Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

znieť -ie -ejú nedok.

1. vydávať zvuk, zaznievať: zvony, bubny z-jú

2. (o zvuku) počuteľne sa prejavovať, šíriť sa, ozývať sa, zaznievať: zvuk z-l ticho, prenikavo; v diaľke znie hudba;

pren. v hlase z-la výčitka

3. (o priestore) byť zaplnený zvukom, ozývať sa: dom znie krikom detí, sála znie piskotom

4. (o reči, slovách) vyvolávať dojem, pôsobiť, vyznievať: znie to neuveriteľne, pravdivo, jeho slová z-jú ako vyhrážka

5. kniž. mať istú slovnú podobu, istý obsah, zmysel: zákon, poučka znie takto; účet znie na 500 korún; dohoda znie tak, že ...

znieť znie znejú znej! znel znejúc znejúci znenie nedok.

znieť, znie, znejú, rozk. znej nedok.

1. zvukove sa prejavovať, zaznievať, zvučať, ozývať sa: hlas, hudba, spev, plač, volanie, stonanie znie; zvon, siréna znie, tón znie, klavír znie; povel znie; celý dom znie smiechom je plný smiechu; pren. Ešte posiaľ mu znel v ušiach prípitok pána riaditeľa (Fr. Kráľ) dosiaľ si naň živo spomínal. V duši iba jeden hlas znel plným zvukom: Sirota moja, akože ťa nechám? (Taj.) iba na jedno sa myseľ, city sústreďovali.

2. prejavovať sa v reči (obyč. o citoch, pocitoch, náladách): V jej hlase znie žiaľ. (Kuk.) Láska znie zo slov tvojich, dievča verné. (Vaj.); v slovách znela výčitka;

3. pôsobiť nejako, vyznievať nejako (o reči, slovách ap.): zpráva znie neuveriteľne; znie to čudne; Napomenutie však znelo ako väzenie. (Rys.) Vcelku dámska kritika neznela neprajne. (Vaj.) List znel Albertovi ako nekrológ. (Zván) To, čo napísal Puškin pred sto rokmi, znie dnes novou silou. (Jes-á)

4. mať istý zmysel, vyjadrovať niečo. Akože zneli účty ohľadom osvetlenia? (Jes.) List znel na jej matku (Vaj.) bol adresovaný. Rozsudok znel na stratu oboch rúk. (Zúb.) „Či je gazda doma?“ „Nie sú,“ znela odpoveď z chyže. (Taj.); veta, rovnica správne znie takto má takúto podobu

znieť ndk
1. vydávať zvuk, zvučať, ozývať sa: sono: zwučim, zwim(!) (VT 1648); deweť udow potrebuge člowek ku mluweni, nebo nezni reč z ust dobre, gak ich deweť neni (GV 1755); sono: znjm, hučjm (KS 1763); od lidskeg chwali a slawneho spewu zne powetri (CF 18. st)
2. (o kove) cvendžať, zaznievať: když te Buch nawssčywuge suženim, zlato sy, ale gako zlato nic nezni, když se kladiwem bige anebo když se kamkoliw uhadzuge (GK 1779)
F. zni železo, když ho bygu (AP 1771)
3. hovoriť, vyjadrovať: Mikulas gmel gest list pod peceti mestsku z Swidnice, kteryz tak znj (ŽK 1473); nebo y instructia tak zny, že z panskych howad, ktere zemreli, krpce nemohu byti (ORAVA 1618); gakžto znelo w lyste (BRATISLAVA 1667); (kontrakt) w kterem znelo, že by takowe hofierstwo na wrutocke a zaturecke pritelstwo bez penezy pripadlo (BENICE 1756); čo ale se dotyče obecneho posledneho sudu, o ten wssecke pisma znegu (GK 1779)
F. mnozy zňa hlasem a srdcem su nemy (BlR 18. st)