried. i koho) žraním pohltiť, požrať, vulg. (o ľuďoch) zjesť: myši zožrali obilie; šaty zožraté od moľov prederavené; obilie; šaty zožraté od moľov prederavené; Kôň veľa zožerie. (Ráz.-Mart.) Ruka v ruke s takto formálne chápanou demokraciou ide vlčí pomer medzi ľuďmi — zožrať alebo byť zožratý. (Chorv.) Nepôjde k nemu, ani keby ho mali vši zožrať. (Švant.) Každý deň toľko kapusty (chlap) zožral. (Al.)

hovor. pejor. z. niečo aj s chlpmi naivne niečomu uveriť; niž. hovor. zožral by aj vlka o veľmi hladnom človekovi; vulg. zožer si to odpoveď tomu, kto je a) príliš úzkostlivý o svoje veci, b) lakomý;

2. (čo) rozrušiť, rozleptať, poškodiť povrch niečoho, vyžrať: Vápno vriace zožerie ti každý sval a kosť (Smrek) Cez roky úsilia zožrala ho hrdza. (Kost.); kyselina zožerie kovové súčiastky;

3. hovor. expr. (čo) spotrebovať, pojať do seba: elektrické kachle zožerú veľa prúdu; Cukrovar zožerie všetky role, čo patrili grófovi. (Smrč.); pren. práca zožerie veľa času zaberie, potrvá dlho.

4. expr. (koho, čo) zničiť: Aha, včera ti bol kamarát a dnes ťa ide zožrať. (Min.) Baňa mi zožrala zdravie. (Hor.) Ak sa nebudeme brániť navzájom, zožerú nás. (Jes-á);

nedok. zožierať

zožierať p. zožrať


zožrať [zo-, ze-; -ž(h)r-] dk čo, koho
1. (o zvieratách) žraním pohltiť, požrať: w Ratiborskem magery wlczy zežralj dobytka no 4 (ORAVA 1618); domniwal se, že geho (Jozefa) zwer nelitostiwa zežrala (TC 1631); jariny su kobylky zežrali, vinohrady tež zčastky burka zbila (JABLOŇOVCE 17. st); každeg (krave) dag na kusku chleba tolik, gak geden buob natrenýho terjáku zožrati (PL 1787); braťá ale wzali šatu Gozefa i odeslali Gakubowi, kterí uweril, že ho ďiwokí zwer zožral; beštia rozhňewá sa na ňú, i može biť, že hú zožeré (DS 1795)
2. expr (o ľuďoch) zjesť: (anjel) powedel mi: Ná, wezmi knihu a zežer gu; otewreli na teba usta swé wssecy neprjtelé twogi, sypeli y sskrypali zubama a powedeli: Zežereme (KB 1756); ( 1757); Adam vstahel ruku k stromu tomu, wzal owoci geho, gedel a namisto ziwota wečneho zežral smrt wecnu (MS 1758); krage pohara zubama odhrizel a ostatky pokusaneho skla usty krwawima dichtiwe zežral (KP 18. st)
3. rozrušiť, zničiť, skynožiť: prilož k tomu maličko opilek železnych, aby fluss olowo nezežral (OCh 17. st); slussy pamatowaty, aby samég wodnatosti chelidonowég nepusstel (do oka), nebo gest welmy prutka a kusawa a mohla by očy zežraty (MT 17. st); gednuc ho hrdza zežere (GŠ 1758); exesi situ ligones: rez zežhrala motyki (KS 1763); wás ale zlatem okrásslenych ohnjwe peklo zežere (VP 1764); zožierať ndk
1. k 1: wčely hučjce plasste medu (:kterj trudy zežyeragj:) sprawugj (KoB 1666); (sviniam) kdiž pastyř žaluď neb bukwycu ze stromu roňy, chutňe gu zežiragj, gedna druhu pyskem trkagj (PP 1734); miši ngelen zrno neb zbožj zežjragj ale ag celkom kazga, zaswiňga cele sipkj (PR 18. st)
2. k 2: voro: žerem, hltám, hltawe gjm, zežjrám, požjrám (KS 1763)
3. k 3: yako rze železo zežira anebo yako slunce snech strawuge (TC 1631); gako oheň zežirá strnjště a horkost plamene wypaluge (MP 1718); Lotowa žena wiďela ohňisti déssť spadagící s neba, kterí zožéral Sodomčíkow (DS 1795); zlato gegi a stribro zežjra rez, drahe rucho zežjra mol (CS 18. st)
4. trápiť, ničiť, sužovať: oheň chlipnosti, gako o sebe pisse, wnitrnosti geho zežiral (DuH 1723); prečo se wzhlédáss na nepráwósti y mlčíss, kdiž zežjrá bezbožny od ňeho sprawedliwegssyho (KB 1756); newdečni synowe skrze swogu spurnost a neustupnost srdca rodičowske hrizu, zežiragu a gim žiwota ukracugu; zawistliwy člowek z cudzeho sstesti zarmutek miwa a srdce swe zežyra (GK 1779)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu